Lukáš 13:1-5 » Toho istého času tam boli prítomní niektorí, ktorí mu rozprávali o tých Galileanoch, ktorých krv smiešal Pilát s ich obeťami. A Ježiš odpovedal a riekol im: A či sa domnievate, že tí Galileania boli hriešni nad všetkých Galileanov, že pretrpeli také veci? Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, či sa nazdáte, že oni boli vinní nad všetkých ľudí, ktorí bývajú v Jeruzaleme? Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci zrovna tak zahyniete.
Chcem vám teraz položiť otázku. Robíme toľko rozruchu okolo našich náboženských ideí, ale kto je dnes večer v tomto meste Jeffersonville plný obáv o stratený svet v tejto poslednej dobe, že dokonca strávi tridsať minút v noci na modlitbe modliac sa za hriechy tohoto mesta? Ale v súlade s Písmom, anjel Boží mal pečatiť iba tých, ktorí vzdychali a volali z dôvodu ohavností. Už nás to viac nezaujíma. Chceme iba vedieť, ako môžeme prežiť dobré chvíle. Chceme vedieť, ako môžeme mať malé spoločenstvo vo svojom zbore. Chceme vedieť, kedy nastane čas voliť nového pastora. Prajeme si, aby naša cirkev vyzerala trochu lepšie než cirkev nejakého iného pastora. Toto je idea dnešného sveta. Nikto neprosí, „Ó, Pane, Bože, príď rýchlo ku mne, inak zahyniem. Ó, neobchádzaj ma, ó, Spasiteľu. Ty si všemohúci, Ty si všadeprítomný, príď a ži v mojom srdci, ó, Pane.“
Nie je vôbec jednoduché prinútiť muža alebo ženu, aby zdvihli ruky a prijali Pána Ježiša ako Spasiteľa. Stará lavica pokánia bola vynesená z cirkvi. Nie je viacej plaču, nie je viacej kriku pri oltári.
Len pomyslite, keď Charles G. Finney, obyčajný kazateľ Evanjelia, mladý, obrátený právnik, drobný vyschnuto-vyzerajúci chlapík skúšal akustiku v budove a zakričal, „Čiň pokánie, inak zahynieš.“ A istý muž opravujúci luster v kopuli príbytku omdlel a spadol.
Finney stál na balkóne budovy v Novom Anglicku a kázal o pekle pre stratených. A keď zakričal, „Ak nebudete činiť pokánie, zahyniete,“ muži omdlievali a ženy padali na uliciach.
Ale dnes môže človek kázať pokánie, hovoriť o horiacom pekelnom ohni a síre a ľudia sa tomu smejú. Čo sa stalo? Naše srdcia sú studené. Sme ľahostajní. Máme sa veľmi dobre. Potrebujeme menej z tohoto sveta a viacej z Boha. Naše srdcia sú až príliš studené. Zaujímajú nás všelijaké emócie. Zaujíma nás, či môžeme tancovať alebo kričať (ja v to verím), či môžeme hovoriť v neznámych jazykoch. Ja v to verím. Verím v každú štipku z toho. Ale pokiaľ máme iba to a nemáme umieranie starého človeka, plač a skrúšeného ducha, Boh nás nemôže použiť. Tam tie veci sú dobré, ale najskôr musíme prežívať i tie iné. Opustili sme tú hlavnú vec a odišli sme za tou druhoradou. A nikdy nemôžeš prisudzovať rozhodujúci význam druhoradým veciam.
W. M. Branham, Dôkaz vzkriesenia, 58-0406E
Dnes čítaj: 3. Mojžišova 8; Ester 3; Jeremiáš 5:1-19; Lukáš 13:1-17.