Lebo on je náš Boh, a my sme ľud jeho pastvy, sme stádom jeho ruky. Dnes, ak počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svojho srdca jako v Meríbe, jako v deň pokušenia na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; zkúsili ma aj videli moje dielo. Štyridsať rokov som sa nesnádil s tým pokolením a povedal som: Oni sú ľud, ktorý blúdi srdcom. A oni nepoznali mojich ciest, takže som konečne prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho odpočinku. (Žalm 95:7-11)
Tu prichádzajú deti Izraela, idú v tom svetle. Mojžiš ide pred nimi. Tu oni idú, „Poďte, toto je tá cesta. Boh nás volá a my ideme. Ideme do zasľúbenej zeme. Ó, Haleluja!“ Oni tu všetci boli, vykrikovali a vyskakovali a prežívali pekné chvíle. Viete. A ani sa nenazdáte, pozreli sa naspäť a povedali, „Ó, čo je to za prach?“
Jeden z nich vyšiel na kopec a povedal, „Ó, beda! Beda! To je faraónova armáda!“
Boh povedal, „Čoho sa tak bojíš? Či si neveril tomu, čo som robil tam dole? Čo sa strachuješ? Prečo Ma hneváš?“
Keď tam prišli, Mojžiš prosil Boha. Boh jednoducho otvoril Červené more a oni cez neho prešli a tých nepriateľov v ňom zavrel. Boh to takto robí. Nestrachujte sa. Nebuďte celí rozrušení. Neznervózňujte sa. Tým rozhorčujete Boha.
Čo On potom urobil? Vyzeralo to ako, „Dobre, mali sme jednu veľkú skúšku. Chvála Bohu, máme to za sebou. Už to viacej nebudeme mať. Sme na ceste do zasľúbenej zeme.“ A On ich viedol rovno na púšť, kde nebola voda. Vidíte? Dokážete si to predstaviť? Boh so Svojím posväteným, svätým ľudom ich vedie rovno do tejto pasce, potom ich vyviedol z tejto pasce a vedie ich rovno sem, kde nebola voda. A pritom ich mohol viesť nejakou cestou, kde bola voda. Prečo? On keby chcel, mohol spraviť, aby celou cestou tiekla okolo rieka. On mohol odlomiť každý vrch a spraviť, aby radostne tryskala voda stopäťdesiat metrov do vzduchu, keby chcel. Určite. On by to mohol. Ale keby to urobil, bolo by to príliš ľahké. Ó, nech je požehnané Meno Pánove!
„Brat Branham, prečo Boh dovolil, aby sa toto stalo? Prečo Boh...?“ Boh to robí. Nechajte Ho, kráčajte len ďalej. To je Božia starosť. „Kroky spravodlivých sú riadené od Pána.“ Tak veru! Či to niečo na tom mení?
„Brat Branham, prišiel som o všetky svoje peniaze.“ Dobre, aj tak nech je požehnaný Boh!
„Och, urobil som toto a toto sa stalo, víchrica mi zrútila dom.“
Nech je požehnaný Boh, pri tom všetkom. „Pán dal, Pán vzal, nech je požehnané Meno Pánovo.“
Len ďalej kráčaj, to je všetko sláva Božia. Boh vie, čo robí.
Niekedy cez vodu, niekedy cez povodeň. Niekedy cez ťažké skúšky, ale vždy cez Krv. (A to je spôsob, ako nás On vedie.)
W. M. Branham, List Židom, 3. kapitola, 57-0901M