Ideme na skutočné miesto

A ja si nemyslím, že nebo je miesto, o ktorom mi matka zvykla rozprávať. Verím, že cirkev z toho vyrástla. Myslieť si, bývalo to tak ... Pred sto alebo dvesto rokmi, myslím, že tí ľudia vtedy si mysleli, že každý kto zomrel odišiel hore do neba a má harfu a sedia tam na oblakoch a hrajú na harfe. No, oni vedeli že existuje miesto, ktoré sa nazýva nebo, ale oni ... Ak by to tak bolo, všetci hudobníci by na nás mali. Vidíte? Ale to nie je také miesto. To nie je vôbec hranie na harfách. Neverím, že by to Biblia učila. Ale to bola predstava, ktorú ľudia mali predtým ako prišla do existencie plnosť Slova alebo predtým, ako bolo otvorených sedem pečatí, čo je zasľúbené pre nás v tomto veku. Potom to rozumieme. Verím, že nebo je skutočné miesto, tak isto ako toto je skutočné miesto (vidíte?), lebo Boh začal s nami v našom duchovnom vzraste na tomto mieste. A verím, že nebo je miesto tak isto skutočné ako toto, kde nesedíme tam hore celú večnosť a nesedíme len na oblaku. Nebrnkáme na harfe celú ... po celý čas od teraz, ale ideme na skutočné miesto, kde budeme niečo robiť, kde budeme žiť. Budeme pracovať; budeme sa radovať; budeme žiť; pôjdeme do života, do skutočného večného života. Pôjdeme do neba, do rája. Tak ako Adam a Eva pracovali a žili a jedli a radovali sa v záhrade Eden, predtým ako prišiel hriech, my sme na ceste znovu rovno naspäť tam. Je to tak! Rovno naspäť. Prvý Adam skrze hriech nás stade odviedol; druhý Adam skrze spravodlivosť nás privádza znovu naspäť - ospravedlňuje nás a privádza nás naspäť.