To je to, čím bol Boh pre Abraháma: povedal, „Abrahám, ty si starý človek. Máš sto rokov, ale Ja som Ten, ktorý má prsia. Len sa uchop. Zostaň rovno tam. Zostaň s tým. Ja som tvoj Stvoriteľ. Ja som Boh, ktorý má prsia.“ Nie prsník, ale prsia: oboje, spasenie a uzdravenie. Amen. „On bol zdrtený pre naše prestúpenia. Jeho sinavicami sme uzdravení.“ A On je stále El Shaddai, Boh, ktorý ma prsia, ktorý odpúšťa všetky tvoje neprávosti, ktorý uzdravuje všetky tvoje nemoci. A to, že má prsia, to je Nová a Stará zmluva. Vezmite ich oboje. Držte sa Božieho večného zasľúbenia a pite zo Slova Božieho vaše fyzické alebo duchovné zdravie. Boh, ktorý ma prsia. A nielen to, ale to slovo znamená „Uspokojovateľ.“ Malé dieťa, zatiaľ čo saje, ono nielen že silnie; ale ono je uspokojené, zatiaľ čo saje. Prestáva sa hnevať. Prestáva sa vzrušovať a robiť rozruch. Ono jednoducho leží na matkiných prsiach a len gúľa svojimi očami a hovorí, „Po celý čas sa stávam väčším a lepším.“ Už žiaden plač. A to je to, ako je to s vami, keď sa raz uchopíte zasľúbenia Božieho. Začínate sať z toho zasľúbenia svoju silu. „Každý deň je to so mnou lepšie a lepšie. Chvála Pánovi.“ Ale vy, ktorí nie ste Abrahámovým semenom, vy sa budete dívať na svoje symptómy. „Ó, pozri sa sem. Viem o tom niečo lepšie.“ Viete, človek, ktorý je dobrým príkladom, čo sa týka symptómov, to bol Jonáš. Ak bol kedy človek, ktorý mal právo mať symptómy, to bol Jonáš. Viete, on bol v odpadnutom stave a svoje ruky mal zviazané za chrbtom, jeho nohy boli zviazané na rozbúrenom mori a bol vyhodený a veľryba ho prehltla a išla na dno mora. No, akákoľvek ryba, ktorá sa naje, ide naspäť a odpočíva od plávania na dne oceánu. Nakŕmte svoje zlaté rybky a pozorujte ich, ako idú dolu a odpočívajú. No, ona prehltla tohto kazateľa na rozbúrenom mori, práve keď sa tá loď mala potopiť, a ona išla rovno dolu, táto veľká ryba, a uložila sa na dne toho mora, mnoho siah hlboko, ležala tam a oddychovala od plávania. A Jonáš bol v odpadnutom stave, ruky a nohy mal zviazané a bol v bruchu veľryby, okolo neho samé vývratky, morské riasy mal ovinuté okolo krku, na dne oceánu. Brat, nikto tu na tom nie je tak zle. Ale čo povedal Jonáš? Všade, kam sa pozrel, boli symptómy. Pozrel sa na túto stranu, bolo tam brucho veľryby. Brucho veľryby na jednej strane. Brucho veľryby na druhej strane. Všade, kam sa pozrel, bolo brucho veľryby. Viete, čo povedal? „Ony sú klamné márnosti. Odmietam sa na to dívať! Ešte raz sa pozriem smerom k Tvojmu svätému chrámu, Pane.“ Pretože on vedel, že keď Šalamún zasväcoval chrám, povedal, „Pane, ak Tvoji ľudia budú kdekoľvek v problémoch a budú sa modliť a pozrú sa smerom k tomuto chrámu, potom vypočuj z neba.“ A on veril Šalamúnovej modlitbe. A ak sa Jonáš za týchto okolností, s tým druhom symptómov mohol pozrieť ku zemskému chrámu, kde bol zemský človek, ktorý neskôr odpadol, a mohol veriť a byť vyslobodený spod tých symptómov a odmietol sa na ne dívať, o koľko viac by ste mali vy, ktorí ste naplnení Duchom Svätým? Nedívajte sa smerom k vášmu zemskému chrámu, ale do neba, kde Ježiš sedí po pravici Božej s Jeho vlastným skrvaveným rúchom vykonávajúc prímluvu, na základe vášho vyznania.Moje srdce je hotové, Bože; budem ti spievať a spievať ti budem žalmy i moja sláva. Prebuď sa, harfo i citaro; nech zobudím rannú zoru! Oslavovať ťa budem medzi národami, Hospodine, žalmy ti budem spievať medzi ľuďmi. Lebo tvoja milosť je väčšia nad nebesia, a tvoja pravda sahá až po najvyššie oblaky. Vyvýš sa, Bože, nad nebesia, nad celú zem tvoja sláva, aby boli vytrhnutí tvoji milí. Zachráň svojou pravicou a ozvi sa nám! (Žalm 108:2-7)
W. M. Branham, Jehova-Jireh, 57-0106