Moje srdce je hotové, Bože; moje srdce je hotové, spievať ti budem a oslavovať ťa budem žalmami. Zobuď sa, moja slávo; zobuď sa, harfo a citaro, nech zobudím rannú zoru! Chváliť ťa budem medzi národami, ó, Pane, žalmy ti budem spievať medzi ľuďmi. Lebo tvoja milosť je veľká a sahá až po nebesia a tvoja pravda až po najvyššie oblaky. Vyvýš sa nad nebesia, ó, Bože; nad celú zem nech sa vyvýši tvoja sláva! (Žalm 57:8-12)Jakob, hoci mal zasľúbenie, utekal ako tulák, aby si zachránil svoj život. No, nebol by nijakým spôsobom zabitý. Boh bol s ním. A potom jedného dňa, keď sa unavil, ako utekal naprieč pustatinou, sa obzrel a uvidel prichádzať Ezaua, viete, vystrašený a nervózny, uvažoval, či mohol niekde počuť cval konských kopýt. A Jakob, pravdepodobne so svojím malým oštepom, aby sa chránil od zvierat, utekal cez divočinu tak rýchlo, ako len mohol, vo svojom starom otrhanom kabáte, škriabal sa na vysoký kopec, aby sa mohol pozrieť na cestu, či uvidí niekde prichádzať Ezaua. Večer, keď slnko zapadalo, tento biedny mladík bol unavený, tak len spolu prigúľal niekoľko kameňov a ľahol si, aby si oddýchol. Všimnite si, upadol do tranzu. Boh hovoril so svojím služobníkom, pretože on bol Jeho služobníkom, nie preto, že bol spravodlivý, ale preto, že Boh mu dal zasľúbenie. Amen. Pozrite sa, akým spôsobom to Jakob dostal. Lenže Boh mu dal zasľúbenie, ktoré musel dodržať. V Jakobovom lone bolo to požehnané spravodlivé semeno, ktoré malo odtiaľ prísť, podľa semena Izáka, jeho otca, ktoré bolo zasľúbené skrze Abraháma. V lone Jakobovom bolo to zasľúbené semeno, aj keby to prišlo po mnohých storočiach alebo generáciách, ale to bolo zasľúbenie. Boh vzal Jakoba a ukázal mu časť budúcnosti vediac, že on bol dedičom toho zasľúbenia, nie preto, žeby si to zaslúžil, ale preto, že Boh to zasľúbil. Nie preto, že ste spravodliví alebo ste niečo urobili, ale Boh vám dal ten istý druh zasľúbenia. Pretože keď sme zomreli v Kristovi, stávame sa Abrahámovým semenom a sme dedičmi zasľúbenia s Abrahámom. No, je len jeden spôsob, ako sa stať dedičom, a to je zomrieť samému sebe, stať sa Abrahámovým semenom, čo bol Kristus; a Kristus môže prísť jedine skrze Ducha Svätého. To je pravda. A potom si dedičom tých istých zasľúbení, pútnikom (počúvajte toto), pútnik a cudzinec, ktorý vyhliada príchod toho mesta, ktorého Staviteľom a Tvorcom je Boh; človek, ktorý putuje a hľadá. Amen. Tu to máte. Pútnik, lenže s vierou, ktorá pozerá neochvejne cez tmavé nebo a zamračené počasie a vidí za tým Boha. Boha hore v Jeho nádhernom panstve.
W. M. Branham, Neomylnosť Božieho vypovedaného Slova, 56-0404