(W. M. Branham, úryvok z knihy Výklad siedmich cirkevných vekov ... 5.Kapitola - Pergamský cirkevný vek, "Učenie Balámovo")
Zjavenie 2:14: “Máš tam tých, ktorí držia učenie Balámovo, ktorý učil Baláka, jako položiť úraz pred synov Izraelových, aby jedli obetované modlám a smilnili.”
No, nemôžete mať nikolaitské usporiadanie v cirkvi, a zároveň nemať aj toto ďalšie učenie. Vidíte, ak odstránite Slovo Božie a pôsobenie Ducha ako prostriedok uctievania (tí, ktorí Ma uctievajú, musia Ma uctievať v Duchu a v pravde), potom budete musieť dať ľuďom inú formu uctievania ako náhradu, a náhrada znamená balámizmus.
Ak chceme porozumieť, čím je učenie Balámovo v novozákonnej cirkvi, mali by sme sa radšej vrátiť a vidieť, čím bolo v starozákonnej cirkvi, a aplikovať to na ten tretí vek cirkvi a potom to uviesť do prítomnosti.
Ten príbeh nachádzame v Numeri, kapitoly 22 až 25. No, vieme, že Izrael bol vyvoleným ľudom Božím. Oni boli letničnými ľuďmi svojej doby. Uchýlili sa pod krv, všetci boli pokrstení v Červenom mori a vyšli z vody von, spievajúc v Duchu a tancujúc pod mocou Ducha Svätého, zatiaľ čo Miriam, prorokyňa, hrala na svoju tamburínu. Nuž, po nejakej dobe putovania prišli tieto deti Izraelove k Moábovi. Pamätáte sa, kto bol Moáb. Bol synom Lota z jednej z jeho vlastných dcér, a Lot bol zasa synovcom Abraháma, takže Izrael a Moáb boli príbuzní. Chcem, aby ste to videli. Moábiti poznali pravdu, či už podľa nej žili, alebo nie.
Tak prišiel Izrael k hraniciam Moába a vyslal ku kráľovi poslov, ktorí povedali, “Sme bratia. Nechajte nás prejsť vašou zemou. Ak bude náš ľud alebo náš dobytok niečo jesť alebo piť, radi vám to zaplatíme.” Ale kráľ Balák sa veľmi rozčúlil. Tá hlava tej nikolaitskej bandy nechcela dovoliť, aby cirkev prešla so svojimi znameniami a divmi a rôznymi prejavmi Ducha Svätého, so svojimi tvárami žiariacimi Božou slávou. Bolo to príliš riskantné, keďže by mohol stratiť niektorých zo svojho zástupu. Tak Balák odoprel Izraelu, aby prešiel. V skutočnosti bol jeho strach pred nimi tak veľký, že išiel k jednému úplatkárskemu prorokovi menom Balám a prosil ho, aby vyjednával medzi ním a Bohom a žiadal Všemohúceho, aby preklial Izraela a učinil ho bezmocným. A Balám, ktorý dychtil po tom, aby bol účastný v politických záležitostiach a stal sa veľkým mužom, bol len veľmi rád, že tak smie učiniť. Ale vidiac, že sa musí priblížiť k Bohu a získať od Neho prijatie, aby mohli byť tí ľudia prekliati, keďže on sám to nemohol urobiť, išiel prosiť Boha, aby mu dal Svoje povolenie ísť. No, nie je to práve ako nikolaiti, ktorých máme dnes medzi nami? Preklínajú každého, kto nejde po ich ceste.
Keď Balám prosil Boha o dovolenie, aby mohol ísť, Boh to odmietol. Ó, to zaštípalo! Ale Balák na tom trval, sľubujúc mu ešte väčšie odmeny a česť. Tak sa Balám vrátil k Bohu. No, jedna odpoveď od Boha mala stačiť. Nie však pre tvrdohlavého Baláma. Keď Boh videl jeho prevrátenosť, povedal mu, aby vstal a šiel. Rýchlo osedlal osla a odišiel. Mal si uvedomiť, že toto bola jednoducho Božia dopustená vôľa a že ich nebude môcť prekliať, i keby išiel dvadsaťkrát a dvadsaťkrát sa o to pokúsil. Ako sú i dnes ľudia podobní Balámovi! Veria v troch Bohov, dávajú sa krstiť na tri tituly namiesto v MENO, a predsa na nich Boh zosiela Ducha, ako Ho zoslal na Baláma, a idú ďalej veriac, že sú úplne v poriadku, zatiaľ čo sú vlastne dokonalými Balámitmi. Vidíte, učenie Balámovo. Každopádne choď. Urob to podľa svojho. Hovoria, “Nuž, Boh nás požehnal. Musí to byť v poriadku.” Viem, že vás požehnal. Nepopieram to. Ale je to tá istá cesta organizácie, po ktorej išiel Balám. Je to neposlušnosť Božiemu Slovu. Je to falošné učenie.
Tak Balám išiel divoko dolu cestou, až sa mu postavil do cesty anjel Boží. Ale ten prorok (biskup, kardinál, predseda, prezident a generálny dozorca) bol pre duchovné veci tak slepý kvôli myšlienke na česť, slávu a peniaze, že nemohol vidieť anjela stojaceho s vytaseným mečom.Stál tam, aby zablokoval bláznivého proroka. Malý osol ho videl a uhol sa dozadu a dopredu, až nakoniec pritlačil Balámovu nohu o kamenný múr. Somár zastal a nechcel ísť ďalej. Nemohol. Tak Balám zoskočil a začal ho biť. Osol potom začal k Balámovi hovoriť. Boh nechal prehovoriť toho osla v jazyku. Ten osol nebol žiaden kríženec; bol originálnym semenom. Povedal zaslepenému prorokovi, “Či nie som tvojím oslom a nenosil som ťa verne?” Balám odpovedal, “Áno, áno, si mojím oslom a verne si ma nosil až doteraz, a ak ťa neprinútim, aby si šiel, tak ťa zabijem... ó! Čo je to, ja hovorím k oslovi? To je smiešne, myslel som, že počujem hovoriť osla a ja som mu odpovedal.”
Boh vždy hovoril v jazyku. Hovoril na slávnosti Balsazára a potom na Letnice. I dnes to znova robí. Je to varovanie pred blízkym súdom.
Potom sa ten anjel stal Balámovi viditeľným. Povedal Balámovi, že nebyť osla, bol by už teraz mŕtvy kvôli pokúšaniu Boha. Ale keď Balám sľúbil, že sa vráti späť, bol poslaný ďalej s napomenutím, aby hovoril len to, čo mu Boh dal.
Tak šiel Balám dolu a postavil sedem oltárov pre čisté obetné zvieratá. Zabil barana znázorňujúceho príchod Mesiáša. Vedel, čo urobiť, aby sa priblížil k Bohu. Mal správnu mechaniku, ale nie dynamiku, tak isto ako dnes. Či to nevidíte, nikolaiti? Tam v údolí bol Izrael, obetujúc tú istú obeť, robiac tie isté veci, ale iba jeden z nich mal znamenia, ktoré nasledovali. Len jeden mal vo svojom strede Boha. Forma vás nikam nedostane. Nemôže zaujať to miesto manifestácie Ducha. To je to, čo sa stalo v Nicei. Presadili učenie Baláma a nie učenie Božie. A potkli sa, áno, padli. Stali sa mŕtvymi ľuďmi.
Po tom, čo bola obeť hotová, bol Balám pripravený prorokovať. Ale Boh zviazal jeho jazyk a on ich nemohol prekliať. Požehnal ich.
Balák bol veľmi nahnevaný, ale nebolo nič, čo by mohol Balám urobiť ohľadom proroctva. Bolo vypovedané Duchom Svätým. Balák teda požiadal Baláma, aby zišiel dolu do údolia a pozrel sa na nich zozadu, aby uvidel, či by snáď nebol nejaký spôsob, ako by ich mohol prekliať. Taktiky, ktoré Balák použil, sú tie isté taktiky, ktoré sa používajú aj dnes. Veľké denominácie pozerajú dolu na malé skupiny a čokoľvek medzi nimi nájdu, z čoho by mohli urobiť škandál, vynášajú to a vykrikujú. Ak tí moderní žijú v hriechu, nikto na to nič nepovie, ale keď sa dostane jeden z vyvolených do ťažkostí, každé noviny to vykričia po krajine. Áno, Izrael mal svoje zadné (telesné) stránky. Mali svoju stránku, ktorá nebola chvályhodná, ale napriek ich nedokonalostiam, skrze účel Boží, ktorý pôsobí podľa vyvolenia, z milosti a nie zo skutkov, MALI OBLAK VO DNE A OHNIVÝ STĹP V NOCI, MALI UDRETÚ SKALU, MEDENÉHO HADA A ZNAMENIA A ZÁZRAKY. Boli potvrdení - nie sami v sebe, ale v Bohu.
Boh nemal žiaden rešpekt voči tým nikolaitom s ich titulmi PhDr., LLDr. a ThDr. a všetkými ich výbornými organizáciami a tým najlepším, čím sa ľudia môžu chvastať; ale mal rešpekt voči Izraelu, lebo mali vo svojom strede potvrdené Slovo. Samozrejme, Izrael nevyzeral tak nablýskane, lebo práve v unáhlenom úteku vyšli z Egypta, ale aj tak boli požehnaným ľudom. Všetko, čo počas tých vyše 300 rokov poznali, bolo pásť stáda, obrábať polia a otročiť v strachu zo smrti pod nadvládou Egypťanov. Ale teraz boli slobodní. Boli požehnaným ľudom skrze zvrchovanosť Božiu. Iste, Moáb na nich hľadel dolu. Všetky ostatné národy takisto. Organizácie sa vždy dívajú dolu na tých neorganizovaných, a buď ich chcú s odhodlanosťou priviesť do organizácie alebo ich zničiť, ak neprídu.
No, niekto sa ma môže opýtať, “Brat Branham, čo ťa vedie k tomu, že si myslíš, že Moáb bol organizovaný, zatiaľ čo Izrael nie? Odkiaľ máš tú myšlienku?” Mám ju rovno tu z Biblie. Tu je to všetko znázornené v type. Všetko, čo je napísané v Starom zákone vo forme príbehov, je napísané pre naše napomenutie tak, aby sme sa z toho mohli učiť. Je to tu rovno v Numeri 23:9: “Lebo ho vidím z vrchu skál a z vŕškov ho pozorujem. Hľa, je to ľud, ktorý bude bývať OSOBITNE a NEBUDE POČÍTANÝ MEDZI INÉ NÁRODY.” Tu je to. Boh sa díva z vrcholku skál, nie v nejakom údolí, hľadajúc ich zlé stránky a odsudzujúc ich. Boh ich vidí tak, ako ich chce vidieť - z výšin Svojej lásky a milosrdenstva. Bývali OSAMOTE a neboli organizovaní. Nemali kráľa. Mali proroka a prorok mal v sebe Boha skrze Ducha, a Slovo prišlo k prorokovi a Slovo išlo k ľudu. Oni nepatrili k OSN. Nepatrili k Svetovej rade cirkví, k baptistom, presbyteriánom, k Zborom Božím alebo nejakej inej skupine.Nepotrebovali niekam patriť. Boli pripojení k Bohu. Nepotrebovali radu od nejakej rady - mali vo svojom strede to “Tak hovorí Pán”. Haleluja!
No, napriek tomu, že Balám poznal správny prístup k Bohu a mohol priniesť od Pána zjavenie pomocou zvláštneho obdarenia mocou, bol napriek tomu všetkému stále len biskupom vo falošnej skupine. Lebo čo teraz urobil, aby získal Balákovu priazeň? Vymyslel plán, v ktorom by bol Boh donútený Izraela usmrtiť. Práve, ako satan vedel, že keď zláka Evu (spôsobí, aby upadla v telesný hriech), tak Boh vysloví rozsudok smrti proti hriechu, tak vedel Balám, že keby mohol dostať Izrael do hriechu, Boh by ich musel usmrtiť. Tak naplánoval spôsob, ako ich prinútiť, aby prišli a pripojili sa v hriechu. Rozposlal pozvánky, aby prišli na slávnosť Bál-Peora (prídite a uctievajte s nami). No, Izrael nepochybne videl sviatky Egypťanov, tak necítili, že by to bolo príliš zlé ísť a len sa pozerať a možno s tými ľuďmi pojesť. (Čo je na tom vlastne zlé, mať obecenstvo? Mali by sme ich milovať, nie? Alebo ako inak ich môžeme získať?) Byť priateľskými nikdy nikomu neublíži - alebo tak nejako si to mysleli. Ale keď tie sexi Moabitské ženy začali tancovať a vyzliekať sa, zatiaľ čo sa vrteli, tancujúc svoj rokenrol a twist, vzbudila sa v Izraelitoch žiadosť a boli zatiahnutí do cudzoložstva a Boh z nich v hneve zabil štyridsaťdva tisíc.
A to je to, čo urobil Konštantín a jeho nástupcovia v Nicei a po Nicei. Pozvali ľud Boží na zhromaždenie. A keď sa cirkev posadila, aby jedla, a povstala, aby sa hrala (zúčastňujúc sa na cirkevných formách, ceremóniách a pohanských slávnostiach pomenovaných podľa kresťanských obradov), bola lapená,dopustila sa smilstva. A Boh odišiel.
Ak sa nejaký človek odvráti od Slova Božieho a pripojí sa k cirkvi namiesto toho, aby prijal Ducha Svätého, ten človek umiera. Mŕtvy! To je to, čo on je. Nepripájajte sa k cirkvi. Nechoďte do organizácie a nezaoberajte sa vyznaniami a tradíciou alebo čímkoľvek, čo zaberá miesto Slovu a Duchu, inak ste mŕtvi. Všetko je preč. Ste mŕtvi. Naveky odlúčení od Boha!
To je to, čo sa odvtedy stalo v každom veku. Boh oslobodzuje ľudí. Vychádzajú skrze krv, posvätení Slovom, prechádzajú vodou krstu a sú naplnení Duchom, ale po nejakom čase prvá láska vychladne a niekomu napadne myšlienka, že by sa mali zorganizovať, aby sa mohli udržať a urobiť si meno, a zorganizujú sa znovu späť v druhej generácii a niekedy dokonca ešte skôr. Už viac nemajú Ducha Božieho, iba formu uctievania. Sú mŕtvi. Zmiešali sa s vyznaním a formou a nie je v nich žiaden život.
Tak Balám doviedol Izraela k tomu, aby páchal smilstvo. Viete, že telesné smilstvo je presne ten istý duch, ktorý je v organizovanom náboženstve? Povedal som, že duch smilstva je duchom organizácie. A všetci smilníci budú mať svoje miesto v ohnivom jazere. To je to, čo si Boh myslí o organizácii. Tak veru, neviestka a jej dcéry budú v ohnivom jazere.
Denominácie nie sú od Boha. Nikdy neboli a nikdy nebudú. Je to zlý duch, ktorý delí ľud Boží na hierarchiu a laikov; a je to teda nesprávny duch, ktorý delí ľudí od ľudí. To je to, čo robí organizácia a denominácie. Organizovaním sa oddeľujú od Slova Božieho a dostávajú sa do duchovného cudzoložstva.
Teraz si všimnite, že Konštantín dal ľuďom zvláštne sviatky. Boli to staré pohanské sviatky s novými menami vzatými z cirkvi alebo v niektorých prípadoch boli vzaté kresťanské obrady a zneužité pohanskými ceremóniami. Vzal uctievanie boha Slnka a zmenil ho na uctievanie Syna Božieho. Namiesto oslavovania 21. decembra, kedy zvykli oslavovať sviatok boha Slnka, dali to na 25. december a nazvali to narodeninami Syna Božieho. Ale my vieme, že sa narodil v apríli, kedy prichádza život, nie v decembri. A vzali sviatok Aštarty a nazvali ho slávnosťou Easter [naša “Veľká noc” - pozn. prekl.], kedy by mali kresťania sláviť smrť a vzkriesenie Pána. V skutočnosti to bol pohanský sviatok Aštarty.
V kostoloch umiestnili oltáre. Dali tam obrazy. Dali ľuďom to, čo nazvali apoštolským vyznaním, hoci to v Biblii nemôžete nájsť. Vyučovali ľudí uctievaniu predkov, a tým z rímsko-katolíckej cirkvi urobili najväčšiu špiritistickú cirkev na svete. Každé nečisté zviera bolo v tej klietke. A máte protestantov so svojimi organizáciami, ktorí robia to isté.
"Aby jedli obetované modlám." No, nehovorím, že to naozaj znamená, že doslovne jedli pokrmy obetované modlám. Lebo hoci sa Jeruzalemský koncil vyslovil proti niečomu takému, Pavol z toho veľa nerobil, keďže povedal, že modly nie sú ničím. Bolo to len vecou svedomia, jedine, ak by to pohoršilo nejakého slabšieho brata, potom to dovolené nebolo. Navyše sa toto Zjavenie týkalo pohanov a nie Židov, keďže toto boli cirkvi z pohanov. Toto vidím v rovnakom svetle, ako vidím slová Pána, “Jedine, ak budete jesť Moje telo a piť Moju Krv, inak nemáte v sebe život. Človek nebude žiť iba na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Božích.” Môžete vidieť, že jedenie vlastne znamená zúčastňovanie sa v duchovnom zmysle. Tak, keď sa títo ľudia klaňali obrazom, zapaľovali sviečky, používali pohanské sviatky, vyznávali svoje hriechy ľuďom (čo všetko patrí diablovmu náboženstvu), stávali sa účastníkmi diabla a nie Pána. Boli v modloslužbe, či to už priznali, alebo nie. Môžu rozprávať všetko, čo chcú, že oltáre a kadidlo im majú len pripomínať modlitby Pánove alebo čokoľvek si myslia, že to znamená; a môžu povedať, že keď sa modlia pred obrazom, je to len kvôli zdôrazneniu, a že keď vyznávajú hriechy kňazovi, je to v skutočnosti v ich srdciach Bohu, a keď povedia, že im kňaz odpúšťa, že to predsa robí v Mene Pánovom; môžu hovoriť, čo chcú, ale majú účasť na dobre známom babylonskom, satanskom náboženstve a pripojili sa k modlám a spáchali duchovné smilstvo, čo znamená smrť. Sú mŕtvi.
Tak boli cirkev a štát zosobášení. Cirkev sa spojila s modlami. S mocou štátu za sebou cítila, že teraz “Kráľovstvo Božie prišlo a Božia vôľa bola na zemi presadená.” Niet divu, že rímsko-katolícka cirkev neočakáva návrat Pána Ježiša. Nie sú tými, čo veria v tisícročné kráľovstvo. Oni majú svoje milénium práve tu. Pápež vládne práve teraz a Boh vládne v ňom. Tak keď On príde podľa ich predstáv, musí to byť vtedy, kedy bude pripravené nové nebo a nová zem. Ale mýlia sa. Ten pápež je hlavou falošnej cirkvi a milénium bude, ale kým sa to deje, on v ňom nebude. Bude niekde inde.
W. M. Branham, úryvok z knihy Výklad siedmich cirkevných vekov, par.595-618