Obkľúčili ma všetky národy, ale v mene Hospodinovom ich posekám. Obkľúčili ma zôkol-vôkol, ale v mene Hospodinovom ich posekám. Obkľúčili ma jako včely, ale vyhasnú jako oheň z tŕnia, lebo v mene Hospodinovom ich posekám. Sotiť si ma mocne sotil, aby som padol, ale Hospodin mi pomohol. Mojou silou a piesňou je Hospodin a stal sa mi spasením. Hlas plesania a spasenia je v stánoch spravedlivých. Pravica Hospodinova dokazuje silu. Pravica Hospodinova vyvyšuje; pravica Hospodinova dokazuje silu. Nezomriem, ale budem žiť a budem rozprávať skutky Hospodinove. Potrestať bol ma potrestal Hospodin, ale ma nevydal smrti. (Žalm 118:10-18)
Jedného dňa na neho vyšlo niekoľko Filištínov. On nebol ozbrojený. Bolo ich tam tisíc. Mali dlhé kopije a veľké štíty, a to je, akoby ste pred sebou mali dvere, také štíty. Len teraz pomyslite na velikánsky mosadzný štít, všade pred vami, s mosadznými helmami, veľkými mosadznými kabátmi a všade po svojich holeniach a všade mosadz; veľké, dlhé kopije, dlhé asi ako tamten stĺp, možno pätnásť, dvadsať stôp, mali na sebe veľké mosadzné hlavy, ostré ako žiletka. A oni našli tohto malého kučeravého trpaslíka, ako ide dole z Palestíny, aby tam dole navštívil svoju priateľku. A tak si povedali, „Tam je ten malý chlapík. Poďme po ňom.“ Jeden muž by ho mohol napichnúť na koniec tej kopije, len by ho zdvihol hore, trocha by s ním zatriasol a on by padol rovno dole ku jeho ruke, dolu ku rukoväti tej kopije. No, on bol len maličký chlapík.
Niektorí ľudia, umelci, snažia sa Samsona namaľovať s takými ramenami, že by nemohol vojsť do tejto modlitebne. No, to by nebola žiadna záhada, ak by bol človekom takej veľkosti. Samson bol len maličký chlapík, ale Duch Pánov bol veľký. Rozumiete? To je zneuctenie Písma, hovoriť, že bol človekom takej veľkosti.
Boh vždy berie takéto bláznivé a prosté veci, aby s nimi vykonal Svoje dielo. Vidíte? On berie niečo, čo je ničím.
A tak, tento malý chlapík tam stál, a náhle prichádzajú títo filištíni a obkľúčili ho, aby ho zabili. A on schytil osliu čeľusť, ktorá tam ležala, bolo to z nejakého divého osla, mula, zodvihol to a prišiel na neho Duch Pánov. A tam nastal paradox, ako sa tam prebil s osľou čeľusťou cez tie pol palca hrubé helmy na ich hlavách, za pomoci čeľustnej kosti z mula. No, po prvé, tá stará vyschnutá oslia čeľusť, ktorá tam ležala, prvý úder, ktorý by zasadil na jednu z tých heliem alebo tých veľkých štítov, to by sa rozletelo na tisíc kúskov. Keď sa na neho rútila tisícka a on pobil každého jedného z nich na smrť: paradox. To bolo vtedy, keď na neho prišiel Duch Pánov.
Ó, ak by sme len mohli byť oslími čeľustiami v ruke Božej, to by bol ďalší paradox.
W. M. Branham, Paradox, 61-1210