Hospodin je mojím svetlom a mojím spasením - koho sa budem báť?! Hospodin je pevnosťou môjho života - koho sa budem strachovať?! Keď urobili zlostníci útok na mňa, aby žrali moje telo, moji protivníci a moji nepriatelia, oni klesli a padli. Keby sa vojsko táborom rozložilo proti mne, nebude sa báť moje srdce; keby povstala proti mne vojna, i v tom sa ja nadejem. Jedno si žiadam od Hospodina, iba to budem hľadať: aby som mohol bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, aby som hľadel na krásu Hospodinovu a zpytoval v jeho chráme; lebo ma ukryje vo svojom stánku v zlý deň; skryje ma v skrýši svojho stánu; vyzdvihne ma na skalu. (Žalm 27:1-5)
Brat a sestra Coats, ich otec a matka boli nedávno na ceste domov, odtiaľ zo západu, a niekto dostal šmyk a zabil na mieste sestru Coats. A keď mi telefonovali do Tucsonu a dopočul som sa to, sedel som tam práve s krabicou cukrovín, ktoré mi práve ona upiekla, sedel som pri stole. Neviete, ako som sa pri tom cítil. Ale myslím, že - ďakujem Pánovi dnes ráno, že nemusela trpieť. Pribúdali jej roky a nemusela trpieť. Odišla domov, aby bola s Bohom.
Práve som uvažoval a rozprával sa s jej dvomi dievčencami, práve teraz, tam v tej miestnosti. Brat Coats je tu dnes ráno; má zlomené nejaké rebrá. Zazvonil som mu do nemocnice, tam, kde bol hospitalizovaný, tam v Missouri, so zlomenými rebrami, ale on má naozaj skutočnú odvahu, skutočný kresťan, vie, že jeho malá kráľovná nie je mŕtva; je živá navždy s Kristom. Vidíte? A príde čas zjednotenia.
Jób raz povedal, “Ó, aby si ma ukryl v hrobe a strážil ma na tajnom mieste, až kým neprejde Tvoj hnev.”
Všimli ste si niekedy, že Boh robí v prírode to isté? Ako miazga, ktorá je tu hore v stromoch, drží listy a prv, ako nastane zima, hnev, ktorý je vyliaty na zem... Vidíte, voľakedy na zemi nebola zima. A v miléniu nebudú viacej zimy. Vidíte? Tak to je hnev na zemi. Potom, keď sa to stalo... Vidíte, prv, ako prichádza hnev, Boh vo Svojej milosti posiela tú miazgu rovno dole do - pod zem do koreňov stromu a drží ju tam, až kým neprejde ten hnev zimy, potom to povstáva znovu naspäť v čase jari. “Ó, aby si ma ukryl v hrobe a zachoval ma na skrytom mieste, až kým neprejde Tvoj hnev.” To On urobil pre našu sestru; to robí pre všetkých kresťanov.
W. M. Branham, Je tu Muž, ktorý môže rozsvietiť Svetlo, 63-1229M