Volám celým srdcom; ozvi sa mi, Hospodine; chcem zachovávať tvoje ustanovenia. Volám na teba, zachráň ma, a budem ostríhať tvoje svedoctvá. Predstíham svitanie a volám pokorne; očakávam na tvoje slovo. Moje oči predstihujú nočné stráže, aby som rozmýšľal o tvojej reči. Počuj, prosím, môj hlas podľa svojej milosti, Hospodine; obživ ma podľa svojho súdu! Blížia sa tí, ktorí sa ženú za nešľachetnosťou, tí, ktorí sa vzdialili od tvojho zákona. Ty si blízky, Hospodine, a všetky tvoje prikázania sú pravda. Viem dávno z tvojich svedoctiev, že si ich založil na veky. (Žalm 119:145-152)
Pred nejakým časom bol v krajine nejaký veľmi známy evanjelista, povedal, keď hovoril o týchto zhromaždeniach. Povedal, „No, takto to je.“ Povedal, „Keď idem do mesta, všetci vo všetkých častiach krajiny musia sponzorovať moje zhromaždenia, inak ani nepôjdem.“ To je pravda. No, len pomyslite. Myslím si, že v Lousville je možno šesťdesiat alebo sedemdesiat veľkých baptistických cirkví. Vidíte? Koľko je metodistických? A to je metodistické mesto, Asbury tam hore. Čo bude mať tento muž, ak príde do tohto mesta, len k metodistom a baptistom, keď by sme ani nerátali presbyteriánov a všetkých ostatných?
No, koľko zborov plného Evanjelia je tu v meste? Dve alebo tri malé misie niekde tam dolu, len také malé cirkvi tu a tam a ony sú jedna s druhou vo vojne.
Tak, keď prídete, musíte stáť v sile svojej služby. To je pravda. A každý je na tom tak, ako keď dnu vchádza politika. Je to na sile tvojej služby, aby si potiahol čokoľvek, čo Pán pošle. Mám to rád takým spôsobom. Brat, ak Ježiš Kristus nie je mojou podporou, Tým, od ktorého som závislý, potom nemám nič iné, od čoho by som mohol byť závislý. Je to tak, na Kristovi, pevnej Skale, stojím; všetky ostatné základy sú pre mňa topiacim sa pieskom. Radšej by som kázal piatim ľuďom, o ktorých viem, že ich Boh poslal, aby počúvali Posolstvo, než aby som kázal desiatim tisícom, ktorí boli do vnútra potiahnutí politicky. Je to tak.
Radšej by som videl malé starodávne obrátenie, padnutie k oltáru, nariekanie a preplakanie sa cez to, než aby som videl desaťtisíc ľudí, ako stoja a len hovoria, „No, pokúsim sa o to." Pokúsiš sa? On nie je Kristus na pokúšanie sa. On je Ten, ktorého treba prijať. Žiť alebo zomrieť, potopiť sa alebo utopiť, prijmi Ho tak či tak. To je pravda.
Ak by som sa dnes večer modil za desaťtisíc ľudí a oni všetci ráno zomrú, zajtra večer sa sem vrátim, aby som sa modlil za chorých, veriac, že Božie Slovo je pravda. Je to tak.
Ak by som zomieral a päťtisíc ľudí, ktorí zomreli pred sto rokmi a boli tak dlho vo večnosti, by vstali a prišli na zem a povedali, „Brat Branham, never tomu. On nie je pravdivý. Never tomu. My sme Mu dôverovali, odišli sme; neuspeli sme.“
Stále by som hovoril, „Nechajte ma zomrieť v Ježišovi Kristovi.“ To je pravda. Verím tomu. A to je moje celé srdce, všetko je umiestnené priamo v tom. A ja tomu verím z celého svojho srdca a som od Neho závislý.
Milujem Jeho ľudí. Milujem vás, spoluobčanov Božieho Kráľovstva. A chcem s vami stáť plece pri pleci a niesť to bremeno.
W. M. Branham, Vykúpenie v plnosti, v radosti, 54-0330