Exodus 14:19-22 » Vtedy sa pohol anjel Boží, ktorý išiel pred táborom Izraelovým, a obrátiac sa išiel za nimi a tak prešiel oblakový stĺp zpopred nich a stál za nimi. A vošiel medzi tábor Egypťanov a medzi tábor Izraelov a bol Egypťanom oblakom a tmou a Izraelovi osvecoval noc, takže sa nepriblížili jeden k druhému cez celú noc. A Mojžiš vystrel svoju ruku na more. A Hospodin hnal more východným vetrom silným cez celú noc, a obrátil more na sušinu, a rozstúpili sa vody. A tak vošli synovia Izraelovi doprostred mora a išli po suchu, a voda im bola múrom z ich pravej a z ich ľavej strany.Počúvajte, čo oni urobili. Opustili hrnce s cesnakom v Egypte, aby jedli anjelský pokrm, a pritom si sťažovali. Pomysleli by ste na niečo takéto? Áno, vidíme to. Rovnako opustili kalné egyptské vody, aby pili z tej duchovnej Skaly, a napriek tomu si stále sťažovali. Opustili tých chvastajúcich sa egyptských lekárov, ktorí sa vychvaľovali, akí sú slávni, aby mohli byť s tým veľkým Lekárom; a vďaka tomu dokonca ani ich odev nebol obnosený a nebol medzi nimi ani jeden slabý, keď vyšli z púšte, a napriek tomu si stále sťažovali. Opustili tiež ľudí, ktorí tvrdili, že dni zázrakov pominuli, aby boli spoločne s ľudom, v ktorom sa konali znamenia a zázraky medzi veriacimi. No, nie je tomu tak aj dnes? Vychádzate z toho starého formálneho spoločenstva, dostávate Ducha Svätého, Boh vás naplňuje dobrotou a pijete z toho Prameňa, ktorý nikdy nevyschne a máte všetky veci k dispozícii – nevýslovnú radosť a plnosť slávy, a potom si začínate sťažovať. Je to jednoducho jedno a to isté, skôr, než si to všimnete, budete zabudnutý tam niekde na púšti. Týmto spôsobom koná Boh. Deje sa to jednoducho týmto spôsobom. To nerobí Boh, robia si to ľudia sami. Robí to ich telesné myslenie. Oni boli svedkami desiatich mocných zázrakov vykonaných v Egypte: muchy, blchy, oheň, anjel smrti, a tak ďalej. Toto všetko videli v Egypte. Videli, ako Boh činí všetky tieto veľké zázraky, a napriek tomu boli neustále telesnými mysliteľmi. Potom videli Červené more, ktoré stálo v ceste ich služby. Oni boli na svojej púti, vyšli z Egypta, stĺp ohňa išiel pred nimi a oni pochodovali v smere Červeného mora. A keď tam prišli, priamo na ceste povinností im stála prekážka. A tu zrazu boli zachvátení strachom a nevedeli, čo si počať. A rovnakým spôsobom ľudia konajú dnes, keď dostanú strach, ako sú na ceste svojej povinnosti. Počúvaj, brat, dovoľ, aby som ti niečo povedal, „Ak chodíš vo svetle a máš obecenstvo s Bohom, s Jeho ľudom, a Duch Svätý odpočíva na tebe, a do cesty sa ti postaví nejaká prekážka, priamo na ceste tvojej povinnosti, nezastavuj sa, pokračuj jednoducho dopredu. Boh ti cez tú prekážku prekliesni cestu. Je to jedna z najväčších skúseností môjho života – a síce vidieť Boha. Ak nemôžem prejsť nad tým, podliezam pod tým, okolo toho, alebo nejakým iným spôsobom; Boh mi otvára cestu a ja cez to prechádzam. Tak alebo onak - Jeho milosť je dostačujúca, aby nás cez to preniesla.
W. M. Branham, Prehovor ku tej Skale a Ona vydá Svoju vodu, 60-0723
Dnes čítaj: 2. Mojžišova 14; 2. Paralipomenon 30; Izaiáš 49:1-12; Marek 11:20-33.