Hlas Hospodinov čuješ nad vodami. Silný Boh slávny hrmí, Hospodin nad mnohými vodami. Hlas Hospodinov je mocný, hlas Hospodinov je velebný. Hlas Hospodinov láme cedry; Hospodin poláme cedry Libanona. Pôsobí to, aby skákali, Libanon ako teľa a Sirion ako mladý jednorožec. Hlas Hospodinov kreše plamene ohňa. Hlas Hospodinov pôsobí, aby sa triasla púšť. Hospodin pôsobí, aby sa triasla púšť Kádeš. Hlas Hospodinov to činí, aby v bolestiach sa zvíjajúc rodili jelenice, a obnažuje lesy. Aby v jeho chráme všetko, čo mu patrí, hovorilo o jeho sláve. Hospodin tróni nad potokom a Hospodin bude tróniť súc kráľom na veky. Hospodin dá silu svojmu ľudu; Hospodin požehná svoj ľud pokojom (Žalm 29:3-11)Počuli ste niekedy svitanie? Nie, nikdy ste nepočuli svitanie, a pritom ono rozháňa všetku tmu. Keby sme len počuli hlas Toho, ktorý hovorí za týmto, bolo by obecenstvo medzi všetkými cirkvami. Medzi Metodistami, Baptistami, Protestantmi, Katolíkmi, a všetci spolu by strhli priehradné múry deliacich stien a mali by sme bratskú lásku. Tento chrám Anjela Pánovho dnes by sa naplnil až po strechu, ľudia by stáli všade dookola na dvore, keby sme len mohli počuť ten Hlas Boží, ktorý hovorí za týmito vecami. Pamätajte, tieto veci vystúpili najprv. Ten hlas prehovoril nakoniec. To bola tá posledná vec. Mali sme ženúci sa vietor a hrmenie a všetko ďalšie. Ale teraz prišla hodina, že Hlas Boží hovorí. A On dokázal, že to je On. To bol On, kto poslal to hrmenie. A oni odišli za tým hrmením, namiesto toho, aby počúvali ten hlas. On poslal ten vietor, ale oni odišli za tým vetrom, namiesto toho, aby išli za hlasom. Viete čo? To jazero, ktorého voda sa vlní a robí hluk, neodzrkadľuje nebeské hviezdy. To, ktoré odzrkadľuje hviezdy, je hlboké, zdravé, tiché. Všetky tieto veci ukazujú spôsob, ako Boh koná. Som zvedavý, či my dnes nejdeme príliš za hlukom, či sa príliš nezaujímame o to, že až sme zabudli na ten tichý hlas. Poviete, „Čo nám to chceš povedať, brat Branham.“ Dostal som tento týždeň list za listom, v ktorých mi ľudia píšu a hovoria, „Prišiel som do chrámu Anjela Pánovho, myslel som si, že budem počuť Božieho sluhu. Ale čo to, ty si stále Baptista. Čo to, si tak mŕtvy ako oni. Nemáš žiadneho ducha. Si tak isto formálny ako všetci Baptisti.“ „Počúvaj, brat, ty môžeš robiť veľa hluku, ale mňa zaujíma, koľko ducha je za tým, to je to, čo ma zaujíma. To nie je hluk, ktorý vytvára ducha. Videl som ľudí, ktorí mohli vyskakovať a behať a kričať a hrať v kapele a behali hore dole po pódiu a nemali dosť skutočnej viery na to, aby zastavili bolesť zuba. Je to tak. To je ten tichý jemný hlas Boží, ktorý narába mocou Božou, ktorý robí veci skutočnými a prináša Život do zboru. To je to, čo hovorím. To nie je hluk, ktorý sa ráta, to je potvrdenie, Duch Boží, ktorý robí rozdiel. To je tu každý večer a činí znamenia, divy a zázraky medzi ľuďmi. To je pravda.
W. M. Branham, Čo tu robíš, Eliáš, 59-0412