August 27
A vyviedol ich so striebrom a zlatom, a nebolo v jeho pokoleniach takého, ktorý by bol klesal. Egypťania sa radovali, keď vychádzali; lebo padol na nich ich strach. Roztiahol oblak na zastretie a oheň, aby osvecoval noc. Keď si žiadal ľud, priviedol mu prepelice a sýtil ich chlebom z neba. Otvoril skalu, a tiekli vody; išli vypráhlou zemou jako rieka. Lebo pamätal na slovo svojej svätosti, na Abraháma, svojho služobníka. A tak vyviedol svoj ľud s veselosťou, s plesaním svojich vyvolených. Dal im zeme pohanov, a zdedili to, čo namáhavou prácou nadobudli národy, aby ostríhali jeho ustanovenia a zachovávali jeho zákony, Hallelujah! (Žalm 105:37-45)
Nedávno som mal tam na západe zhromaždenie. Išiel som na obed do domu jedného starého rančera. Ách, no, niektorí z jeho rodiny boli uzdravení. On mi tam venoval šek, za ktorý by som si mohol kúpiť, keby som chcel, 45 takýchto modlitební. Povedal som, „Nechcem tvoje peniaze.“
Howard, môj brat, ktorý tam bol so mnou, povedal, „Bill, prečo si ten šek nezobral?“ Odpovedal som, „Nechcem jeho peniaze.“ Nech žijem zo dňa na deň. Netúžim po peniazoch! Ale chcem slúžiť Pánovi Ježišovi. On tam bol, keď bola uzdravená tá žena, Melikianová, v Kalifornii. Čítali ste o tom tu v Louisvillských novinách. Keď prišli sem dvaja z tých agentov a priniesli mi miliónpäťstotisíc dolárov a ponúkli mi ich v čase, keď som býval v dvojizbovej chatrči, povedal som, „Nechcem ich ani vidieť! Nie, páni. Láska k peniazom je koreňom všetkého zla.“ Držte sa od toho čo najďalej. Ten rančer odtiaľ vyšiel a povedal, „Reverend Branham.“ Odpovedal som, „Áno, pane.“ Povedal, „Vidíš tie hory v diaľke?“ – „Áno, pane.“ „Ako myslíš, že sú ďaleko?“ – „To ja neviem,“ odpovedal som. „Sú vzdialené 130 kilometrov. Vlastním pozemky až k nim a tak isto pozemky za nimi. Sú tam moje pastviská.“ „Ó, to je skvelé,“ povedal som. On povedal, „Tak, pozri tam dolu, vidíš to mesto?“ povedal, „Som majiteľom banky v tom meste. Patria mi pozemky všade dookola a patrí mi aj tá cesta.“ Ó, všetko to vlastnil, zastavil svoj malý terénny voz. Pozrel som sa na neho, veľmi milý človek. Položil som mu ruku na rameno a povedal, „Brat, chcem ti položiť otázku.“ On povedal, „V poriadku.“ Povedal som, „Pozri sa hore, týmto smerom. Koľko ti toho patrí tam hore?“ Rozumiete? On povedal, „Brat Branham, obávam sa, že tam mi nepatrí nič.“ Povedal som, „Tam je uložené moje bohatstvo, tu dolu nemám nič.Stan alebo chatrč, prečo by som sa mal starať? Tam sa pre mňa stavia palác! Z rubínov a diamantov, striebra a zlata. Jeho pokladnice sú plné a Jeho bohatstvo nevysloviteľné.
Áno, páni. Práve tam je uložené bohatstvo, ďaleko hore, kde je tvoj poklad, tam je aj tvoje srdce!W. M. Branham, Izrael a cirkev #5, 53-0329