Pamätaj na slovo, dané svojmu služobníkovi, na ktoré si mi kázal čakať. To je moja potecha v mojom trápení, že ma oživí tvoja reč. Pyšní sa mi až veľmi vysmievajú, no, neuchýlim sa od tvojho zákona. Pamätám, Hospodine, na tvoje súdy, jaké boli od veku, a teším sa. Hrôza ma pochytila pre bezbožníkov, ktorí opúšťajú tvoj zákon. Tvoje ustanovenia sa mi stali piesňami v dome môjho pútnictva. Rozpomínam sa v noci na tvoje meno, Hospodine, a ostríham tvoj zákon. To mi je ztadiaľ, že pozorujem na tvoje nariadenia. (Žalm 119:49-56)
Biblia nám hovorí, čo máme robiť. To je ten dôvod, že sa nepohrávame s ich denomináciami. Zostávame slobodný od tej veci. Amen. Nehneváte sa na mňa, však? Nerobte to. Zajtra večer zrejme dostanem veľmi dobré otázky. Správne.
Pamätajte, nie, hovorím to teraz. Vy, ľudia, ktorí ste tu z rôznych denominačných cirkví, tvoja denominácia, brat, ja nehovorím, že ty nie si kresťanom. Ja nehovorím, že v tvojej denominácii nie sú tisícky milých kresťanov. Snažím sa povedať ten dôvod, že nie sme denominácia. Pretože, ja by som jednoducho za tým nestál. Nie veru, iste nie. Oni sa vám snažia povedať, čo robiť. Ak ma Boh povolal, aby som kázal Evanjelium, potom ho ja kážem tým spôsobom, ako mi Boh povedal, aby som ho kázal. To je jednoducho tak, ako je to napísané tu v tej Biblii. Ak to s Tým nejde v línii, potom ma Boh za to bude súdiť. Ale ak vidím, že prichádza vlk alebo prichádza nepriateľ, a ja ich nebudem varovať, potom to Boh odo mňa bude vyžadovať. Ale ak vás varujem, potom je to na vás. Rozumiete?
Pamätajte, v tých posledných dňoch prídu nebezpečné časy, ľudia budú milujúci seba, chlúbni, pyšní, rúhači (Rozumiete?), rúhači, „Ó, oni sú bandou idiotov. Dni zázrakov pominuli. Neexistuje niečo také.“ On je falošný prorok. „No, my vieme, že naše ženy majú práve toľko porozumenia ako naši mužovia.“ Ja to ani trochu nespochybňujem, ale Božia Biblia povedala, aby ste ju držali preč od kazateľne. Pre mňa je to dostačujúce. Rozumiete? Je to tak. V poriadku. Rozumiete? A povedal, „No, naše denominácie, my máme práve toľko milých ľudí, koľko máte vy tam v zhromaždení.“ Ja o tom ani trochu nepochybujem, ale Biblia denominácie odsudzuje. Je to tak. A tak, ja nehovorím, že nemáte vo vašej cirkvi dobrých členov. To je veľmi pekné. Oni sú skvelí ľudia. Jedni z najlepších ľudí, stretávam ich vo všetkých tých cirkvách, v katolíckej a vo všetkých, v každej z nich; stretol som milých členov.
W. M. Branham, Prečo nie sme denomináciou?, 58-0927