Zvykol som si myslieť, že Boh sa na mňa hnevá, ale Kristus ma miluje. Ale prišiel som na to, že Kristus je samotným srdcom Boha. A v tomto nádhernom predobraze vyjdenia detí Izraela z Egypta, ako Kristus v tomto type bol tou udretou Skalou. A jediný spôsob, ako títo ľudia, potom, ako všade hľadali vodu... oni hynuli od smädu. A Mojžiš, služobník Boží, zobral ten súdny prút, bola to súdna palica. Ona priniesla súd na neveriacich v Egypte, muchy, komáre, všetky možné druhy chorôb, súženie. Božia súdna palica, ktorá bola v rukách Jeho služobníka a on ňou mával, udrela tú skalu a skala vydala svoju vodu a ten hynúci ľud bol zachránený. Aký nádherný obraz v Jánovi 3:16. Boh miloval svet, až On... Toto súdne udretie patrilo nám, všetci boli udrení v Kristovi. A z Neho vyšli štyri rieky živých vôd, hovoriac v Duchu, aby mohol hynúci ľud žiť. Vyšli z Neho Vody Života, udretá obeť, Ten akceptovaný. Pre toto Boha milujem. Niektorí ľudia hovoria, „No, v tom nie je veľký rozdiel, či to prijmem, alebo nie.“ V tom je veľký rozdiel. „No, ja som iba žena v domácnosti.“ „Som iba nepatrná farebná žena, ktorá žije tam na jednej úzkej ceste.“ Nezáleží na tom, kto si, to „Ktokoľvek chce, nech príde...“ Nezáleží na tom, aký je človek malý (ako v tom texte), nezáleží na tom, aké je to malé... Často som si kládol otázku, ako idem na jar do lesov, po tom chladnom dujúcom vetre a všímam si tie drobné kvietky, nie väčšie ako pol palca, a niekedy sa musím skloniť, aby som ich uvidel. Aké zanedbateľné to je oproti tým veľkým majestátnym dubom, ktoré stoja pri nich. Ale Boh tak dbá, že On vidí, že je postarané o tieto drobné, maličké kvietky, keď je vietor, tak, že môžu znovu narásť a vyjadriť svoju krásu. A v nich sú niekedy modré a červené farby. Boh pozná každú jednu z nich. Boh sa stará o nás všetkých.Izraelu, ty sa nadej na Hospodina! On je ich pomocou a ich štítom. Dom Áronov, nadejte sa na Hospodina. On je ich pomocou a ich štítom. Vy, ktorí sa bojíte Hospodina, nadejte sa na Hospodina! On je ich pomocou a ich štítom. Hospodin bude pamätať na nás, požehná; požehná dom Izraelov; požehná dom Áronov. Požehná tých, ktorí sa boja Hospodina, malých s veľkými. Nech pridá Hospodin na vás, na vás i na vašich synov. Požehnaní vy Hospodinovi, ktorý učinil nebesia i zem. Nebesia sú nebesia Hospodinove, a zem dal synom človeka. Nie mŕtvi budú chváliť Hospodina a niktorý z tých, ktorí sostupujú na miesto mlčania; ale my budeme dobrorečiť Hospodinovi odteraz až na veky. Hallelujah! (Žalm 115:9-18)
W. M. Branham, Keď je prejavená Božská láska, 57-0126E