Pane, ty si nám bol príbytkom z pokolenia na pokolenie. Prv ako boli splodené vrchy, a prv ako si roditeľsky sformoval zem a okruh sveta, od veku na vek si ty silný Boh! Pôsobíš to, aby sa smrteľný človek biedny navrátil až do prachu, a hovoríš: Navráťte sa, synovia človeka! Lebo tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajší deň, keď pominul, a jako stráž vnoci. Splavuješ ich ako povodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, ktorá mizne. Toho istého rána, ktorého kvitne, sa mení; večer ju zotnú, a uschne. Lebo hynie od tvojho hnevu a sme predesení tvojou prchlivosťou. (Žalm 90:1-7)
Štyristo rokov, oni budú putovať dole v Egypte a budú vyvedení; ale oni tam v skutočnosti boli 440 rokov, pretože odmietli proroka. Oni museli trpieť ďalších okolo štyridsať rokov tam na púšti, prv, ako ich Boh vyviedol. Mojžiš bol na púšti štyridsať rokov prv, ako sa navrátil naspäť, aby ich vyslobodil. Vidíte? Štyridsať rokov nadčas, minulo, pretože odmietli to posolstvo.
No, štyridsať rokov v Božom čase by bolo okolo jeden a pol minúty podľa nášho. Taký veľký rozdiel to je, tisíc rokov je len jeden deň. To by nebola ani minúta. Všimnite si v tom.
No, oneskorujeme sa. Prečo? Boh bol dlho zhovievajúci, čakal, pozoroval. Dovolil, že povstali luteráni a mali prebudenie - potom sa zorganizovali. Dovolil, že povstali metodisti a mali prebudenie - zorganizovali sa. Nechal Johna Smitha z baptistickej cirkvi povstať s veľkým prebudením - zorganizovali sa. Nechal povstať letničných s prinavrátením darov - zorganizovali sa; až sa tá neprávosť doplnila, potom sa Boh unavil.
Potom nastáva exodus a my to vidíme; že sami ľudia môžu vidieť, ako prechádzal čas, že tá vec je prekliata. Znovu zobrali zlatý klin a pekný babylonský plášť. A to je to, čo spôsobuje kliatbu medzi ľudom, keď sa človek snaží vštepiť svoje vlastné predstavy o tých veciach.
Musíme zostať s tým Slovom; to sú prikázania Božie, nedotýkať sa ničoho, čo je v tom meste, v tom prekliatom meste. Nedotýkajte sa toho; nechajte to tak.
W. M. Branham, Tretí Exodus, 63-0630M