Tí, ktorí sa plavia po mori na lodiach, ktorí pracujú na veľkých vodách, tí vidia skutky Hospodinove a jeho divy v hlbine. Lebo keď len povie, spôsobí to, že povstane búrlivý vietor, ktorý do vysoka dvíha jeho vlny. Hneď vystupujú akoby do neba, hneď zase sostupujú do priepasti; ich duša sa rozplýva v nebezpečenstve. Motajú a klátia sa jako opilý, a všetka ich múdrosť je tam! A keď kričia na Hospodina vo svojom súžení, vyvodí ich z ich úzkostí. Zastavuje búrku a obracia ju na tíšinu, a umĺkajú ich vlny. Plavci sa radujú, že utíchly, a on ich vedie do prístavu ich želania. Nech oslavujú Hospodina pre jeho milosť a pre jeho divy pred synmi človeka. Nech ho vyvyšujú v shromaždení ľudu, a nech ho chvália v zasadnutí starcov. (Žalm 107:23-32)
Tvoje slovo je časť teba. Tvoj prísľub je taký dobrý, ako môžeš byť. A Božie zasľúbenie je také dobré, aký je dobrý On. Ako smrteľník, môžeš dať prísľub a musieť ho porušiť, pretože si smrteľník. Ja som iba smrteľník. Boh, ktorý je nesmrteľný a nekonečný, všemohúci a všadeprítomný, urobí vzhlásenie a pozná koniec už od začiatku. A môže ho dodržať.
Abraham nazýval tie veci ako by neboli, aj keď jestvovali, pretože bol plne presvedčený o tom, čo Boh zasľúbil. Boh bol schopný to vykonať. Nesľúbil by to bez toho, že by nevedel čo bude. Vidíte, ako potom môžeme odpočívať na Jeho Slove?
Nezáleží na tom, aká je silná búrka, čo je s tým v rozpore? Odpočívaj iba na Slove. Boh, ktorý videl na druhú stranu búrky to povedal. Rozumiete?
Ak ste chorí, iba ukotvite vašu dušu v nebesiach odpočinku. Ak ste zmätení a v núdzi, pamätajte, že On povedal, "Budem s tebou vždy až do skonania sveta." A tiež povedal, "Všetky veci spolupôsobia na dobré tým, ktorí milujú Pána." Tak na tom stojte.
Jeden človek, poét napísal "Moja kotva drží v záclone." Čo je záclona? Je to čo nás tu oddeľuje od tam. A kotva je vo vnútri záclony. Nevidíš, ,ako, ale vieš, že tam je niečo čo ťa drží, čo je tam hore ukotvené.
A keď je more rozbúrené... Videli ste..., hádam, že niektorí z Vás nikdy nevideli ukotvenú loď. Ó, bol som na nich, keď tak hodili kotvu až kým to malé plavidlo nemohlo plávať na vlne. Ono prešlo cez vlnu. Keď bola kotva vyhodená, to urobilo rozdiel. Či na vlne preplávame, podplávame, preplávame okolo nej alebo cez ňu, kotva drží.
Tak to je, keď nami búrky života začínajú triasť. Možno cez to musíme prejsť. Možno budeme musieť cez to prejsť ponad, pod, okolo. Nechajte len kotvu držať v neviditeľnej záclone. Presne nevieme kde to je, ale drží.
Tak ako ten malý chlapec, ktorý mal šarkana. Počuli ste staré príslovie, príhodu. Opýtali sa ho: "Ako vieš, že na konci tej šnúry máš šarkana?"
Odpovedal, "Cítim, že ťahá." Tak to je. Keď cítime, že to stále ťahá, Boh pracuje s našimi srdcami a vieme, že naša kotva stále drží.
W. M. Branham, Jozef stretáva svojich bratov, 56-1230