Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru. A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových. A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti. Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more. A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica. Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývali pokolenia Izraelove. Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev, ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište. A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti. (Žalm 78:50-58)Koľkí viete, že Izraeliti provokovali Boha svojou neverou? Oni šomrali. Boh išiel rovno tade a keď on vyšiel, prvé, čo sa stalo, dostali sa do problémov. Tu nad nimi bol tento Ohnivý Stĺp. Ja neviem, či to všetci videli alebo nie. Prinajmenej to videl Mojžiš a to bolo nad nimi a oni to pozorovali. Povedzme, že ak to nevideli. Ja neviem, či to videli alebo nie. To išlo pred nimi, Biblia hovorí, že to tam bolo. Je povedané, že tá hviezda išla pred tými mudrcmi. Nikto okrem tých mudrcov ju nevidel. Ona prešla ponad všetky observatóriá. Ľudia podľa hviezd počítali čas. Nikto okrem tých mudrcov ju nevidel. Ona tam bola na to, aby ju videli oni. A tá hviezda bola poslaná pre tých mudrcov. A ten Ohnivý Stĺp bol poslaný ku Mojžišovi a Mojžiš bol poslaný ku deťom Izraelovým. A oni mali nasledovať Mojžiša. Oni mohli vidieť Mojžiša a Mojžiš videl to Svetlo. Oni tam išli, boli vedení. A keď vyšli, prišli ku Červenému moru. A oni už viacej nevideli diať sa znamenia a zázraky a také veci, ako kým boli stále v tej starej zemi, v Egypte. Ale keď odtiaľ vyšli na svoju cestu (len čo sa obrátili a vyšli), potom sa ani nenazdali a dostali sa do problémov. Boh vás rád privedie do problémov. On rád privedie problémy a díva sa, čo s tým budete robiť. Tak On dal do cesty Červené more a ani ste nezbadali, vypochodoval s nimi rovno na toto miesto a potom za nimi poslal faraóna. Vidíte, ako to Boh rád robí? On rád prejaví svoju moc a lásku. On je Boh a On vám jednoducho rád ukáže, kto On je. Amen! A dnes je ten problém, že ľudia hovoria, „Ó, tie dni už pominuli.“ Nie. Ako sa Boh môže prejaviť, keď vás učia niečo takéto? Ale Boh miluje manifestovať Samého Seba. Tu prichádzajú deti Izraela, kráčajú vo svetle. Mojžiš ide pred nimi. Tu oni idú, „Poďte, toto je tá cesta. Boh nás volá a my ideme. Ideme do zasľúbenej zeme. Ó, Haleluja!“ Oni tu všetci boli, vykrikovali a vyskakovali a prežívali pekné chvíle. Viete. A ani sa nenazdáte, pozreli sa naspäť a povedali, „Ó, čo je to za prach?“ Jeden z nich vyšiel na kopec a povedal, „Ó, beda! Beda! To je faraónova armáda!“ Boh povedal, „Čoho sa tak bojíš? Či si neveril tomu, čo som robil tam dole? Čo sa strachuješ? Prečo Ma hneváš?“ Keď tam prišli, Mojžiš prosil Boha. Boh jednoducho otvoril Červené more a oni cez neho prešli a tých nepriateľov v ňom zavrel. Boh to takto robí. Nestrachujte sa. Nebuďte celí rozrušení. Neznervózňujte sa. Tým rozhorčujete Boha.
W. M. Branham, List Židom, 3. kapitola, 57-0901M