Bezbožníci sa obrátia do pekla jako aj všetky národy, ktoré zabudli na Boha. Lebo nebude chudobný zabudnutý na veky; nádej ponížených nezahynie na večnosť. Povstaň, Hospodine, nech nezmocneje smrteľný človek; nech sú národy súdené pred tvojou tvárou. Pusti na nich strach, ó, Hospodine, aby vedeli národy, že sú iba biednymi smrteľníkmi. Sélah. (Žalm 9:18-21)
Niekedy premýšľam o svojej službe a vidím prichádzať ľudí. A zavriem sa do hotelovej izby, hovorím, "Bože, koho tí ľudia prichádzajú vidieť, mňa alebo Teba?" Rozumiete? "Ak prichádzajú vidieť mňa, ešte sú stratení; ale, ó, Bože, strhni ma dole a odober ma preč. Chcem reprezentovať Teba, Toho, pred ktorým jedného dňa zastanem s chvejúcimi sa rukami a s trasením, biednym telom dívajúc sa na seba a vediac, že moja duša visí na Tvojom rozhodnutí." Vyvýšme Krista.
Dnes hovoria, "No, patrím ku baptistom. Som metodista. Patrím ku modlitebni. Robím toto." Ó, to s tým nemá nič do činenia, vôbec nič. Niekedy sa divím.
Prednedávnom som tu videl vystavenú reklamu, do mesta mala prísť určitá kampaň. A ľudské slovo, meno toho človeka bolo takto roztiahnuté velikánskymi písmenami po celej tej veci. A naspodku, v malom rohu bolo napísané, "Ježiš Kristus, Ten istý včera, dnes i naveky," tam dolu v rohu. Vidíte?
Oni odobrali všetku posvätnosť od Krista a umiestnili to na nejakého človeka alebo na nejakú cirkev alebo nejakú organizáciu. Brat, hovorím ti; môžeš si vystačiť s nejakým leskom, takýmto hollywoodskym šaškovaním, a to je skrze cirkev. Ale v Prítomnosti Ježiša Krista, On je Ten, ktorý má byť oslávený. Je to tak. No, to je pravda, môj drahý brat a sestra.
Nehnevajte sa na mňa. Len pamätajte, že ku vám kážem. Chcem kázať, akoby toto bola moja posledná kázeň, ktorú vo svojom živote kedy budem kázať. Chcem kázať každú kázeň, ktorú kážem, akoby som bol zomierajúcim človekom, ktorý káže ku zomierajúcim ľuďom. A som tým; moje svetlo každým dňom uhasína; vaše tiež. A sme zomierajúcimi smrteľníkmi. A v jednom z týchto dní sa musíme postaviť pred živého Boha, a tak buďme ohľadom tohto radšej hlboko úprimní.
A iba v lesku a vyvádzaní, pripojení sa do cirkvi, a ísť sem a tam, správať sa tak a onak. Mali by sme radšej mať starodávne modlitebné zhromaždenia v našich domovoch a kričať ku Bohu dňom i nocou. Ten deň je na dosah ruky, čas úzkosti, čas problémov. Biblia povedala, "temný deň." A my v ňom žijeme.
W. M. Branham, Invázia na Spojené štáty, 54-0509