Plesajte Bohu, našej sile! Pokrikujte radostne Bohu Jakobovmu. Vezmite žaltár a dajte bubon, citaru ľúbych zvukov i s harfou! Trúbte na trúbu na novmesiac, na splnmesiac, v deň nášho sviatku. Lebo je to ustanovením Izraelovi, poriadkom Boha Jakobovho. Dal to na svedoctvo v Jozefovi, keď bol vyšiel proti Egyptskej zemi, kde som počúval jazyk, ktorého som neznal. Povedal: Oprostím jeho plece zpod bremena; jeho ruky prejdú ta od murárskej nádoby. Volal si v súžení, a vytrhnul som ťa; ohlásil som sa ti zo skrýše hromu; zkúšal som ťa pri vodách sváru. Sélah. (Žalm 81:2-8)
Povedzme, že ideme na tanečnú zábavu. Jeden človek stojí a hovorí, „No, teraz...“ On nevie, či chce tancovať alebo nie. A tamto dievča, ona toto, tamto... A hudba hrá, „Bližšie k Tebe, môj Bože,“ juj, čo to je za atmosféra k tancu. No, to nie je žiaden rozdiel, než to, čo mnohé atmosféry... do zboru idete kvôli službe Bohu, takže to je v takom protiklade. Správne.
Jediná vec, ktorá potom prinesie tú správnu atmosféru k tancu, je zapnúť tanečnú hudbu a všetci myslia na to, aký ohromný čas budú mať pri tanci, a tak ďalej, a budú mať veľký čas nadšenia a radosti.
Zahrajte na klavíri, na organe ten správny druh hudby a nech sú všetci v takej atmosfére, že je tam Ježiš Kristus, a On uskutoční všetko, na čo majú potrebu, niečo sa bude diať: atmosféra. Ale to je tá najťažšia vec, ktorá sa má robiť. A to je to, aby sa ľudia dostali do tej atmosféry, atmosféry uctievania, atmosféry veriť.
W. M. Branham, Nadprirodzeno, 56-0129