Rodinný oltár II, 25.november
A keď videl Pilát, že nič neosoží, ale že povstáva ešte väčší rozbroj, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Som čistý od krvi tohoto spravedlivého; vy už teraz vidzte. A všetok ľud odpovedal a riekol: Jeho krv na nás a na naše deti! Vtedy im prepustil Barabáša a Ježiša zbičoval a vydal, aby bol ukrižovaný. (Matúš 27:24-26)Pozrime sa na Pontského Piláta, keď ho toho rána vytiahli, aby sa posadil na súdnu stolicu. A aby bol priaznivo naklonený Židom aj Rimanom, keď pred neho privliekli Ježiša s tŕňmi na hlave ako s korunou a ruky mal zviazané za chrbtom. Môžem si predstaviť toho veľkého imperátora, ako sedí na svojom tróne, celý znechutený, pretože vstal trochu skôr. Celý rozhnevaný, odhodil si z čela vlasy a pozrel sa do tej tváre, povedal si, „Tento Chlap nemôže byť veľa hodný.“ Povieš si, „Aký strašný človek.“ Ale, och, priateľ môj, ty biedny hriešnik. Keď Ho odmietaš, robíš horšie než čokoľvek. Ako by On so svojimi zviazanými rukami mohol byť Kráľom neba? Keď Ho Pilát súdil, prezeral si Ho hore - dole a povedal, „Ak si Ty Kristus, prečo o tom niečo nepovieš?“ A Ježiš vôbec neotvoril ústa. Môžem si predstaviť Piláta, ako hovorí, „No, On je vyľakaný, pretože stojí predo mnou, pred rímskym imperátorom.“ Vtedy zrazu, môžem počuť, ako niekto plným cvalom prichádza na koni; z paláca prichádza mladý, statný vojak, na ulici zoskakuje z koňa, beží hore, kde stojí stráž. A oni vidia, že je to strážca z paláca, púšťajú ho dovnútra. Nesie v ruke kus papiera. Môžem ho vidieť, ako vchádza pred Piláta, klania sa hlavou k zemi a hovorí, „Vaše veličenstvo, pane. Mám list od vašej manželky. Povedala, že je to veľmi naliehavé, aby vám to hneď bolo doručené. Preto som sem takto náhle vstúpil.“ Vidím Piláta, ako otvoril ten list, zaklonil hlavu a začínam pozorovať jeho vytreštené oči, ktoré nadobudli chladný kamenný výraz pod zvrašteným čelom a hustým obočím. Ako číta tento list, obracia svoj pohľad na Ježiša, a potom znovu hľadí do listu; tvár mu začína blednúť; zdá sa, že jeho pery nemajú ani kvapku krvi; kolená sa mu začínajú triasť. Čo je také dôležité v tom liste, ktorý mu poslala jeho pohanská žena? Pozrime sa ponad jeho plece a prečítajme, čo tam stojí, „Môj drahý manžel, nemaj nič s týmto spravodlivým Človekom, pretože som dnes vo sne mnoho trpela pre Neho.“ Mohlo sa stať to, čo by on povedal. A čo on robí? Namiesto toho, aby Ho prepustil, lebo mal na to moc, namiesto toho, aby Ho objal a povedal, „Áno, Ježiš, mýlil som sa; nesprávne som Ťa posudzoval. Ale dnes ráno Ťa prijímam ako svojho Spasiteľa; ako Syna živého Boha, klaniam sa pred Tebou.“ Ale namiesto toho sa snažil ospravedlniť sám seba tak, ako to dnes na svete robí veľa hriešnikov, „Ja len nechcem ísť na zhromaždenie.“ „Prineste mi misku s čistou vodou.“ A umyl si od Neho ruky a povedal, „Ja Ho len nechcem prijať, ja s Ním jednoducho nič nechcem mať.“ Či to umylo jeho ruky? Nie. A neumyje to ani tvoje ruky. Stojí to pred tebou. Ty musíš urobiť rozhodnutie. Boh ťa núti, aby si sa rozhodol. Nemôžeš vyjsť dnes tými dverami bez toho, aby si urobil určité rozhodnutie. To je nemožné.
W. M. Branham, Čo si myslíte o Kristovi?, 57-0303E
Paralelné miesta Písma: Matúš 27:15-26, Marek 15:6-15, Lukáš 23:13-25, Ján 19:1-15