Matúš 19:3-6 » A pristúpili k nemu farizeovia pokúšajúc ho a hovorili: Či smie človek prepustiť svoju manželku pre jakúkoľvek príčinu? A on odpovedal a riekol im: Či ste nečítali, že ten, ktorý ich učinil, od počiatku učinil ich muža a ženu a povedal: Preto opustí človek otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy, a tí dvaja budú jedno telo? Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo. A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje!A tak, ako viete, mladá Jezábeľ sa vo svojom dome naučila jednej nepeknej veci, totiž maľovala sa. Je to pohanský zvyk. Akékoľvek maľovanie sa nebolo nikdy predtým známe. Každé maľovanie tváre pochádza od pohanov a je veriacim odsudzované. Dúfam, že to do vás vchádza hlboko, poriadne to s vami zatrasie a bude vám z toho niekoľko minút skutočne zle. Ale nehnevajte sa teraz na mňa, ja vás milujem. Túžim vám však povedať len pravdu. Ona bola zvyknutá sa maľovať, robila zo seba tak trochu motýľa. Brat, toto práve môže zviesť veľa dobrých mužov. To je pravda. Vidíme ich na uliciach; namaľované pery ako púčiky ruží, so silnou vrstvou kozmetiky „Max Factoru“ na tvári; ale oni nikdy neodstránia vrásky hriechu. Týmto spôsobom o tom rozmýšľajte. Boh vidí cez to všetko. A tak Jezábeľ vedela, ako sa má namaľovať, aby vyzerala skutočne pekne. A keď sa Achab, ten mladý židovský mládenec, stal kráľom, ona naniesla svoj mejkap, alebo ako tomu hovoríte, namaľovala si oči, rozumiete, a zažmurkala očami; v tej chvíli srdce Achaba začalo silno biť, lebo mu chýbal v srdci Boh, ktorý by ho učil lepšie veci. To je pravda. A tak, priatelia, aká strašná to bola vec! A preto, keď ona začala s Achabom flirtovať, on sa s ňou oženil. Pomyslel si, „To je ona, to je tá pravá.“ A veľa mužov robí tú istú chybu. Veľa mužov tak urobilo. Mali by ste ju vidieť, keď si umyla tvár alebo sa odmaľovala. Potom by sa skutočne zmenilo vaše myslenie. Žena by sa nemala vyberať podľa toho, ako vyzerá, ale podľa charakteru. Mládenec, dovoľ, aby som ti teraz niečo povedal – ak si vezmeš ženu, ktorá sa maľuje, jedného dňa ona vybledne a zvädne. Aj keď je veľmi krásna, jedného dňa tá krása zvädne. Počkaj, až porodí prvé dieťa a začnú mu rásť zúbky. Po nejakej dobe sa objavia okolo jej očí vrásky a jej vlasy začnú šedivieť. Jedného rána sa zobudíš a budeš sa diviť, s kým si sa to oženil. To je pravda. Ja nežartujem. Vôbec nie, to je pravda. Dávam podklad niečomu, čo chcem povedať. Rozumiete? V poriadku. Ale keď ju miluješ, pretože v nej niečo je, za čo si sa modlil, Boh vás spolu spojil, ona potom môže zostarnúť a byť vráskavá a možno už nebude pekná; to vôbec nič neznamená, rovnako ju budeš milovať celú večnosť. „Čo Boh spojil, nech nikto nerozlučuje.“ To súhlasí. Preto najskôr o túto vec pros Boha.
W. M. Branham, Vymaľovaná Jezábeľ, 56-1005
Dnes čítaj: 1. Mojžišova 28; 1. Paralipomenon 21; Izaiáš 22:1-14; Matúš 19