Hozeáš 11:1 » Keď bol Izrael dieťa, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna.
Vieme, že história sa čas od času opakuje. Počas môjho súčasného štúdia – zaoberám sa prednicejskými otcami – môžem cez Písma sledovať, ako sme zase v opakovaní sa toho veku, ktorý už pominul.
A celé Písmo je dané skrze inšpiráciu. A náš požehnaný Pán povedal, Písma nemôžu byť zrušené. Celé Písmo musí byť vyplnené. A aká útecha je nám darovaná, ľuďom, ktorí čítajú tieto Písma s vedomím, že to, čo sme čítali, nemôže byť zrušené. To nám dáva ten najpevnejší základ, na ktorom môže naša viera odpočinúť. A každé Písmo musí byť vyplnené.
A potom zisťujeme, že pri naplňovaní Písma je Slovo natoľko veľkolepé, že častokrát má dvojaké vyplnenie, a väčšina miest Písma sa minimálne raz opakuje.
Napríklad, v Biblii v Matúšovi 2. kapitole čítame miesto, ktoré hovorí, „Z Egypta som povolal svojho Syna.“ Ak budete čítať toto miesto Písma a sledovať odkaz, zistíte, že kedysi dávno povolal Svojho syna Jakoba z Egypta. A potom sa to vyplnilo znova, keď povolal Svojho Syna Ježiša z Egypta. A ono sa neustále opakuje, pretože je inšpirované.
Keby som ti napísal list, pravdepodobne by si si ten list vážil. A ak mi ho napíšeš ty, som si istý, že by som si ho vážil. Ale môj list by bol len pre teba. A preto potom, keby si si ho raz prečítal a poznal celý jeho obsah, ten list by ti už nebol na nič. Bol jednoducho určený len tebe alebo tvoj mne.
Ale s večným Božím Slovom to tak nie je. Ono je inšpirované. Preto je pre všetkých ľudí a všetky veky, a preto, aby zodpovedalo všetkým okolnostiam. To je to, čo spôsobuje, že sa bez prestania opakuje. Kam sa uberá história, tam sa aj ono uberá. A ono nikdy nestráca svoju hodnotu, pretože je večným Slovom večného Boha. Ono nemôže svoju hodnotu stratiť.
W. M. Branham, Rukopis na stene, 58-0309M
Dnes čítaj: 2. Samuelova 17; Žalm 141; Hozeáš 11; Títovi 2.