K tebe, Hospodine, sa utiekam, nedaj, aby som sa musel hanbiť, na veky! Vysloboď ma vo svojej spravedlivosti! Nakloň ku mne svoje ucho! Rýchle ma vytrhni a buď mi pevnou skalou a ohradeným domom, aby si ma zachránil. Lebo mojou skalou a mojím hradom si ty, a pre svoje meno ma voď a sprevoď! Vyveď ma zo siete, ktorú mi ukryli, lebo ty si mojou pevnosťou. Do tvojej ruky porúčam svojho ducha, lebo si ma vykúpil, Hospodine, Bože, silný a verný. Nenávidím tých, ktorí pozorujú na ničomnú márnosť; ale ja sa nadejem na Hospodina. Veseliť a radovať sa budem v tvojej milosti, pretože si videl moje trápenie; znal si v súžení moju dušu (Žalm 31:2-9)Často premýšľam o Jonášovi. Keď premýšľame o symptómoch, ľudia sa dívajú na svoje symptómy. Jonášov prípad bol naozaj plný symptómov. Bol v bruchu veľryby so zviazanými rukami a nohami, a bol dolu v bruchu veľryby vo všetkých tých zvratkoch a dolu na dne mora, na búrlivom mori. No, on mal nejaké symptómy. Ak sa pozrel týmto smerom, bolo tam brucho veľryby; tamtým smerom to bolo brucho veľryby; všade, kam sa pozrel, bolo brucho veľryby. No, nikto tu nie je v tak zlom stave, som si istý. Ale viete, čo povedal? Povedal, "To sú klamlivé márnosti. Nebudem im veriť." Čo povedal? "Ešte raz sa pozriem na Tvoj svätý chrám." Lebo on vedel, že keď bol ten chrám posväcovaný, v ten deň, keď Šalamún posväcoval chrám, modlil sa a povedal, "Pane, ak bude Tvoj ľud kdekoľvek v problémoch a pozrie sa smerom ku tomuto svätému chrámu, potom vypočuj z nebies." A on vedel, že Boh vypočul modlitbu toho muža. A viete, čo Boh urobil? Zachoval ho tam dolu nažive tri dni a noci, vzal ho do Ninive. Pravdepodobne bola potrebná taká dlhá ryba, aby tam priplávala a dostala ho tam. Ale on zostal v bruchu veľryby tri dni a tri noci. Očakával na Boha, že niečo urobí, pretože on splnil požiadavku. Boh učinil zasľúbenie a on tomu uveril. A ak Jonáš mohol pod tými okolnosťami obdržať takýto zázračný skutok od Boha, pretože to bolo podľa Slova, bolo to podľa jeho viery, a ak to dokázal urobiť pod tými okolnosťami, o čo viac môžeme byť dnes ráno uzdravení, keď sa nedívame na chrám učinený rukami. Šalamún nakoniec odpadol. Jeho ženy ho odviedli preč od Boha. Ale my sa dívame na pravicu Božiu, kde sedí Ježiš so Svojou vlastnou Krvou, stále živý, aby vykonával prímluvu na základe nášho vyznania. O čo viac môžeme nazvať akýkoľvek druh choroby klamlivou márnosťou. "Neverím tomu. 'On bol ranený za naše prestúpenia, bol zdrtený za naše neprávosti, trest nášho pokoja bol vzložený na Neho a Jeho sinavicami sme boli uzdravení.' Potom, satan, prac sa svojou cestou, vypadni odtiaľto, verím Bohu! Očakávam, že sa to stane." Tak vidíte. Ak sa to nestane rovno teraz, stane sa to o chvíľu. Ak sa to nestane dnes, stane sa to zajtra. Ak nie zajtra, bude to na ďalší týždeň. Akokoľvek, v každom prípade sa to stane. Boh tak povedal. Tak vidíte. Teraz sa dostávate tam, kde máte vieru. Buďte v očakávaní na to. To, čo Boh povedal, že urobí, Boh to urobí. On nemôže klamať.
W. M. Branham, Očakávanie, 61-0205M