Volám na Hospodina a kričím. Volám na Hospodina a pokorne sa modlím. Vylievam pred ním svoju žiaľbu; oznamujem pred ním svoje súženie. Keď nyje môj duch vo mne, ty znáš môj chodník; na ceste, ktorou idem, mi ukryli osídlo. Pozri napravo a vidz! Nemám nikoho, kto by ma poznal. Zahynulo mne útočište; nieto nikoho, kto by sa pýtal po mojej duši. (Žalm 142:2-5)
Obyčajne je potrebné, aby sme sa nachádzali v naliehavej potrebe, ktorá nás uvrhne do zúfalstva. Vidíte? Je to príliš zle, že to tak musí byť. Ale ľudia sú tak leniví vo svojich mysliach, že je na to treba naliehavá potreba. Niekedy nastávajú také situácie, a keď oni nastanú, to ich uvrhne do zúfalstva. A skutočne, keď robíme niečo v zúfalstve, to vyvádza na svetlo to, čo v skutočnosti ste. V čase zúfalstva sa ukazuje, z čoho ste utvorení. To obyčajne vytlačí z vás všetko to dobré, čo vo vás je.
V čase smrti, počul som ľudí, vtedy, keď vedeli, že zomierajú, veci, ktoré držali ukryté po celý svoj život, oni, v zúfalstve, oni sa to snažili vyznať. Vidíte? A snažili sa, [brat Branham vzdychá ako niekto, kto je v zúfalstve. – pozn.prekl.] "Vezmi to a daj to do poriadku; choď, prosím; choď, urob to," vidíte, v zúfalstve. Oni to mali urobiť predtým, vidíte, nie čakať až do času, keď sa dostanú do úzkych. "Urobíš pre mňa to a to?" Stav úzkosti vyvoláva zúfalstvo. Zatiaľ čo by sme to mali robiť bez úzkosti.
Nuž, všímame si dnes večer, že sa chytáme tých symbolov Paschy [ušetrujúce preskočenie Hospodinovo - čiže slávnosť baránka – pozn.prekl.]. A Slávnosť baránka sa odohrávala v naliehavej potrebe, v čase zúfalstva. Môžete si to všimnúť v Knihe Exodus v 12. kapitole, jedenásty verš v dvanástej kapitole, myslím, že to je to, tam je povedané, "Jedzte toho baránka tak, že svoju obuv budete mať na nohách, svoje bedrá budete mať prepásané a vo svojej ruke budete mať palicu," vidíte, vy to jete v zúfalstve.
Oni videli mocnú Božiu ruku. Videli všetky Jeho zázraky, a potom oni museli vojsť pod znamenie toho Znaku. A zatiaľ čo boli pod znamením toho Znaku, prijímali večeru Pánovu v zúfalstve, pretože vedeli, že v tom čase Boh uložil vykonať súd.
A to bol otrasný čas. To bol čas, keď každý človek kontroloval samého seba, pretože Slovo proroka ani raz nesklamalo. Ono bolo dokázané, že je pravdou. Čokoľvek povedal, presne tak sa stalo. Stále tam bol ten Ohnivý Stĺp. A potom, prorok oznámil, že Boh prejde pomimo len vtedy, keď uvidí ten znak na dverách. A to bolo zúfalstvo.
W. M. Branham, Zúfalstvo, 63-0901E