...kým som sa ja, keď oni boli nemocní, odieval drsným rúchom smútočným; trápil som svoju dušu pôstom a modlieval som sa v sebe za nich. Choval som sa naproti nemu, jako keby mi bol býval priateľom, ako čo by mi bol býval bratom, žialil som ako nad matkou; chodil som smutný, zronený! A keď som ja klesol, oni sa radujú a shromažďujú sa, shromažďujú sa proti mne najmizernejší, tak, čo ja neviem, utŕhajú mi a nemlčia. Medzi lakotnými pokrytci škrípu na mňa svojimi zubami. Pane, dokedy sa budeš dívať na to? Navráť moju dušu vytrhnúc ju od ich všelijakej zkazy, od mladých ľvov moju jedinú. Budem ťa oslavovať vo veľkom shromaždení, chváliť ťa budem v mocnom zástupe ľudu. (Žalm 35:13-18)
Ale oni boli všetci na jednom mieste, v zhode, a náhle, „Prišiel tam kazateľ a mal papier a oni sa naň podpísali a potriasli si pravicou na znak obecenstva a vstúpili do obecenstva tej cirkvi.“ Tak to môže byť dnes, ale tak to nebolo vtedy. Tak to robia letniční. Katolíci prídu ku oltáru a vezmú prvé sväté prijímanie, vyplazia jazyk, vezmú tú oplátku a kňaz vypije víno. Potom sa on tým stáva.
Ale, brat, „Na deň letníc, oni boli jednej mysle, na jednom mieste, potom tam náhle prišiel zvuk z neba (človek s tým nemal nič spoločné) ako zvuk nesúceho sa silného vánku. A naplnil celý dom, kde oni sedeli.“ Moc Božia ich zasiahla. Vyšli na ulicu a správali sa ako skupina maniakov; tak, ako sa správali tam tí, ktorí prešli cez Červené more. Je to tak? Oni vykrikovali. Takto sa zachovávali. Potácali sa. Zajakávali. Také vystrájanie, až tí ľudia, tá dôstojná cirkev, držali sa vzadu a hovorili, „Títo ľudia sú opití novým vínom.“ Hallelujah! Budete ma nazývať náboženským fanatikom, akokoľvek, môžete s tým začať hneď teraz. V poriadku. Pozrite. Oni boli plní nového Vína, je to tak, toho Vína, ktoré prišlo od Boha z neba. Videli ste niekedy opitého človeka? On jednoducho každého miluje. Vidíte? On sa nestará. Tak to je s človekom, keď je opitý tým Duchom. Biblia hovorí, „Nepi silný nápoj, v ktorom je prostopaš, ale buď opitý Duchom.“ Duch Boží vás činí tak opitými, až zabúdate na všetkých svojich nepriateľov a všetko také. Každý vás miluje. Nestaráte sa o to, kto stojí okolo vás. Práve vtedy ste vy tým najväčším človekom v kraji. Nestarám sa, či váš sused, ktorý sedí vedľa vás, odišiel do nejakej dôstojnej cirkvi; len nechajte, aby raz Duch Svätý pripadol na vás, a uvidíte, čo sa stane. Buďte poriadne, skutočne dobre opití a uvidíte, čo sa stane. Poviete, „Sestra, mám to. Ty to chceš tiež.“ Správne. Tak veru, niečo sa stane.W. M. Branham, Vykúpenie v plnosti, v radosti, 54-0330