Pamätám sa, ako som tu ležal na nemocničnej posteli. Lekári mi dávali tri minúty života, srdce mi bilo sedemnásť krát za minútu. Stretol som Boha. Odvtedy som už nebol taký istý. Niečo sa mi stalo. Nikto mi už nemohol povedať niečo iné. Bill Branham zomrel; stretol som Boha a niečo do mňa vstúpilo. Odvtedy som už nikdy nebol taký istý, od tej minúty, ako som Ho stretol. On ma zmenil. On ma učinil odlišným. To nebolo to, že som urobil nejaký novoročný sľub, ale ja som stretol Boha. Mužovia a ženy, keď vy stretávate Boha, ste zmenení. Dnes večer vykonávame naše novoročné sľuby, zajtra ráno ideme naspäť, aby sme ich porušili. Ale to, čo potrebujeme urobiť, to nie je novoročný sľub, ale potrebujeme prísť ku Bohu, tvárou v tvár a mať večný život, byť narodení z Jeho Ducha. Žil raz jeden starý muž a on nedokázal učiniť svoje rozhodnutie. Diabol ho stále ubíjal držiac ho preč od toho. Jedného dňa si vonku na poli kľakol, aby sa modlil. Zatiaľ čo sa modlil, zatĺkol kôl. Povedal, „Nech je toto pamätník. Satan, ak niekedy znovu prídeš ku mne, ja ťa nesmerujem ku tomuto kolu a poviem ti, že rovno tu som stretol Boha a odvtedy je to vybavené.“ To je to, čo potrebujeme, možno nie nejaký kôl na poli, ale niekde nejakú skrytú komôrku, nejaké miesto. Ó, dnes večer budú vykonané stovky sľubov, tisícky. A na budúci rok ich budeme musieť znovu vykonať. Povieme, „Prestaneme klamať; prestaneme robiť toto a odložíme našu prchlivosť; urobíme viac pre Boha; urobíme toto alebo tamto alebo niečo iné,“ len kvôli tomu, aby sme zistili, že je to nadarmo. Ale to, čo človek potrebuje urobiť dnes večer, je prísť tvárou v tvár ku Bohu. A od toho času je on zmeneným stvorením. Ó, želám si, aby som to mohol povedať tým spôsobom, ako to verím. Ale keď človek stretáva Boha, je od tej minúty zmenený. Po zvyšok svojich dní už nebude taký istý, aký bol, pretože on má večný život. On je novým stvorením; staré veci pominuli, všetky veci sa pre neho stali nové. On vyzerá ako nový. Chorý človek môže predstúpiť pred Božiu tvár, keď doktori povedali, že on zomrie; ale on môže prísť pred Božiu tvár a prosiť za svoj stav, a on odtiaľ odíde ako odlišná osoba. Ó, pamätám sa na kongresmana Upshawa, ako sedel na vozíčku šesťdesiatšesť rokov. Toho večera tam v Kalifornii, keď Duch Svätý zostúpil a začal hovoriť, on stretol Boha a odvtedy mohol chodiť bez svojich barlí. Videl som taký čas, kedy rakovina zožierala ľudí, ležali len ako taký tieň, a tí doktori tade prešli a povedali, „Je s nimi koniec.“ Ich milovaní sa zhromaždili, aby povedali posledné slová, ktoré im mohli povedať; povzbudenie, ale oni stretli Boha. A od toho času boli zmenení. Žili odlišný život. Môžem vidieť odpornú ženu tam na ulici. Môžem vidieť opilca tam v uličke. Môžem vidieť pokrytca tam v cirkvi. Všetky tieto rôzne druhy ľudí, každý nový rok, ako začínajú obracať novú stranu a snažia sa urobiť niečo odlišné, snažia sa urobiť nápravu a niečo také. Nech len raz stretnú Boha, a od toho času...Vyuč ma, Hospodine, ceste svojich ustanovení, a budem na to pozorovať až do konca. Daj mi rozumieť, a budem pozorovať na tvoj zákon a budem ho ostríhať celým srdcom! Daj, aby som išiel chodníkom tvojich prikázaní, lebo v tom mám svoju záľubu. Nakloň moje srdce ku svojim svedoctvám a nie k lakomstvu! Odvráť moje oči, aby nehľadeli na márnosť; obživ ma na svojej ceste! Učiň, aby stálo tvojmu služobníkovi tvoje slovo, ktoré stojí podľa tvojej bázne. Odvráť odo mňa potupu, ktorej sa bojím, lebo tvoje súdy sú dobré. Hľa, túžim po tvojich nariadeniach. Oživ ma vo svojej spravedlivosti. (Žalm 119:33-40)
W. M. Branham, A od toho času, 59-1231