Pokrikujte Hospodinovi radostne, celá zem! Slúžte Hospodinovi s radosťou! Poďte pred jeho tvár s plesaním! Vedzte, že on, Hospodin, je Boh, on nás učinil, a jeho sme, jeho ľud a ovčie stádo jeho pastvy. Vojdite do jeho brán s oslavou, do jeho dvorán s chválou! Oslavujte ho, dobrorečte jeho menu! Lebo Hospodin je dobrý; jeho milosť trvá na veky a jeho pravda z pokolenia na pokolenie. (Žalm 100:1-5)
Dobrý večer, priatelia, alebo dobré popoludnie. Som veľmi šťastný, že som tu toto popoludnie, aby som hovoril ku vám o láske v mojom srdci pre tohoto veľkého Pána, ktorému slúžime, Ježiša Krista. A počúvam túto slávnu, starú pieseň „Len ver,“ a o Paulovi Raderovi, skladateľovi tej piesne. A ja som bol malým chlapcom a sedel som pri jeho nohách, keď on skladal tú pieseň. Pomyslite na to, ako málo on vtedy vedel, že to bude moja ústredná pieseň po celom svete.
Ale keď som bol vo Fort Wayne a bol som tam v tej miestnosti, kde Paul študoval, prvý večer, čo sme tam boli, a ja som počul, ako sa to rozliehalo na tom verejnom priestranstve, „Len ver, všetko je možné.“ Rozmýšľal som o tom ohromnom, šľachetnom hrdinovi. Koľkí počuli niekedy o Paulovi Raderovi? Ó, v podstate každý jeden z vás. Ó, akou hrdinskou smrťou zomrel. On nezomrel; on len išiel, aby bol s Pánom.
Kresťania nezomierajú. Nie je žiadne miesto v Biblii, ktoré by hovorilo, že kresťania zomierajú. Osoba, ktorá žije v pôžitkoch, je mŕtva, zatiaľ čo žije. Smrť znamená oddelenie, oddelenie od Boha. A hriešnici sú oddelení od Boha, ale kresťania sa nikdy neoddeľujú od Boha. Oni tu len opúšťajú to telo, aby boli s Pánom.
A Paul, veľmi sa mi to páči, ako on odišiel. On bol veľký charakter, čo sa týka sekania. Pamätáte sa, ako sa zvykol zachovávať, poznal ho niekto? On vždy krájal. Vždy vytiahol na niekoho taký malý žart. Oni tam mali Moodyho Biblický inštitút, mali tam spevácky zbor, ktorý spieval. A v tej miestnosti mali zatiahnuté rolety a išli spievať. „Bližšie, môj Bože, ku Tebe.“
A Paul sa poobzeral a povedal, „Povedzte, kto zomiera? Ja alebo vy?“ On povedal. Povedal, „Zodvihnite tie závesy, tie rolety, a zaspievajte nejaké skutočne dobré, zapálené piesne Evanjelia.“ A tak oni začali spievať „Dolu pri Kríži.“ A on povedal, „To znie lepšie.“
A potom zavolal svojho brata, Lukáša, ktorý s ním bol dlhý čas, zavolal ho ku svojej posteli a vzal ho za ruku, „Lukáš, boli sme tak dlho spolu.“ Ale povedal, „Len pomysli: Za päť minút od teraz budem stáť v prítomnosti Ježiša Krista, oblečený v Jeho spravodlivosti.“ Sklonil svoju hlavu a išiel sa s Ním stretnúť. „Oblečený v Jeho spravodlivosti budem stáť v Jeho prítomnosti.“ Ja chcem odísť takto, či vy nie?
Životy veľkých mužov nám všetkým pripomínajú,
že môžeme svoje životy urobiť vznešenými;
A odchádzajúc, zanechávame za sebou
Stopy na pieskoch času;
Či je to pravda? Milujem ten „Žalm Života.“
Stopy, ktoré možno niekto,
kto sa plaví prúdom života,
stratený a stroskotaný brat,
keď ich uvidí, to jeho srdce prinavráti.
W. M. Branham, Vzkriesenie Lazára, 51-0729A