Ježiš bude stáť pri dverách a klopať a my Ho nechávame vonku. Neotvoríme dvere. Len Ho necháme klopať. A kto je dôležitejší ako Ježiš? Povedzte mi, kto je väčšou osobou ako On? A On tu hovorí, „Ja stojím pri dverách a klopem, a ak niekto otvorí, Ja vojdem dnu.“ Ak by ste mali všetkých Cézarov, všetkých Hitlerov, všetkých veľkých mužov a ženy toho sveta, stojacich pred vašimi dverami, všetkých spolu, nedalo by sa to nijako porovnať s tým Jedným, ktorý stojí denne pri dverách a klope na vaše srdce, Pán Ježiš. On chce vstúpiť. On chce s vami hovoriť. Ste jedným z Jeho poddaných. Boli ste učinení na Jeho obraz. Ste ľudská bytosť, ktorá je učinená na obraz Boží. A On s vami túži hovoriť. On nejde ku tým veľkým, tým celebritám. On prichádza ku biednym a tým, ktorí sú v potrebe. „Každý, kto by počul Môj hlas a otvoril by dvere, Ja vojdem a budem s ním hovoriť. Len pomyslite, čo to znamená dnes ráno pre toho Kráľa slávy, pre toho veľkého Ja Som, pre Toho, ktorý bol v tom horiacom kre, alebo Toho, ktorý oddelil vody v Červenom mori, pre deti Izraelove, aby tade prešli, alebo Toho, ktorý povedal a slnko stálo nepohnute, Ten, ktorý uformoval mesiac a hviezdy a umiestnil ich na ich pozície, aby svietili, Ten, ktorý povedal, „Lazar, vyjdi von.“ A človek, ktorý bol štyri dni mŕtvy v hrobe, znovu vstal do života. Premýšľajte o tom. Ten, ktorý išiel do jamy s levmi, s Danielom a ochránil ho od tých levov; Ten, ktorý išiel do ohnivej pece s tými Hebrejskými deťmi a odfúkol od nich ten oheň; Ten, ktorý sa postavil a povedal, „Ja som Vzkriesenie a Život. Ten, kto verí vo Mňa, hoci by bol mŕtvy, jednako bude žiť. Každý, kto žije a verí vo Mňa, nikdy nezomrie“; On stojí pri dverách upadnutého ľudstva, klope a snaží sa získať prístup do tej duše. A my odmietame tú veľkú, dôležitú Osobu.Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma! Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne. Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku. Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo. A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou. Pomôž mi, Hospodine, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti, aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hospodine! Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje. Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom! Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými, pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu. (Žalm 109:21-31)
W. M. Branham, Stojím pri dverách a klopem, 57-1208