A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti. A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše; Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Boh pripraviť stôl na púšti? Hľa, uderil skalu, a tiekli vody, a liali sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso? Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi; pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie, hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie. Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti. Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí. Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov. (Žalm 78:17-28)A to, že milujeme jeden druhého, to nie je preto, že sme niekým, ale to je Kristus v každom jednom, ktorého milujeme, viete. To je Boh, ktorý je v našich bytostiach, ktorého milujeme. Radi sa teraz schádzame spolu. Zvykli sme spievať starú pieseň.
Požehnané zväzky, ktoré viažu naše srdcia v kresťanskej láske; Obecenstvo príbuzných myslí; To je ako tam hore.
(Vidíte, obecenstvo príbuzných myslí je ako tam to hore.)Pred trónom nášho Otca; Vylievame svoje vrelé modlitby; Naše obavy, naše nádeje, naše ciele sú jedno; Naše útechy a naše starosti.
Vidíte? Tak veru! Keď niekto prežil požehnanie, všetci sa z toho radujeme. Keď je niekto smutný, smútime s ním. Všetci chceme byť spolu. No, takto to s nami má byť. A tak to malo byť s Izraelom. Ale to sa stalo ťažkým, "Och, tento ničomný chlieb, anjelský chlieb! No, čo máme z tohoto ničomného chleba? Naše duše si toto zošklivili. A všetko je zlé. A táto stará manna, ktorá padá každú noc, och, radšej by sme mali nejaký cesnak a pór z Egypta." Vidíte, ich srdcia neboli pripravené na tú cestu. A keď sa nejaký muž alebo žena začne sťažovať kvôli chodeniu do zhromaždenia, sú tak unavení z chodenia do zhromaždenia, oni nie sú pripravení na cestu. Je to tak. Niekde je niečo zle.W. M. Branham, Stále prítomná Voda zo Skaly, 61-0723