Lebo som povedal: Aby sa mi neradovali! Keby sa zaklátila moja noha, na veľko by roztvorili svoje ústa proti mne. Lebo stojím nahnutý na bok, a moja bolesť je vždycky predo mnou, lebo vyznávam svoju neprávosť, strachujem sa pre svoj hriech. Ale moji nepriatelia mocnejú v živote, a množia sa tí, ktorí ma nenávidia, vymýšľajú faloš, a tí, ktorí odplácajú zlým za dobré, útočia na mňa za to, že sa ženiem za dobrým. Neopusti ma, Hospodine, môj Bože! Nevzďaľuj sa odo mňa! Pospieš mi na pomoc, Pane, moje spasenie! (Žalm 38:17-23)Tak dlho, ako sa vadíme a robíme zmätok a naťahujeme sa jeden s druhým, stále chodíme ako telesní. Až kým človek nepríde dolu ku oltáru a nedostane sa do poriadku s Bohom, až tak, že môže prehliadnuť malé veci a hýbať sa napred tak, ako by sa kresťan mal… Hrniec nemôže povedať kotlu, že je čierny. Je to tak. Nekričte na nich. Najprv očistime naše vlastné kroky. Prepáčte nám, vy, ktorí ste tu cudzí, ja teraz dávam cirkvi malý výprask Evanjelia. Všimnite si, to je v poriadku. To je presne to, čo potrebujete. „Ó,“ poviete, „máme to.“ A povstanete a hráte na klavíri tak hlasno, ako sa len dá, a na bubny a beháte hore a dolu po podlahe a vyjdete von a vadíte sa so svojím susedom. Či potom niečo máte? Ó, nie. Nie veru. Jediná vec, ktorú máme, je vlažnosť. Pokiaľ beží hudba, beháme i my. Keď hudba prestane, i my prestaneme. Brat, nenazývaj toho druhého človeka niečím; poobzeraj sa najprv okolo svojich vlastných dverí. Amen. Poviem vám, potrebujeme starodávne prebudenie, také, aké sme zvykli mať v krajine, keď oni ležali na svojich tvárach po celú noc, nie kvôli vystrájaniu. Ale keď je tam skutočný zbožný zármutok a to nie ísť naspäť ku oltáru a zostať tam, ale ísť a dať veci do poriadku so susedmi, tam, kde veci neboli v poriadku, a urovnať to. Vy viete, že to je správne. Švihanie, ale, brat, to ti pomôže. Je to tak. Musíte o tom vedieť, moji priatelia. Vlažní, to je hrozný stav pre cirkev, byť v takom stave. Nedávate pozor, Branhamova modlitebňa sa dostala pod ten istý vplyv. Počúvajte, vy viete o týchto veciach. Ony boli vyučované z roka na rok, z roka na rok, z tohto pódia varujúc vás, že tieto veci prichádzajú. Keď Biblia povedala, že bude čas, že pôjdu od východu na západ a na sever a juh snažiac sa nájsť pravdivé Slovo Božie a nenájdu ho, je pre vás lepšie, keď zostanete zakotvení tak, že viete, kde stojíte. Ale keď je raz človek znovuzrodený, nie emocionálne vypracovaný, nie nejaké nadšenie, nie skrze to, že jeho meno bolo zapísané do cirkevnej knihy, nie skrze to, že sa pripojil do najväčšej cirkvi v meste, ale keď sa vlastne cez to preplakal a prosil so slzami vo svojich očiach, až Boh odpustil jeho hriechy, vyčistil jeho dušu od hriešneho života a naplnil ho Duchom Svätým; s takou láskou a zbožnosťou, až on berie to náradie na výmenu pneumatík, ktoré ukradol susedom, a vracia ho a dáva tieto veci do poriadku a žije zbožne pred ľuďmi. Nikdy nebudeme mať v tejto krajine prebudenie, až kým nebudeme mať toto. Súd sa začína od domu Božieho, skrze Slovo Božie. Amen. Nie učebnica, ale Biblia. Nie to, čo učí nejaká cirkev vo svojej teológii, ale to, čo hovorí Boh. Potom budete mať prebudenie, kde sa odohrajú veľké moci a divy a znamenia a zázraky a všetko ďalšie.
W. M. Branham, Sedem cirkevných vekov, 54-0512