Mojžiš to, ako učený, vedel a povedal, "Myslím, že pôjdem a dám veci do poriadku." Keď mal štyridsať rokov, pomyslel si: "Som už dosť starý na to, aby som to urobil." Tak zobral tú vec do svojich rúk a neuspel. A vždy, keď my vezmeme tú vec do svojich rúk, neuspejeme. Choďme len tak, ako nás vedie Pán. A čo Pán hovorí, aby ste robili, potom to robte a nikdy nezlyháte. Nemôžete zlyhať, lebo nasledujete Pánovo vedenie. Keby len Mojžiš počkal malú chvíľu a nechal veci dozrieť a nechal veci dôjsť do toho správneho času. Nemôžete zasiať zrno v tejto chvíli a za hodinu to ísť zbierať. Musíte ho tam nechať ležať, a to semeno zomrie, a zhnije a nový život vzíde na jar v zrne. To je spôsob, ako to teraz robíme. Sejeme semeno do sŕdc ľudí, ktoré, keď prichádza tento veľký čas žatvy, (vídíte, čo myslím) to sa bude materializovať, a budú sa diať veľké veci.
Teraz, Mojžiš, potom ako vzal situáciu do svojich vlastných rúk, zistil, že totálne zlyhal a utekal z prítomnosti faraóna a z Prítomnosti Božej a bol cudzincom po štyridsať rokov. Oženil sa tam s etiópskym dievčaťom. A tak ona bola veľmi výbušná, Mojžiš bol tiež veľmi výbušný, to bol jeho problém. Predstavujem si, že tam vzadu na púšti nebol v tom čase vždy pokoj. Ale Boh mu to dal.