Predivné sú tvoje svedoctvá, preto pozoruje moja duša na ne. Otvorenie tvojich slov osvecuje; robí prostých rozumnými. Otvoril som svoje ústa na široko a dychtím, lebo som žiadostivý tvojich prikázaní. Pohliadni na mňa a zmiluj sa nado mnou podľa toho, jako robievaš tým, ktorí milujú tvoje meno. Postav moje kroky a upevni ich vo svojej reči a nedaj, aby nado mnou panovala nejaká neprávosť! Vysloboď ma z útisku človeka a budem ostríhať tvoje nariadenia. Daj, aby svietila tvoja tvár na tvojho služobníka, a vyuč ma svojim ustanoveniam. Potoky vody tečú z mojich očí, pretože neostríhajú tvojho zákona. (Žalm 119:129-136)
Ako len diabol hovorí to isté dnes večer cirkvi, "Biblia je zle vyložená; a ona neznamená to, čo hovorí. To bolo pre inú generáciu." Ale, ó, moji priatelia, dovoľte mi dnes večer povedať toto; to je pre každého, kto chce, nech príde. Dnes večer je to práve tak mocné, ako to bolo toho večera, keď to prišlo, alebo ten deň, keď to vyšlo z Jeho úst.
Ten muž, skrze to, že odmietol toto omilostenie, pretože ono nebolo tak náležite napísané, ten muž to potom odmietol a nasledujúce ráno bol popravený. A potom, tu je to omilostenie guvernéra a tu je ten muž popravený, potom, čo guvernér podpísal to omilostenie. Tak, bolo to vyšetrované na federálnom súde. A rozhodnutie prišlo ku tomuto a ja chcem, aby sa dnes večer každý jeden z mojich poslucháčov nad týmto vážne zamyslel. A keď to rozhodnutie federálneho súdu našej krajiny alebo skôr Najvyššieho súdu našej krajiny, keď ten súd urobil svoje rozhodnutie, tu je to, čo vyhlásil, "Omilostenie nie je omilostením, ak nie je prijaté ako omilostenie."
A Božia odpúšťajúca milosť, Božie, Božské uzdravenie je vlastníctvom každého veriaceho, ak je takto prijaté. Ale ak je ono odmietnuté, potom je bez úžitku. Boh nie je vinný, pretože On vám to ponúkol.
Ježiš, náš Pán, ako tu On kráčal na zemi, On nechodil len z miesta na miesto s veľkým zabávaním ľudí a potleskom od ľudí a tlieskajúcim publikom a veľkými kvetnatými vecami, za ktoré by Ho ľudia tohto sveta alebo tí učitelia chválili. Ale každý krok, ktorý On učinil, bol určený od Pána. Ó, ja to jednoducho milujem, keď On povedal, dokonca ako dvanásťročný, "Či neviete, že Ja musím byť vo veciach Svojho Otca?" Ako nás to potom privádza do zahanbenia, keď sa my po celý čas iba potulujeme. A Biblia povedala, že "kroky spravodlivého sú určené od Pána." Mali by sme kráčať v Jeho nariadeniach určených pre nás. Kráčaj ako Kresťan; hovor ako Kresťan; ži ako Kresťan.
A my Ho vidíme, ako sa stretáva so zhromaždením ľudí. Ó, On sa niekedy stretáva s veľkým zhromaždením ľudí. Raz sme Ho videli, ako sa stretol s päťsto ľuďmi a potom so sedemdesiatimi, inokedy s dvanástimi, inokedy s tromi. A On dokonca zasľúbil, že "kdekoľvek dvaja alebo traja sú zídení, Ja budem v ich strede." To je Božie nariadenie pre Neho, stretnúť sa s nimi v tom zhromaždení. Bez ohľadu na to, aké je ono malé, je to Jeho povinnosť a Jeho privilégium a Jeho láska, dodržať Božie prikázania, aby sa s vami stretol, kdekoľvek dvaja alebo viacerí sú zídení v Mojom Mene. On sa stretne s jednotlivcom v tajnej komôrke a tam, kde sú ich srdcia vylievané, Boh zasľúbil, že ich tam stretne.
Tak vidíte, to nevyžaduje veľké veci, aby to priviedlo Krista; to nevyžaduje organizácie; ani to nevyžaduje veľké cirkvi, veľké zhromaždenia; ale to vyžaduje úprimnosť jedného srdca, aby Ho to priviedlo.
W. M. Branham, Jeho počúvajte, 56-0611