Odmietnutý kráľ
Nie je žiadny človek; žiadny syn Kíšov, alebo nikto iný to nemôže vyprodukovať pomimo vodcovstva Ducha Svätého. Ale my sme vytvorili školy; vytvorili sme semináre a urobili organizácie, aby sme uspokojili a vyzerali ako zvyšok toho sveta. No, Duch Svätý zvykol byť Vodcom v tomto národe. Tento národ zvykol byť ovládaný, tam, keď oni spísali Deklaráciu nezávislosti a tam bola jedna extra stolička. V mojej mysli nie je žiadna pochybnosť, že Syn Boží sedel pri tom stole, keď bol tento národ založený na princípoch slobody náboženstva a slobody všetkého a na základe Božieho večného Slova. Ale my sme to porušili. Politika, my sme si zvolili človeka kupovaním a predávaním a falošnými sľubmi, až je náš národ a naša politika a naša demokracia tak znečistená, až je to pretkané s komunizmom a všetkými druhmi izmov.
A veľakrát voláme po modlitebných zhromaždeniach, keď sa stretáva liga národov, alebo aby mali zasadnutia. A nedávno v jednom ohromnom čase nezaznela ani výzva na modlitbu. Ako si kedy vyjasníme rozdiely bez modlitby? Ako môžeme kedy na celom svete očakávať, že niečo urobíme bez vodcovstva Ducha Svätého? Ale dovoľte mi toto povedať s láskou a rešpektom ku nášmu národu a ku jeho vlajke a ku republike, pre ktorú ona stojí: my sme odmietli nášho Vodcu, Ducha Svätého, a skrze skazenú politiku sme priviedli mužov prevrátenej mysle. A ak nesledujete, oni urobia jeden z najosudovejších omylov, ktorý kedy urobili, práve teraz: to je preto, že tí ľudia si želajú človeka, aby vládol.
1...na slávu Pánovu, aby bola na nás dnes privedená skrze službu Slova... A to je... Tento posledný týždeň som sa cítil trochu mizerne, nie presne tak, že som sa cítil mizerne; ale to bola skúška, ktorú som musel podstúpiť, fyzický test; a to je to, čo ste počuli, že som bol v nemocnici. To bolo, pretože som tam išiel, tak som sa nemusel vracať nazad a tam cez rieku. Vezmete si nadbrušnicu a podbrušnicu a oni musia - každých pár minút, oni sa musia vrátiť a znova to röntgenovať.
2Ale my sme ich mali podstúpiť (ak ideme do zámoria na misie) každých šesť mesiacov. Brat Roberts a oni, ja myslím, podstupujú svoje každých šesť mesiacov, ale ja som nemal žiadne po dobu štyroch rokov.
3Ten problém je, že ja jednoducho nemám rád ten ricínový olej. To je tá jediná vec. A oni hovoria, že nie je nič iné, čo by mohli dať namiesto toho, tak ja... Ó, ja som ochorel, keď mi to dali. Viete, povedal som vám v mojom životnom príbehu, ako ma tá vec robí tak chorým a ja to nenávidím užívať. A povedal som svojmu veľkorysému priateľovi, doktorovi, „Ak... Nie je namiesto toho niečo iné?
A on povedal. „Nemyslím, že je, brat Branham.“
4Ó, keď tá pani tam s tým vošla, vyzeralo to ako... Možno, že preháňam, ale to vyzeralo ako kvart [kvart-objemová miera a tiež nádoba o objeme takmer 1l – pozn.prekl]. Bolo to... Nikdy som toho toľko nevidel; a ja som si len držal nos a žartoval som, ale nakoniec som to zhltol.
5Ale teraz, v celej tej skúške a všetkom tom, cez čo som prechádzal, chcem poďakovať Pánovi za dokonalé vyšetrenie. A ja som prešiel na sto percent; môžem ísť hocikam na svete, kde len chcem ísť. Pýtal som sa doktorov, čo boli traja najlepší špecialisti, ktorí, ja myslím v Louisville, a ja som sa ich spýtal, „Som prinajmenej na desať percent neschopný?“
6On povedal, „Nie si ani trochu neschopný.“ On povedal, „Si dokonale zdravý po všetkých stránkach.“ A ja som Bohu tak vďačný. Od koho iného to mohlo prísť, okrem nášho nebeského Otca, aby to takto bolo. A on povedal, „Tvoje - všetok tvoj obeh ukazuje, že by si mal byť mladý.“
7Povedal, „Tvoje krvné bunky dokonca sa ani nezačali lámať alebo niečo.“ On povedal, „Si vo veľmi dobrom stave, brat Branham.“ A ja som povedal, „Dobre, som tak rád.“
8A mal som tú výsadu hovoriť, svedčiť každej zdravotnej sestre v tej nemocnici a každému doktorovi o Kráľovstve Božom. A istý doktor, predpokladám, že je tu dnes ráno... A ja rád poznávam, že stále sú na tomto svete dobrí ľudia, skutoční ľudia, ľudia, ktorí ma previedli počas piatich dní cez fyzické vyšetrenia, ktoré by si zrejme vyžiadali tristo dolárov za každé jedno; keď som cez to prešiel, oni povedali, „To je náš príspevok ku dielu Pánovmu, ktoré ty konáš.“ Dokonca ani... Povedali, „Prečo nás privádzaš do rozpakov, keď sa nás pýtaš, či si nám niečo dlžný.“ Povedali, „Len tvoje modlitby za nás.“
9„A vo vnútri,“ oni povedali, „našli sme niečo emocionálne, čo nevieme porozumieť.“ A oni povedali, „My, nezdá sa, že je... On povedal, „Navonok, nie si nervózny alebo rozrušený,“ ale povedal, „vo vnútri, tam je nejaká emócia, ktorú nevieme porozumieť.“
10Povedal som, „Ak by ste si sadli sem, len na chvíľu, poviem vám.“ A ja som išiel hovoriť o videniach. To bolo pre nich iné pole. Oni nič o tom nevedia. Povedal som im o Biblii. Potom som im povedal o tom videní, ktoré mi Pán dal jedného dňa a oni plakali ako malé deti - sedeli a plakali. A ja - a oni... Povedal som, „Dúfam, že ma nepovažujete za nejakého náboženského blázna, alebo niečo...“
11Povedal, „V žiadnom prípade, brat Branham. Verím tomu z celého môjho srdca.“ On povedal, „Ale len jednu vec chcem povedať; ty nechodíš do školy, aby si sa naučil tieto veci“; povedal, „Verím, že ony prichádzajú od všemohúceho Boha.“ A to boli traja z vynikajúcich lekárov v Louisville, tí najlepší, ktorých oni mali. A tak, bol som tak šťastný kvôli tomu, a že viem, že možno mi tam Pán dovolil zasadiť nejaké semeno.
12Každá zdravotná sestra sa so mnou zhovárala... Raz ráno, keď som vychádzal z röntgenovej miestnosti, povedal som... Pozrel som sa na starú biednu ženu; bola tak chorá. A išiel som ďalej dolu, dolu, až kým som sa ku nej dostal. Myslel som si, že možno zomiera, a ja som povedal, „Chcem sa ťa opýtať otázku, sestra.“
Ona povedala, „Áno, pane?“
Povedal som, „Si kresťanka?“
A ona povedala, „Patrím do (určitej) cirkvi.“
A ja som povedal, „Chcem to trochu objasniť.“
Povedal som, „Chcem vedieť, či si kresťanka, skutočná kresťanka, že ak by si mala prejsť poza toto more života do tej inej zeme, miluješ Ho?“ Povedal som, „Budeš skutočne spasená?“
A ona povedala, „Áno, pane, budem.“
A ja som povedal, „Nech Boh teda žehná tvoje srdce. Bez ohľadu na to, ktorým smerom fúka vietor, vtedy si v poriadku. Tak dlho, ako to takto ide.“ A ak sa len poobzeráme, stále je veľa skvelých ľudí, ktorí sú ešte stále vo svete.
16No, dnes som prišiel s videním, ktoré vám porozprávam trochu neskôr, a rád by som najprv hovoril na niečo zo Slova, pretože verím, že Slovo je veľmi dôležité, teraz najdôležitejšie.
A som rád, že vidím Charlieho Coxa a brata, mojich priateľov, ktorí tam spolu stoja - brat... Nemôžem si spomenúť... Jefferies (nemôžem si spomenúť na jeho meno), mnohí z vás iných drahých bratov z Georgie, z rozličných častí krajiny. Môj starý kamarát, Bill, ktorý tu sedí (verím, že to je on) dnes ráno a mnohí... Tí bratia z Georgie tam, tí ľudia, ktorí mi dali tento oblek. Viete, to je jeden z najlepších oblekov, ktorý som kedy nosil. Zdá sa byť tak dobrý. Je naozaj veľmi dobrý a... Znamenáte pre mňa tak veľa. Keď vám poviem, čo sa mi stalo počas týchto zopár posledných dní, uvidíte, prečo si myslím, že to pre mňa tak veľa znamená.
17No, verím, že ak Pán dovolí, chcem sa tlačiť v tom boji silnejšie ako kedykoľvek predtým v mojom živote, pretože teraz pravdaže zisťujem, že by som dnes mohol zomrieť. To je... Vy neviete. Elektrické kardiogramy a všetko, šestnásť rôznych typov röntgenov, úplná fyzická prehliadka ukázala, že som v dobrom stave, tak normálne, ako nejaká osoba len môže byť, ľudská bytosť na zemi. Tak, ja som za to vďačný. Ale všetky veci, dokonca to všetko, a tak vďačný Bohu, že som, že verím, že On ma stále udržuje vo Svojej službe, to nebolo, že by mi to On trochu predtým ukázal. Vidíte? To ma robí tak šťastným.
18No, ja si dnes večer myslím... To je v poriadku, či nie? Náš drahý brat, ktorý je nesebeckým človekom, je ním brat Neville. A ak tu niekto z vás bol minulú nedeľu a počul to nádherné posolstvo, ktoré on priniesol, „Džbán oleja,“ to bolo jedno z najvýnimočnejších posolstiev, ktoré som kedy počul, bolo to to, čo brat Neville priniesol skrze Ducha Svätého minulú nedeľu tomuto malému stádočku oviec, ktoré Boh zhromaždil. A ak je to v poriadku, ak sa to bude páčiť Pánovi, a s bratom Neville a týmto zborom, chcem dnes večer znovu hovoriť, začať sériu v pondelok večer, vlastne v nedeľu večer a v stredu večer a ďalšiu nedeľu, sériu toho, čo som študoval...
20Nemusel som zostať tam v nemocnici, ale oni boli ku mne takí dobrí. Dali mi izbu za asi tretinu ceny a tak som si vzal svoje Biblie, moje knihy, a upravil posteľ a položil som to všetko na kopu a rozložil som si svoje Biblie a veci dookola a skutočne som mal ohromný čas, až kým nepriniesli ricínový olej. Môj dobrý čas prestal rovno tam; vtedy som skončil. Ale, brat Pat, bol som skutočne chorý. Tú vec jednoducho nemôžem zniesť. A... Ale mal som dobrý čas počas prvých troch alebo štyroch dní.
Mal som dobrý čas a študoval som knihu Efežanov. Ó, to dáva cirkev dokopy a myslím, že to je nádherná vec.
22A ak vy... No, ak máte cirkev, do ktorej chodíte, choďte rovno ďalej a stojte na mieste svojich povinností, ale ak nemáte cirkev a radi by ste znova dnes večer prišli a v stredu večer a v nedeľu večer, rád by som dnes večer zobral prvú knihu Efežanom, a v stredu večer druhú kapitolu Efežanom, a budúcu nedeľu tretiu kapitolu Efežanom na postavenie cirkvi do poriadku. Viete, čo mám na mysli, to je umiestnenie na pozíciu, a myslím, že to je budovanie cirkvi.
No, ja nie som... Ja hovorím toto len ku tým, ktorí navštevujú Branhamovu modlitebňu. A ak niekto z vás, drahých bratov... Niektorých z vás poznám, myslím, ktorí máte zhromaždenia. Naši bratia v Sellesburgu a rôzni iní, ktorí majú zhromaždenia. No, pozrite, to sú prebudenecké zhromaždenia. Navštívte tie. Oni sú Kristovi sluhovia, mladí muži, ktorí stoja v medzere, ktorí vychádzajú. Keď dokonca ich vlastná cirkev zaprela pravdu a takéto veci, oni od toho odišli rovno preč a Boh ich povolal do služby.
25Tak veru, obdivujem muža... Nemôžem si dokonca ani spomenúť na meno toho človeka. Ale on je mladý muž: skvelý, pekne vyzerajúci človek a milá manželka a deti. A brat Junie Jackson mal nejaké zhromaždenia tu dolu, čo je ďalšia úžasná, skvelá trofej Božej úžasnej milosti.
A keď oni majú vo svojich cirkvách prebudenia, choďte rovno ku nim, pretože to je to, čo treba robiť, pretože vy neviete, môže byť, že hriešnik príde ku oltáru a vy môžete byť ovplyvnení, aby ste priviedli tú osobu ku Kristovi, čo bude vašou veľkou odplatou na druhej strane. Toto je len učenie a postavenie cirkvi to poriadku tu v zhromaždení, čo nám spolu pomáha, ako kráčame.
27No, nezobral som si svoje hodinky, tak niekto bude musieť strážiť čas miesto mňa. Doc mi ukázal, že on jedny má, tak... Môj brat... tak teraz... [brat Branham sa rozpráva so svojím bratom, Edgarom „Doc“ Branhamom – pozn.prekl.] Nebudeš mi za to príliš veľa účtovať? V poriadku. No teraz, je to v poriadku. No, nemyslím si, že tá vec je od samého začiatku v poriadku, tak... No, oh, oh, pśśśt! Robil si to tak? No, to je... Potom tie hodinky išli oveľa lepšie, Doc. Povedal, že si odložil desať pencí na svoje narodeniny, aby spravil, že sa budem cítiť lepšie. Pretože sú dvaja alebo traja, medzi ním a mnou. Tak môžete vidieť, kde som ja na tej ceste. Ale, ó, to mi ani trochu nevadí.
28No, nebudem hovoriť veľmi dlho. No, ak sú cudzinci v našich bránach, určite vás chceme privítať so všetkým, čo je v našich srdciach. Ste tak vítaní, tu v tomto malom svätostánku. Nemáme veľkú budovu. Je to teraz v pláne vybudovať pre nás, nie veľké miesto, ale len... Tento je už dosť schátraný a my si tu ideme skúsiť vybudovať peknú malú budovu na zhromaždenia, hneď, ako nám to Pán dovolí urobiť. A mnohí z vás, všetci vyvíjate úsilie týmto smerom a my si to istotne ceníme.
29No, chcel by som, aby ste so mnou prečítali z 1. Samuelovej, z 8. kapitoly, a začali okolo... Začnime od 19. verša, verše 19 a 20, možno, na krátky text, kvôli kontextu. A teraz, ako si to otvárate, a pred tým... Chceme - budeme to čítať a potom sa chceme modliť; a ak by tu boli dnes ráno nejaké potreby a povedali by ste, „Len pamätaj na mňa?“
31Pri našom poslednom stretnutí - pred dvoma týždňami, alebo troma, keď som mal zhromaždenie... Poviem, okrem iného, zatiaľ čo listujete, teraz začína šieste zhromaždenie v Chautauqa. Očakávame ohromný čas, Middletown, Ohio. Vám, ktorým sa blíži čas dovoleniek, príďte - a veľký tábor rovno pri rieke, kde bude všetko to ,
32A starý brat Kidd, za ktorého som sa raz ráno išiel modliť... Všetci si to pamätáte, ako som vám to pred troma týždňami povedal; doktor mu dával dvadsaťštyri hodín života; on vstal a chodil. Citoval Písmo; nejakú pieseň, ktorú nemohol zaspievať. A keď som vošiel a pozrel som sa na neho raz ráno a tá malá šatka prestretá nad ním (odišiel som odtiaľto asi tri alebo štyri hodiny pred tým, tak, aby som sa mohol dostať ku nemu, oni povedali, že on zomrie v ten istý deň: rakovina prostaty.)
33A jeho drahá milá manželka prala za päťdesiat centov na deň. A začínala pred svitaním a až do večera za päťdesiat centov, aby udržala svojho manžela na poli ako kazateľa. Kázal na dvojtýždňovom prebudení a vybral obete a vzal si osemdesiat centov. Ale ja som ich raz ráno videl, ako tu sedia, tých dvoch, starý pár - skôr malý pár, sedeli tu a mal cez plece prevesenú svoj malý šál; a jeden z jeho obrátených, deväťdesiatdva ročný, tak žiarivý a bystrý a letničný až do jadra a sedel tam, viete...
A ja som povedal, „Viete, kvôli čomu tu vy, starí ľudia, sedíte?“
„Čakáme, kým príde tá loď.“ To je všetko.
Ich práca, všetko, čo oni dosiahli; zámer, ktorý oni dosiahli, a oni sú teraz pripravení ísť pre svoju odplatu. A povedal som bratovi Cheive, že - bratovi Kiddsonovi - Kiddovi to ráno, „Ty budeš na zhromaždení v Chautauqua.“
On mi včera zavolal, povedal, „Som, budem tam, brat Branham. Ja budem...“ No, fajn.
37Mnohí zo zhromaždenia od toho, ako začala moja nová služba... Jeden brat, baptistický brat, ktorý tu stojí, jeho dcéra, tínedžerka, bola trochu spurná a ja som mu povedal, „Dávam ti tvoju dcéru pre Pána Ježiša,“ raz ráno a keď on prišiel domov, ona bola spasená a tá druhá tu dnes ráno má byť pokrstená a ide napred.
A jeden muž, pán Sothmann, môj priateľ z Kanady, jeho svokra zomierala, povedal som, „Nájdeš svoju svokru, keď tam prídeš, zdravú, na svojej ceste k zotaveniu, v poriadku.“ Tak to bolo. A len - ľudia prichádzajú. Je to len vo svojom začiatku, ako sa to hýbe. Ale, ó, my očakávame nesmierne, hojne ponad to všetko. Sme v zlých a posledných dňoch, ale v slávnej hodine.
39No, máte pripravené svoje Biblie na čítanie? Samuel, 8. kapitola. A sľúbil som Genovi, že môže zostať vzadu pri magnetofóne, do konca tohto... keď sme začínali zhromaždenie.
Avšak ľud nechcel počuť na hlas Samuelov, ale povedali: Nie, ale kráľ bude nad nami.
A budeme aj my jako všetky iné národy, a bude nás súdiť náš kráľ a vyjde pred nami a bude bojovať naše boje.
A Samuel vypočujúc všetky slová ľudu rozpovedal ich Hospodinovi.
A Hospodin riekol Samuelovi: Poslúchni na ich hlas a ustanovíš im kráľa. A Samuel povedal mužom Izraelovým: Iďte každý do svojho mesta.
No, ak by som mal skúsiť vybrať z tohto, dnes ráno, ako by som nazval text na nasledujúcich pár minút, rád by som zvolil z toho text „Odmietnutý Kráľ.“
41Bol to čas, ako vo všetky iné časy, že ľudia nikdy nechceli, aby ich Boh viedol. Oni chceli svoj vlastný spôsob vedenia. A tento príbeh, dnes ráno... A keď pôjdete do svojho domu, bolo by to pre pre vás dobré si to celé prečítať. Bolo to vo dňoch Samuela, muža Božieho, proroka. A on bol jednoduchý muž a dobrý muž: ctený, s dobrou povesťou, verný a čestný s ľuďmi, nikdy ich nepodvádzal a nehovoril im nič iné, len priamo TAK HOVORÍ PÁN.
42Ale tí ľudia prišli na miesto, kde chceli zmeniť tento program. Oni sa dívali na Filištínov a Amalekitov, Amorejov, Hetejov a tie ďalšie národy sveta a videli, že oni majú kráľov, ktorí nad nimi vládli a panovali a viedli ich a bojovali ich boje a tak ďalej. A zdalo sa, že Izrael chcel byť ako títo králi a ako títo ľudia.
Ale to nikdy nebolo, v žiadnom veku, že Boží zámer s Jeho ľuďmi by bol, aby konali ako ľudia toho sveta, alebo, aby boli ovládaní alebo kontrolovaní ako ľudia toho sveta. Boží ľud je a vždy bol, zvláštnym ľudom, odlišným ľudom, vyvolaným, oddeleným, úplne odlišným v ich konaní, v ich spôsoboch, v ich spôsobe života, než ako boli ľudia toho sveta. Ich chuť po veciach a celé ich odenie bolo vždy proti veciam, po ktorých túžili ľudia toho sveta.
44A ľud Izrael prišiel ku Samuelovi a povedali, „No, ty starneš a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách. (Pretože oni neboli verní ako Samuel; oni brali úplatky a peniaze.)“ A oni povedali, „Samuel, tvoji chlapci nie sú takí ako ty, tak my chceme, aby si išiel a vyhľadal nám kráľa a pomazal ho a učinil nás takými ľuďmi, ako je zvyšok ľudí toho sveta.“
A Samuel sa im snažil povedať, že to nebude fungovať. On povedal, „Ak to urobíte, tá prvá vec, viete, zistíte, že on povolá všetkých vašich synov z vašich domov a urobí z nich vojakov, aby behávali pred jeho vozmi a nosili brnenia a kopije. Nie len to, ale on povolá vaše dcéry, aby ich urobil pekárkami chleba a vezme ich preč od vás, aby kŕmili tú armádu.“ A povedal, „Okrem všetkého toho, on od vás bude brať nejaké dane z vášho zrna a zo všetkých vašich výnosov. On to všetko zdaní, aby urobil nejaké vládne dlhy a tak ďalej, ktoré musia byť zaplatené.“ On povedal, „Myslím, že vy všetci robíte chybu.“
Ale keď ľudia povedali, „Ale my stále chceme byť ako ostatní ľudia.“...
46Je niečo na mužoch a ženách, že oni túžia byť jeden ako druhý. A bol len jeden Muž, ktorý kedy žil na zemi, ktorý bol naším Príkladom, a to bol Ten, ktorý za nás všetkých zomrel, náš Pán a Spasiteľ, Ježiš Kristus. On bol tým dokonalým príkladom toho, čo by sme mali byť: vždy vo veciach Otca a činiac to, čo je správne.
47A bez ohľadu na to, ako veľmi sa Samuel snažil presvedčiť ľudí, oni stále chodili za ním dňom i nocou, „My chceme kráľa. My chceme človeka. My chceme človeka, o ktorom môžeme povedať, „Toto je náš vodca.“ A to nikdy nebola vôľa Božia. To nikdy nebola vôľa Božia, alebo nikdy nebude vôľa Božia pre človeka, aby vládol jeden nad druhým. Boh vládne nad človekom. Boh je Vládca, náš Kráľ. A to je veľmi, veľmi blízka paralela dneška, pretože sa zdá, že človek má stále tú istú myšlienku. Zdá sa, že nie sú schopní to uchopiť, že Boh vládne nad človekom, namiesto vlády človeka nad človekom.
Tak oni si vybrali muža menom Saul, ktorý bol synom Kíša. A on bol povestným mužom, cteným mužom. Ale on presne vyhovoval tým ľuďom, pretože on bol veľký, vysoký človek urodzenej postavy. Písmo povedalo, že on bol o hlavu a plecia vyšší, než ktorýkoľvek muž v Izraelovi. On vyzeral ako kráľ a bol pekný v tvári. On bol brilantný a mimoriadny človek.
51No, to je ten druh človeka, ktorého si ľudia dnes radi vyberajú. Nezdá sa, že ľudia sú uspokojení so spôsobom, akým Boh umiestnil svoju cirkev, aby bola ovládaná a kontrolovaná Svätým Duchom. Oni chcú niekoho, nejakého človeka, nejakú denomináciu, nejakých určitých ľudí, ktorí by vládli nad cirkvou, ktorí nie sú schopní vložiť sa úplne do Božej ruky, aby boli duchovní natoľko, aby boli vedení Svätým Duchom. Oni chcú niekoho, kto by za nich vykonával ich náboženstvo, niekoho, kto im povie, ako to robiť a všetko ohľadne toho. Tak, zdalo sa, že tento človek pasuje presne na toto miesto, pretože on bol veľmi intelektuálnym človekom.
A to je celkom ako dnes. My si tiež radi vyberáme takých ľudí, aby vládli nad našimi cirkvami, aby ovládali cirkev Božiu. Nie že by som musel niečo proti tomu povedať, ale len poukázať, že to nie je, nebolo a nikdy nebude vôľa Božia, aby to tak bolo. Boh má vládnuť nad svojimi ľuďmi, aby vládol nad každým jednotlivcom.
54Potom nachádzame, že tento syn Kíšov, veľký muž, a jeho postava a jeho... Zdalo sa, že on pasuje tým ľuďom, že jeho rúcho na ňom bude vyzerať skvelo a tá koruna na jeho hlave, takto a ponad všetkých ostatných ľudí, ako on kráčal, že by to bolo skutočným prínosom pre izraelské kráľovstvo. Pretože tí ostatní králi, tých iných národov, by si pomysleli, „Pozrite, čo je to za človeka.“
Ako by oni mohli ukázať svojim prstom a povedať, „Pozrite sem, akého máme znamenitého kráľa. Pozrite, aký znamenitý muž je nad nami.“
A je to smutné povedať, ale aké je to pravdivé ohľadne cirkvi dnes. Oni radi povedia, „Náš pastor nie človekom obmedzeným na mysli; on je znamenitým človekom. On absolvoval Hartford alebo nejakú veľkú školu teológie. On má štyri tituly odtiaľ a odtiaľ, a on je veľmi dobrý zmiešavač medzi ľuďmi.“ To všetko môže byť v poriadku a môže mať svoje miesto, ale Boží spôsob pre Jeho cirkev je, aby bola vedená Svätým Duchom a skrze Jeho Ducha. Ale oni radi hovoria, že, „My máme túto veľkú denomináciu, do ktorej patríme. My sme začali tam v dávnych dňoch tých priekopníkov, keď sme boli v menšine, len veľmi málo ľudí. A teraz sme tak narástli až na miesto, že sme medzi najväčšími denomináciami, aké len sú. Máme najlepšie školy a najlepšie vzdelaných kazateľov. Máme najlepšie oblečené zástupy a najintelektuálnejší ľudia z mesta navštevujú našu denomináciu. A dávame na charitu a robíme dobré skutky a všetko takéto...“; a vôbec nič, Bože nedovoľ, aby som povedal jedno slovo proti tomu, pretože to je všetko dobré; ale stále to nie je vôľa Božia, že človek by mal vládnuť nad človekom.
57Boh poslal na deň Letníc Ducha Svätého, aby vládol v ľudskom srdci a panoval v jeho živote. To nebolo tak zamýšľané, aby človek vládol nad človekom. Ale my to radi tak hovoríme.
Je to taká výnimočná vec, keď môžeme povedať, že my patríme do takej veľkej organizácie: „Si kresťan?“-- to je to, ako som prišiel ku tomuto textu. Keď som bol v nemocnici a niekoho som sa spýtal, „Si kresťan?“
„Ja patrím do toho a toho.“
„Si kresťan?“
„Ja patrím do toho a toho.“
A prišla zdravotná sestra ku posteli, kde som si čítal Bibliu, a ona bola novou ošetrovateľkou na tom poschodí a povedala, „Ako sa máte?“ Povedala, „Myslím, že ste reverend Branham, ste tu na kontrole fyzického stavu.“
Povedal som, „Áno, som.“
A ona povedala, „Môžem vám potrieť chrbát, aby ste sa cítili trochu lepšie, alkoholom?
A povedal som, „Môžete.“ A zatiaľ, čo mi natierala chrbát, povedala, „Do akej cirkevnej denominácie patríte?“
A ja som povedal, „Ó, ja patrím do tej najstaršej denominácie, aká len existuje.“
A ona povedala, „Čo je to za denomináciu?“
Povedal som, „To je tá, ktorá bola zorganizovaná pred tým, ako svet bol kedy zorganizovaný.“
„Ó,“ ona povedala, „čo... ja nemyslím, že poznám tú...“ Povedala, „Ja patrím do určitej cirkvi. Je to tá organizácia?“
Povedal som, „Nie, madam. Ona bola len asi pred dvesto rokmi, tá organizácia. Ale táto organizácia začala, keď ranné hviezdy spolu spievali a synovia Boží kričali od radosti, „Keď oni videli prichádzať Spasiteľa, aby vykúpil ľudstvo.“
67A ona mi prestala natierať chrbát a ja som takto zhrbený, aby tá pani mohla natierať (a ona bola tu z blízkosti Corydonu) a my sme sa zhovárali a ona povedala, „Pane, ja som vždy verila, že ak Boh bol kedy Bohom, On je stále Bohom dnes, práve tak, ako bol za dávnych dní.“ Ona povedala, „Hoci to moja cirkev rozhodne zapiera, ale ja verím, že to je pravda.“
A ja som povedal, „Mladá pani, nie si ďaleko od Kráľovstva Božieho.“
Ona povedala, „Ak On bol kedy Uzdraviteľom, či nie je On stále Uzdraviteľom?“
Povedal som, „On pravdaže je, moja sestra.“
69Ale človek chce vládnuť a vládnuť nad človekom; a človek chce človeka, aby nad ním človek panoval. On nechce, aby Boh nad ním panoval.
Tak tento syn Kíšov (menom Saul) bol práve odpoveďou na to, čo oni chceli. Veľký impozantný muž a... Ó, on ich mohol viesť do ich bojov a tak ďalej. Ale stále to nebol Boží spôsob, ako činiť veci. Boh chcel Svojho verného starého proroka, aby ich smeroval a hovoril im Jeho slová.
71No, dnes, v našom veľkom cirkevnom veku, v ktorom žijeme, myslím si, že my... a verím tomuto z celého môjho srdca, že sme odišli presne opačne od toho, do čoho nás Boh určil, aby sme robili.
Posledné slová nášho Spasiteľa boli v Markovi 16, On povedal:
Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu!
Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.
A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky,
hadov budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú vzkladať ruky, a budú sa mať dobre.
72Nie je žiadny človek; žiadny syn Kíšov, alebo nikto iný to nemôže vyprodukovať pomimo vodcovstva Ducha Svätého. Ale my sme vytvorili školy; vytvorili sme semináre a urobili organizácie, aby sme uspokojili a vyzerali ako zvyšok toho sveta. No, Duch Svätý zvykol byť Vodcom v tomto národe. Tento národ zvykol byť ovládaný, tam, keď oni spísali Deklaráciu nezávislosti a tam bola jedna extra stolička. V mojej mysli nie je žiadna pochybnosť, že Syn Boží sedel pri tom stole, keď bol tento národ založený na princípoch slobody náboženstva a slobody všetkého a na základe Božieho večného Slova. Ale my sme to porušili. Politika, my sme si zvolili človeka kupovaním a predávaním a falošnými sľubmi, až je náš národ a naša politika a naša demokracia tak znečistená, až je to pretkané s komunizmom a všetkými druhmi izmov.
75A veľakrát voláme po modlitebných zhromaždeniach, keď sa stretáva liga národov, alebo aby mali zasadnutia. A nedávno v jednom ohromnom čase nezaznela ani výzva na modlitbu. Ako si kedy vyjasníme rozdiely bez modlitby? Ako môžeme kedy na celom svete očakávať, že niečo urobíme bez vodcovstva Ducha Svätého?
Ale dovoľte mi toto povedať s láskou a rešpektom ku nášmu národu a ku jeho vlajke a ku republike, pre ktorú ona stojí: my sme odmietli nášho Vodcu, Ducha Svätého, a skrze skazenú politiku sme priviedli mužov prevrátenej mysle. A ak nesledujete, oni urobia jeden z najosudovejších omylov, ktorý kedy urobili, práve teraz: to je preto, že tí ľudia si želajú človeka, aby vládol.
77To, čo potrebujeme mať v hlavnom meste týchto Spojených Štátov ako prezidenta, to, čo potrebujeme v kongrese, to, čo potrebujeme v súdnych sieňach, sú mužovia, ktorí posvätili svoje životy Bohu a sú naplnení Duchom Svätým a sú vedení Jeho Božským smerovaním. Ale namiesto toho si vyberáme intelektuálnych mužov, mužov, ktorí majú formu pobožnosti a zapierajú Božiu moc, mužovia, ktorí sú ateisti a niekedy dokonca horší než to, ktorých sme priviedli do našich politických sfér nášho národa, nie len to, ale do našich cirkví.
Naše cirkvi sa stali skazenými na tom základe, že sme vo výbere našich pastierov, ktorí nás majú viesť, odišli do seminárov a vybrali sme si mužov, ktorí sú veľkými intelektuálnymi obrami, mužovia, ktorí sú veľmi brilantní v mysli, mužovia, ktorí majú vzdelanie a sú veľkými zmiešavačmi medzi ľuďmi a sú skvelými ľuďmi v ich susedstve (proti čomu nemám čo povedať), mužovia, ktorí sú príjemní na cestách, po ktorých chodia, opatrní na svojich cestách života, a ako sa správajú medzi inými mužmi a medzi ľuďmi; skvelí mužovia na svojich poliach... O ktorých ja nehovorím zle; Bože, nedovoľ, aby môj duch bol kedy taký zlý. Ale stále, to nie je to, čo Boh pre nás vybral. To je vodcovstvo Ducha Svätého: Kristus v srdci človeka.
79Mnohí z týchto intelektuálnych mužov, ktorí stoja za našou kazateľňou, zapierajú skutočnú existenciu Ducha Svätého. Mnohí z nich zapierajú existenciu Božského uzdravenia a moc Ducha.
80Včera som čítal článok (verím, že to bol), série novinových výstrižkov od Jacka Coe, zomrelého Jacka Coe, jedného z mojich obrátených ku Pánovi Ježišovi, ktorý bol udatným mužom vo svojom dni, a bol zavolaný na Floridu kvôli jednej veci, kvôli tomu, že požiadal malé dieťa, aby si dalo dolu výstuže zo svojich nôh a aby chodilo po pódiu. A na základe toho to dieťa chodilo po pódiu normálne a spadlo, keď prišlo ku svojej mame, všetko to bolo zostrojené nepriateľom Kristovým.
Táto mladá žena a jej manžel doviedli nášho šľachetného brata na krajský súd. A keď každá cirkev mala stáť pri bratovi Jackovi, keď každý duchovný, ktorý menuje Meno Ježiša Krista, mal šľachetne stáť po jeho strane, každý človek, ktorý vzýva Meno Pána Ježiša Krista, mal padnúť na svoje nohy v modlitbe; ale namiesto toho na predných stranách novín jedna z našich veľkých denominácii povedala, že oni priložili ruky s ateistami, aby odsúdili a uväznili brata Jacka Coe. Mohli by ste si predstaviť cirkev, ktorá sa menuje Menom Kristovým, že spojila svoje ruky s ateistom, aby odsúdila zbožného muža, ktorý sa snažil z celého svojho srdca stáť za Bibliou? Ale oni to urobili.
82A potom, brat Gordon Lindsay bol pri tej záchrane, a keď ten neveriaci sudca povedal, „Tento muž je podvodník, pretože zobral tie výstuhy od toho dieťaťa a poslal ho, aby išlo po pódiu a povedal, že zostalo uzdravené, a on klamal a urobil niečo, čo bolo v protiklade nariadenia doktora; preto čelí obvineniu z podvodu.“
A pán Coe povstal a povedal, „Pane, ja sa staviam proti tomu prehláseniu. Boh uzdravil toho chlapca.“
A ten sudca povedal, „Opýtam sa hociktorého človeka v tejto súdnej sieni, či by to prehlásenie mohlo byť pravdivé, že Boh mohol uzdraviť toho chlapca na jednom konci pódia a nechal ho byť chorým na druhom konci. Ak toto stanovisko môže byť potvrdené Bibliou, potom ja hovorím, že pán Coe má právo na svoje stanovisko.“
A jeden kazateľ zodvihol ruku a povedal, „Vaša ctihodnosť, pane, môžem podať stanovisko?“
A ten sudca povedal, „Môžete.“
86A ten kazateľ sa postavil a povedal, „Raz v noci na rozbúrenom mori, keď sa išla jedna loď potopiť; všetka nádej na záchranu bola preč. Oni videli Ježiša, Syna Božieho, ako prichádza, kráčajúc po vode. A jeden z apoštolov, menom Peter, povedal, 'Ak si to Ty, Pane, povedz, aby som prišiel ku Tebe po vode.'“
A On povedal, „Pán povedal apoštolovi Petrovi, „Poď.“ A on vystúpil z lode, pane, a kráčal práve tak dobre, ako Ježiš kráčal po vode. Ale keď sa zľakol, začal sa potápať pred tým, ako sa dostal ku Ježišovi.“
Ten sudca povedal, „Ten prípad je zakončený.“
87Potrebujeme vedenie Ducha Svätého, nie intelektuálnych ľudí. Saul, syn Kíšov, bol potom učinený kapitánom nad tými ľuďmi. A on si zobral dvetisíc mužov a Jonatán si zobral tisíc a Jonatán išiel dolu ku tej posádke a pobil skupinu Amorejov, vlastne Amonitov. A keď ich pobil, Saul zatrúbil na trúbu a povedal, „Vidíte, čo vykonal Saul.“ On začal byť pyšný.
Práve vtedy, keď sa človek stane nejakým veľkým doktorom Božstva, alebo získa niečo malé poza svojím menom, on sa stáva viac-menej takým „ja viem všetko“. Boží mužovia sú pokorní mužovia. Boží ľud je pokorný ľud.
Keď vidíte niekoho, kto hovorí, že oni prijali Ducha Svätého, a začínajú sa oddeľovať, zjavne nemajúci vieru, snažia sa byť niečím, čím nie sú, len pamätajte, oni neprijali Pána Ježiša.
90Potom nachádzame, že ten nepriateľ sa tam usadil a on sa chystal vojsť do nejakej malej skupiny Božieho ľudu a išiel vylúpiť pravé oko každému mužovi. To je to, čo sa nepriateľ vždy snaží urobiť, vylúpiť obe oči, ak môže, tak, že ľudia nemôžu vidieť to, čo robia. To je to, čo sa Satan snaží dnes urobiť každému Kresťanovi: vylúpiť jeho duchovný zrak, aby mohol nasledovať ten intelektuálny zmysel vecí a nie zmysel Ducha Svätého, ktorý ho vedie.
Tak potom, keď to oni urobili, keď prišla tá veľká porážka, vtedy Saul zabil dvoch veľkých volov a poslal ich všetkým ľuďom. A prajem si, aby ste si tu všimli. Keď Saul poslal tie kusy volov celému Izraelu a povedal, „Nech každý muž, ktorý by nenasledoval Samuela a Saula, nech je ako tieto voly.“ Vidíte, ako zvodne sa snažil reprezentovať samého seba s mužom Božím? Aké nekresťanské to bolo. Ľudia mali bázeň kvôli Samuelovi. Ale Saul ich priviedol do toho, aby nasledovali jeho, pretože tí ľudia mali bázeň pred Samuelom. „Nech prídu za Samuelom a Saulom.“
93A koľkokrát sme to dnes počuli. „My sme veľká cirkev“; „My sme Cirkev Kristova; My sme takí a takí.“ To spôsobuje, že ľudia sa boja a myslia si, že to je skutočne to, kde Boh pracuje. A oni nechcú vedenie Ducha Svätého; oni radšej nasledujú takýchto mužov, pretože oni radi žijú svoj vlastný individuálny život. Oni radi veria to, čo chcú veriť. Či rozumiete, že Duch Svätý je naším Sudcom? Boh nám nikdy nedal pápeža alebo biskupa, ani nikoho, aby bol naším sudcom. Duch Svätý, Osoba Božia vo forme Ducha Svätého je naším Sudcom a naším Vodcom.
95No, kvôli čomu to je? Prosím, prepáčte tento hrubý a najhrubší výraz. Nemám v úmysle byť protivný; hovorím to z lásky. Ale Duch Svätý hovorí, že je to zlé pre naše ženy, aby si strihali vlasy, a je to zlé pre naše ženy, aby nosili šortky a nohavice, a aby si maľovali ústa a tvár maľovátkami; Duch Svätý hovorí, že je to zlé. Ale my chceme človeka, aby nám povedal, že je to v poriadku.
„Tak dlho, ako nasledujeme mňa a Samuela...“ Oni radi žijú šesť dní tým spôsobom, ako chcú, a v nedeľu ráno idú do cirkvi a sú skvelí intelektuáli, absolventi vysokých škôl s množstvom titulov im môžu hovoriť malé kázanie, ktoré - zopár vtipov v tom, ktoré pošteklia ich uši a spôsobia, že ich to zabaví ako nejaký film alebo televízny program, a vyslovia nad nimi malú modlitbu a pošlú ich domov s takým druhom sebaubezpečenia so spokojnosťou, že si vykonali svoju náboženskú povinnosť.
To nie vôľa Ducha Svätého. Duch Svätý chce, aby si žil zbožne každý deň v týždni a každú noc, aby si sa oddelil od vecí toho sveta. Ale cirkev to nechce. Oni chcú nejakého muža, ktorý môže vyložiť Bibliu tým spôsobom, ktorým to oni chcú počuť. Oni nebudú počúvať na hlas Ducha Svätého, ktorý hovorí skrze Bibliu.
99Mnohí z nich chcú povedať, že dni zázrakov pominuli. To je to, čo šteklí ľudí. Oni chcú povedať, že nie je žiadny krst Duchom Svätým. Ľudia nechcú konať odlišne, než ako koná zvyšok toho sveta. Oni nechcú ísť na ulicu a mať svoju tvár umytú a mužovia s čistou tvárou a bez cigarety v ich ústach a bez cigár a fajok a bez vecí, ktoré mužovia robia; a ženy chcú svoje vlasy skutočne na krátko ostrihané a mať oblečené krátke šaty a ukazovať svoje tvary a veci, ktoré oni chcú. Oni chcú mužov, ktorí im povedia, že to je v poriadku.
100Potom raz večer sem prišiel jeden človek, aby mi povedal, že pretože som kázal proti niečomu takému, že jedna veľká denominácia, asi piati z nich, povedali, „Zavrhneme brata Branhama a nebudeme s ním mať nič do činenia. Buď odvoláš tie pásky a ospravedlníš sa za ne alebo ťa odvrhneme.“
Povedal som, „Budem stáť s Božím Slovom, hoci by to zobralo všetko, čo je v mojom živote. Ja zostanem s tým Slovom a ja...“
Povedali, „Nuž, či by si nemal odvolať tú a tú pásku?“
Povedal som, „Nikdy vo svojom živote som nekázal nič, za čo by som sa hanbil. Neodvolám žiadne pásky alebo žiadne nahrávky. Ja zostanem s tým, čo Duch Svätý hovorí; to je to, skrze čo budem žiť a skrze čo zomriem.“
Nesnažím sa teraz hovoriť o samom sebe, ale snažím sa vám dať len ilustráciu toho, čo sa odohráva, tak, aby ste videli a porozumeli. To sú ľudia, ktorí chcú byť vedení človekom.
103Oni nechceli Samuela. Potom, pred tým, ako pomazali Samuela za kráľa - alebo Saula za kráľa (Prepáčte mi.), Samuel ku nim znovu prišiel. A ja budem hovoriť takým jazykom, ako by to on povedal dnes. Môžete si to prečítať.
On povedal, „Čo je na tom zlé, že Boh je vaším Kráľom?“
„No, my Boha nevidíme.“
„No, ja som Jeho predstaviteľom.“ Samuel povedal, „Či som vám niekedy povedal niečo zlé? Či som niekedy prorokoval niečo, čo by sa nestalo, práve tak, ako som povedal, že sa stane? Či som vám nehovoril Slovo Pánovo? A ja sa vás opýtam toto: Či som k vám niekedy prišiel a prosil som vás o peniaze? Či som niekedy od vás niečo zobral? Či som vám niekedy priniesol niečo okrem TAK HOVORÍ PÁN? A Boh to zakaždým potvrdil, že to bola pravda.“ A On poslal búrku a dažde, (Vy poznáte Písma, vy, rovno tam,) aby potvrdil, že Samuel bol Božími ústami.
A ako Samuel dokonale predstavoval Ducha Svätého dnes. Duch Svätý je Božími ústami, ktoré hovoria presne to, čo povedala Biblia, ktoré veria presne to, čo povedala Biblia, a nebude sa od toho ani trochu líšiť. Ale oni chceli niekoho, kto by im mohol povedať niečo iné.
106A tí ľudia nemohli povedať, že Samuelovo proroctvo nebolo dokonalé. Oni odpovedali a riekli, „Samuel, všetko, čo si povedal v Mene Pánovom, Pán uskutočnil, práve tak, ako si to povedal. Nie je na tom žiadnej chyby. Nikdy si ku nám neprišiel, aby si od nás pýtal peniaze. Ty si sa postaral sám o seba. Nikdy si nás neprosil, aby sme urobili pre teba niečo výnimočné. Ty si dôveroval svojmu Bohu a On ťa vyslobodil zo všetkého. A tvoje slová sú pravdivé; všetko, čo si povedal v mene Pánovom, bolo práve tak, ako si to povedal; ale my stále chceme kráľa.“
107Či môžete vidieť ten rozpor? Môžete vidieť tú chytráckosť diabla, ktorý môže pôsobiť na ľudskú bytosť? Namiesto toho, že by sa on vydal, alebo ona, Duchu Svätému a počúval by na to, čo je TAK HOVORÍ PÁN pre čistý život a nepoškvrnený charakter, pre odlišný život, zvláštny ľud, svätý národ a zvláštne konajúci ľud, oni radšej splynuli so svetom a konali ako svet a išli do nejakej cirkvi, ktorá hovorí, „Je to všetko v poriadku; správajte sa tak a choďte napred.“
Môžete vidieť, čo to je? Oni hovoria, „Neexistuje niečo také ako uzdravenie. Ó, krst Duchom Svätým bol lešením pre cirkev.“ Inými slovami, potom Boh zobral ľudí, vzal Ducha Svätého preč z cirkvi a nech ju buduje denominácia. Nikdy, nikdy. Nie je niečo také ako to. Duch Svätý, Slovo Pravdy ich malo viesť, až kým nepríde Ježiš. Ale to je ten spôsob, ktorým to išlo.
109Saul sa stal mocným. Získal veľa nasledovníkov. Ó, mal nádhernú výzbroj; mal spevákov; mal štíty; a mal kopije. Ó, on zatienil všetky tie ostatné národy. A priviedol ich do demokracie, ktorá bola ponad všetko, o čom niekto kedy mohol počuť. A to je presne to, čo naše denominácie a naše cirkvi urobili dnes. My máme najväčšie cirkevné budovy na svete. Máme najkrajšie oblečených ľudí na svete. Máme najvyššie vzdelanie, aké len môže byť poskytnuté. Ako Saul, ktorý trénoval mužov, ktorí mohli vziať kopiju a oni s ňou mohli narábať a manévrovať, až sa ich tie národy báli. Oni boli trénovanými ľuďmi a všetko.
Ale jedného dňa, prišiel čas, že vystúpil vyzývateľ. A to tak rozrušilo celú Izraelskú armádu, až sa, stojac, chveli vo svojich topánkach. Goliáš ich vyzval: „Ak je váš Boh tým, čo vy hovoríte, že je, vy ste najlepšie trénovaní.“ A on ich vyzval. A oni nevedeli, čo majú robiť. Ich skvelé naleštené brnenia by nefungovali. Ich kopije by nefungovali. Bolo tam sa dialo niečo, o čom predtým ešte nepočuli.
112A so všetkou úctou a zbožným rešpektom a cťou a dôstojnosťou a láskou a kresťanským obecenstvom, vravím toto: jedného dňa som čítal v jedných afrických novinách, kde ten náš syn Kíšov, náš vyzývateľ hlásania Evanjelia, keď ho vyzval nejaký mohamedán: Billy Graham... Povedal, „Ak je tvoj boh Bohom, nech uzdraví chorého, tak, ako to On povedal, že urobí.“ A ten syn Kíšov s ostatkom tej armády utíchli a opustili krajinu porazení.
Je to hanba. Náš Boh je Boh.
My máme naše dobré cirkvi; máme naše skvelé evanjelizácie; máme našich platených spevákov; máme najlepšie chorály, najväčšie veže v krajine; máme najskvelejších mužov, niektorých, ktorí majú najviac peňazí. Máme intelektuálov; máme presnú teológiu; môžeme ju kázať; môžeme ju hovoriť; môžeme evanjelizovať a priviesť ľudí a spraviť, že to budú milióny obrátených každý rok do cirkvi. Naši platení speváci, naše intelektuálne evanjelizácie nevedia, ako sa postaviť takej výzve. Oni o tom nič nevedia. Oni nevedia nič o Jeho uzdravujúcej moci, o krste Duchom Svätým, o moci, ktorá môže zobrať tieň z človeka zomierajúceho na rakovinu a oslobodiť ho. Oni o tom nič nevedia. Neboli trénovaní na takom poli, tak, ako Saul a jeho ľuďmi vytvorená skupina.
114Ale, dovoľte mi povedať Božiemu ľudu a k vám, deti, že možno viete, že Boh vás nikdy nenechá bez svedka. Saul o tom nevedel: Saul o tom nevedel nič; Boh mal malého Dávida, niekde tam za kopcom, ktorý nekŕmil ovce na cirkevnej burine. On ich vodil popri tichých vodách a na zelených pastvinách. On pamätal na ovce svojho otca a ak niečo vbehlo do vnútra, nejaký nepriateľ, aby uchmatol jednu z oviec jeho otca, on poznal moc Božiu na vyslobodenie tej ovce.
Boh má stále niekde Dávida, ktorý vie, čo to znamená vyslobodiť jednu z Božích oviec mocou Božou. On stále vie ohľadne toho všetko. On dôveroval... On nevedel nič o Saulovom brnení a ani nič z toho nechcel. On nechcel nič z ich denominácie; on nechcel mať na sebe to staré brnenie. On povedal, „Ja o tom nič neviem. Ale dovoľ mi ísť v tej moci, ktorú poznám.“
117On pásol ovce svojho otca. On sa staral o pašu. On im dával ten správny druh potravy a oni žili a prospievali. „Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Božích, bude človek žiť.“ Pravdivý pastier ich kŕmi, Ježiš Kristus, ten istý včera, dnes a naveky. A ak nepriateľ uchmatne jednu v chorobe, on pozná moc Božiu.
Pozrite sa, stál tam malý Dávid, povedal, „Ten chlap je bojovníkom od narodenia. A od svojej mladosti on nepoznal nič, len kopiju a brnenie. On je dobre trénovaný. On je teológ. A ty o tom nič nevieš?“
On povedal, „To je pravda, pane. Ja neviem nič o jeho teologickom tréningu, ale je jedna vec, ktorú poznám: že keď nepriateľ prišiel zobrať jednu z oviec môjho otca, ja som vyšiel s mocou Božou. Vyslobodil som ju. Znova som ju bezpečne priviedol do dobrého zdravia. Priviedol som ju naspäť na tienisté zelené pastviny a ku tichým vodám. A ten Boh, ktorý vydal toho leva do mojich rúk, a ja som ho zabil, keď vzal jedného z tých baránkov, a On ma nechal zabiť medveďa; tak pôjde Boh nebies so mnou zabiť tohto neobrezaného Filištína.“ My potrebujeme vedenie Duchom Svätým.
121Ja neviem, koľko mám ešte dní. Nikto nevie. Raz ráno som ležal vo svojej posteli. A zaspal som a snívalo sa mi, že Jozef bol chorý, a ja som ho zobral, aby som sa za neho pomodlil. A keď som sa zobudil, bol som veľmi rozrušený. Povedal som, „No, možno bude Jozef chorý.“ A pozrel som sa, ako ide predo mnou malý, tmavý tieň, skôr takej hnedastej farby, a zdalo sa mi, že som to ja. A pozoroval som to a za ním išiel niekto v bielom a to bol On. A pozrel som sa na svoju ženu, či je už hore, aby som jej mohol ukázať, či by mohla vidieť to videnie, ale ona spala. Povedal som, „Ó, prepáč, Pane, ale to bol môj život. Ty si ma musel nútiť do všetkého, čo som robil. Zakaždým, keď sa niečo stalo, ja som si myslel, že si to bol Ty, kto to robí, a uvedomujem si, že to bol Satan, ktorý sa ma snažil od toho držať preč.“ Povedal som, „Ak by si ma len mohol viesť.“ A ako som sa pozrel, uvidel som tú najkrajšiu tvár, ktorú som kedy videl na Človeku. On stál predo mnou a díval sa dozadu. Zodvihol Svoju ruku a vzal ma za moju a začal ísť týmto smerom. To videnie ma opustilo.
124Minulú nedeľu ráno som vstal skoro. Bolo to v sobotu, toto videnie. Na... Vždy som sa obával. Vždy som rozmýšľal o zomieraní, že ja, päťdesiatnik, to je - môj čas nie je - nemyslel som, že ho mám ešte veľa. A bol som zvedavý, čím budem v tejto teofánii, nebeskom tele. Bude to tak, že uvidím mojich drahých priateľov a poviem malému bielemu obláčiku, ktorý prechádza okolo mňa, a poviem, „Tam ide brat Neville,“ a on by nemohol povedať, „Zdravím ťa, brat Branham.“
A keď Ježiš príde, potom budem znova človekom. Často som takto uvažoval.
Snívalo sa mi, že som bol na západe a prechádzal som cez malé miesto, kde boli blenové kríky, a moja manželka bola so mnou a chytali sme pstruhy a ja som sa zastavil a otvoril som bránu a obloha bola taká pekná. Ona nevyzerala ako tá tu nad dolinou. Bola modrá s peknými bielymi oblakmi. A povedal som manželke; povedal som, „My sme tu mali byť už dávno, drahá.“ Ona povedala, „Kvôli deťom sme tu nemali byť, Billy.“
Povedal som, „Je to tak...“
126A zobudil som sa; premýšľal som, „Priveľa snívam. Som zvedavý, prečo.“ A pozrel som sa dolu a ona ležala pri mne. A zodvihol som sa na svojej poduške, ako to mnohí z vás urobili, oprel som si hlavu o čelo postele a založil som si ruky za seba. Takto som tam ležal a povedal, „No, som len zvedavý, ako to bude na tej druhej strane. Mám už päťdesiat a ešte som nič neurobil. Ak by som len mohol urobiť niečo na pomoc Pánovi. Pretože ja viem, že nebudem smrteľný. Polovica môjho času je preč, prinajmenej, alebo viac než polovica. Ak by som žil, aby som bol tak starý ako moji príbuzní, stále je polovica môjho času preč. A pozrel som sa dookola a ležal som tam a chystal som sa vstať. Bolo okolo siedmej. Povedal som, „Verím, že pôjdem dnes ráno dolu do zboru, ak budem zachrípnutý. Rád by som počúval brata Nevilleho kázať.“ Tak som povedal, „Si hore, drahá?“ A ona spala veľmi hlasno. A nechcem, aby ste toto minuli. To ma zmenilo. Nemôžem byť tým istým bratom Branhamom, ktorým som bol.
130A pozrel som sa a počul som niečo, ako stále vravelo, „Ty len začínaš. Tlač sa v tom boji. Len sa stále tlač.“ Chvíľu som potriasal hlavou a potom som rozmýšľal, „No, ja zrejme takto rozmýšľam, viete, človek môže mať nejaké predstavy.“ A povedal som, „Zrejme som si to len predstavoval.“ Povedalo to, „Tlač sa v tom boji. Stále choď. Stále choď.“
A povedal som, „Možno, že ja som to povedal.“
A dal som si svoje pery medzi zuby a položil som si ruku na ústa a znova to prišlo; povedalo to, „Len sa stále tlač napred. Ak by si len vedel, čo je na konci tej cesty.“ A zdalo sa, že môžem počuť Grahama Snellinga, alebo niekoho, kto spieva takto tú pieseň; oni to tu spievajú, Anna Mae a vy všetci:
Cnie sa mi za domovom a som smutný a chcem vidieť Ježiša;
Rád by som počul zvoniť tie sladké zvonce prístavu;
To by osvietilo môj chodník a všetok strach by pominul;
Pane, dovoľ mi pozrieť sa poza oponu času.
Počuli ste to spievať tu v zbore.
A ja som počul niečo povedať, „Či by si sa rád pozrel poza tú oponu?“
Povedal som, „To by mi tak veľmi pomohlo.“ A ja som sa pozrel a len v momente, na jeden dych, prišiel som na malé miesto, ktoré sa zvažovalo. Pozrel som sa nazad a ležal som tam na tej posteli. A povedal som, „Toto je divná vec.“
137No, nechcel by som, aby ste toto opakovali. Toto je pred mojím zborom, alebo mojimi ovcami, ktorých som ja pastierom. Či to bolo v tomto tele, alebo mimo neho, či to bolo prenesenie... Nebolo to ako také videnie, ktoré som mával. Mohol som sa tam pozrieť a mohol som sa pozrieť sem. A keď som narazil na to malé miesto, nikdy som nevidel tak veľa ľudí, ktorí behom prichádzali, pokrikovali, „Ó, náš vzácny brat.“ A ja som sa pozrel a mladé ženy, možno vo svojich dvadsiatich rokoch (osemnásť do dvadsať), oni ma objímali a kričali, „Náš drahý brat.“ Tu prišli mladí muži v nádhere mladej mužnosti a ich oči žiarili a vyzerali ako hviezdy na nočnej oblohe, ich zuby, biele ako perly, a oni pokrikovali a objímali ma a pokrikovali, „Náš drahý brat.“ A ja som sa zastavil a díval som sa a bol som mladý. Pozrel som sa naspäť na svoje staré telo, ktoré tam ležalo s rukami za hlavou. Povedal som, „Tomuto nerozumiem.“ A tieto mladé ženy ma objímali...
142No, uvedomujem si, že toto je zmiešané obecenstvo, a ja toto hovorím s nežnosťou a príjemnosťou Ducha. Muži nemôžu objať ženy bez ľudského vzrušenia. Ale to tam nebolo. Nebolo tam žiadne včera, ani zajtra. Oni neboli unavení. Oni boli... Nikdy vo svojom živote som nevidel také pekné ženy. Vlasy mali po pás, dlhé sukne až ku chodidlám, a oni ma jednoducho objímali. To nebolo objatie, akým by ma objala moja vlastná sestra, ktorá tu sedí. Oni ma nebozkávali a ja som nebozkával ich. Bolo to niečo, čo nemám v slovnej zásobe; nemám slová, akými by som to povedal. Dokonalosť by sa toho nedotkla. Nádhera by sa toho nikde nedotkla. Bolo to niečo, čo som nikdy... Jednoducho, museli by ste tam byť.
143A pozrel som sa na túto stranu a na tú stranu, a oni prichádzali po tisícoch. A ja som povedal, „Tomuto nerozumiem.“ Povedal som, „Prečo oni...“
A tu prišla Hope; to bola moja prvá manželka. Ona bežala a nepovedala, „Môj manžel.“ Ona povedala, „Môj vzácny brat.“ A keď ma objala, stála tam ďalšia žena, ktorá ma objala, a potom Hope objala túto ženu a každá jednu... A ja som rozmýšľal, „Ó toto musí byť niečo odlišné; to nemôže byť. Je tam niečo...“ Myslel som, „Ó, či budem ešte chcieť niekedy ísť znova naspäť do tej starej mŕtvoly? A poobzeral som sa tam dookola a rozmýšľal som, „Čo je toto?“ A poriadne som sa poobzeral a povedal som, „Nemôžem tomuto porozumieť.“ Ale Hope sa zdala byť ako, ó, ctený hosť. Ona nebola odlišná, ale len ako ctený hosť.
146A potom som počul hlas, ktorý ku mne hovoril, ktorý bol v tej izbe, povedal, „Toto je to, čo si kázal, Duch Svätý. Toto je dokonalá láska. A bez nej sem nič nemôže vojsť.“ Som teraz viac rozhodnutý, ako kedykoľvek vo svojom živote, že to vyžaduje dokonalú lásku na vojdenie tam. Nebola tam žiadna žiarlivosť. Nebola tam žiadna únava. Nebola tam žiadna smrť. Choroba tam nikdy nemôže vojsť. Smrteľnosť vás nemôže spraviť starými a oni nemohli plakať. Bola to jednoducho jedna radosť, „Ó, môj vzácny brat.“
A oni ma vzali hore a posadili ma na veľké vysoké miesto. A ja som rozmýšľal, „To sa mi nesníva. Dívam sa naspäť na svoje telo, ktoré tam leží na posteli.“ A oni ma posadili tam hore a ja som povedal, „Ó, nemal by som sedieť tu hore.“
A tam prišli ženy a muži z oboch strán, práve v rozkvete mladosti, pokrikujúc. A stála tam jedna žena a kričala, „Ó, môj vzácny brat. Ó, sme tak šťastní, že ťa tu vidíme.“
Povedal som, „Tomuto nerozumiem.“
A potom ten hlas, ktorý hovoril sponad mňa, povedal, „Vieš, je napísané v Biblii, že proroci boli zhromaždení so svojím ľudom.“
A ja som povedal, „Áno, pamätám si to z Písma.“
Povedal, „Toto je to, keď sa ty zhromaždíš so svojím ľudom.“
Povedal som, „Potom oni budú skutoční a ja ich budem môcť cítiť.“
„Ó, áno.“
Povedal som, „Ale ja... Sú ich milióny. Nie je tak veľa Branhamovcov.“
A ten hlas povedal, „Oni nie sú Branhamovci; oni sú tvoji obrátení. To sú tí, ktorých si priviedol k Pánovi.“ A povedal, „Niektoré z tých žien, o ktorých si myslíš, že sú tak nádherné, boli staršie než deväťdesiat rokov, keď si ich priviedol ku Pánovi. Niet divu, že oni kričia, Náš vzácny brat.“
A oni skríkli všetci naraz, „Ak by si ty nešiel, my by sme tu neboli.“
156Pozrel som sa dookola a premýšľal som, „No, nerozumiem tomu.“ Povedal som, „Ó, kde je Ježiš? Tak veľmi ho chcem vidieť.“
Oni povedali, „No, On je trochu vyššie, takto rovno hore.“ Povedali, „Jedného dňa On ku tebe príde.“ Vidíte? Povedali, „Bol si poslaný na to, aby si bol vodcom. A Boh príde a keď On príde, bude ťa súdiť podľa toho, čo si ich učil, v prvom rade; či oni vojdú alebo nie.
„My vojdeme podľa tvojho učenia.“
Povedal som, „Ó, som tak rád. Bude sa musieť Pavol takto postaviť? Bude sa musieť Peter takto postaviť?
„Áno.“
Povedal som, „Potom som kázal každé slovo, ktoré oni kázali. Nikdy som sa od toho neodchýlil z jednej strany na druhú. Kde oni krstili vo Meno Ježiša Krista, ja som krstil tiež. Kde oni učili krst Duchom Svätým, ja som učil tiež. Čokoľvek oni učili, ja som učil tiež.“
A tí ľudia vykríkli a povedali, „My to vieme a vieme, že jedného dňa sa s tebou vrátime na zem.“ Povedali, „Ježiš príde a ty budeš súdený podľa toho Slova, ktoré si nám kázal. A potom, ak budeš v tom čase prijatý, čo budeš,“ a povedali, „potom nás predstavíš Jemu ako trofeje tvojej služby.“ Povedali, „Ty nás povedieš ku Nemu a my všetci spolu pôjdeme naspäť na zem, aby sme žili naveky.“
Povedal som, „Či sa teraz musím vrátiť naspäť?“
„Áno, ale stále sa tlač napred.“
160Pozrel som sa a mohol som vidieť tých ľudí, tak ďaleko, ako som len mohol vidieť, stále prichádzali, chceli ma objať, kričali, „Náš drahý brat.“
Práve vtedy ten hlas povedal, „Všetko, čo si kedy miloval, a všetko, čo kedy milovalo teba, Boh ti tu dal.“ A ja som sa pozrel a tu prišiel môj starý pes, vykračoval si hore. Tu prišiel môj kôň a položil si svoju hlavu na moje plece a zaerdžal.
Povedal, „Všetko, čo si kedy miloval, a všetko, čo kedy milovalo teba, Boh ich dal do tvojich rúk, skrze tvoju službu.“
A ja som cítil, že opúšťam to nádherné miesto. A pozrel som sa dookola. Povedal som, „Si hore, drahá?“ Ona stále spala a ja som rozmýšľal, „Ó, Bože, ó, pomôž mi, ó, Bože. Nikdy mi nedovoľ urobiť kompromis ani s jedným slovom. Dovoľ mi zostať rovno na tom Slove a kázať Ho. Nestarám sa, čo príde, alebo čo ide, čo ktokoľvek robí, koľko Saulov... synov Kíša povstáva, koľko tohto, toho, alebo niečoho iného, dovoľ mi, Pane, tlačiť sa do toho miesta.
164Všetok strach zo smrti... Hovorím toto dnes ráno so svojou Bibliou pred sebou. Mám tu malého štvorročného chlapca, aby som ho vychoval. Mám deväťročné dievča a tínedžerku, za ktorých som vďačný, ktorí sa obrátili na cestu Pánovu. Bože, dovoľ mi žiť, aby som ich vychovával v napomínaní Pánovom. Ponad to, zdá sa, že ku mne kričí celý svet. Deväťdesiatročné ženy a muži a každého druhu, „Ak by si nešiel, my by sme tu neboli.“ A, Bože, dovoľ mi tlačiť sa v tom boji. Ale ak to príde ku smrti, už viac nie som... Bola by to radosť; bolo by to potešenie vojsť z tohto porušenia a hanby.
Ak by som tam mohol dosiahnuť sto miliárd míľ vysoko, taký štvorcový blok, a to je dokonalá láska. Každý krok tejto cesty sa zužuje, až kým sa dostaneme dolu, kde sme teraz. Bol by to len tieň porušenia. To niečo malé, čo môžeme okúsiť, a cítiť, že niekde je niečo, čo nevieme, čo to je.
Ó, môj vzácny priateľ, môj milovaný, moji drahí toho Evanjelia, moje splodené deti pre Boha, počúvajte ma, svojho pastora. Vy... Želám si, aby bol nejaký spôsob, aby som vám to mohol vysvetliť. Nie sú na to slová. Nemohol by som ich nájsť. Nedajú sa nájsť nikde. Ale poza týmto posledným dychom je tá najslávnejšia vec, ktorú ste kedy... Nie je žiaden spôsob, ako to vysvetliť. Žiaden spôsob; nedokážem to urobiť. Ale čokoľvek robíte, priatelia, odložte nabok všetko iné, až kým nedostanete dokonalú lásku. Príďte do bodu, že môžete milovať každého, každého nepriateľa, všetko ostatné. Tá jedna návšteva urobila zo mňa iného človeka. Nikdy, nikdy nemôžem byť tým istým bratom Branhamom, ktorým som bol.
169Či sa lietadlá kymácajú, či blýskajú blesky, či majú špióni na mňa namierenú zbraň, čokoľvek to je, na tom nezáleží. Budem sa tlačiť v tom boji skrze milosť Božiu, zatiaľ čo kážem Evanjelium každému stvoreniu a každej osobe, ktorej môžem, presviedčam ich k tej nádhernej zemi tam na druhej strane. Môže sa to zdať ťažké; môže to vyžadovať veľa sily.
Neviem, ako dlho ešte. My nevieme. Telesne hovoriac, odo dňa môjho vyšetrenia, povedali, „Máš ešte dvadsaťpäť rokov intenzívneho, dobrého života. Si pevný.“ To mi pomohlo. Ale, ó, to nebolo to. To nie je to. To je niečo tu vo vnútri. Toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť; toto smrteľné musí obliecť nesmrteľnosť.
171 Môžu povstať synovia Kíša. Mám... Všetky tie dobré veci, ktoré oni robia, nemám nič zlé, čo by som proti tomu povedal: dávať chudobným a na charitu. A pamätáte sa, Samuel povedal Saulovi, „Ty budeš tiež prorokovať.“ A mnohí z tých mužov sú veľkí mocní kazatelia, môžu kázať Slovo ako archanjeli, ale stále to nebola Božia vôľa. Boh mal byť ich kráľom. A brat, sestra, nechaj Ducha Svätého, aby ťa viedol. Skloňme na chvíľu naše hlavy.
Je mi smutno za Domovom
a som skľúčený a chcem vidieť Ježiša,
Rád by som počul to sladké zvonenie zvonov.
To by osvietilo môj chodník a pominul by všetok strach;
Pane, dovoľ nám pozrieť sa poza oponu času.
Pane, dovoľ mi pozrieť sa poza oponu smútkov a strachu;
Dovoľ mi vidieť tú slnečnú jasnú klímu.
To by posilnilo našu vieru a všetok strach by pominul;
Pane, dovoľ mi pozrieť sa poza oponu času.
172Som si istý, Pane, ak by sa tento malý zbor len mohol pozrieť poza oponu času: žiadne utrpenie medzi nimi ani nikdy nemôže byť, žiadna choroba, nič, len dokonalosť, a to je len jeden dych medzi tým, čo je tu, a tam, od staroby do mladosti, z času do večnosti, z obáv o zajtrajšok a smútku včerajška, až do prítomného času večnosti v dokonalosti.
Modlím sa, Bože, aby si požehnal každú osobu, ktorá je tu. Ak by tu boli takí, Pane, ktorí Ťa nepoznajú ako lásku... A skutočne, Otče, nič nemohlo vojsť do toho svätého miesta, bez toho druhu lásky, toho nového narodenia, byť znovuzrodený. Duch Svätý, Boh je láska. A my vieme, že to je pravda. Bez ohľadu na to, či našou vierou hýbeme vrchmi, či sme urobili veľké veci, stále, bez toho by sme sa nikdy nemohli vyštverať po tom veľkom rebríku tam do toho miesta. Ale s tým, to nás dvíha ponad tieto zemské starosti.
Modlím sa, Otče, aby si požehnal tých ľudí tu, a aby každá osoba, ktorá ma počula dnes ráno povedať túto pravdu, aby si Ty bol mojím Svedkom, Pane, ako Samuel za dávna, „Či som im niekedy povedal niečo v Tvojom Mene, čo by nebola pravda?“ Oni sú sudcami. A ja im teraz hovorím, Pane, že Ty si ma zobral do tej zeme. A Ty vieš, že to je pravda. A teraz, Otče, ak je tu niekto, kto Ťa nepozná, nech toto je tá hodina, v ktorej oni povedia, „Pane, polož do mňa vôľu, ktorá bude Tvojou vôľou.“ Udeľ to, Otče.
176A teraz, vy so svojimi sklonenými hlavami, zodvihli by ste svoje ruky a povedali, „Modli sa za mňa, brat Branham. Za Božiu vôľu vo mne.“ No, zatiaľ čo ste rovno tam, kde ste, skutočne nežne, prečo len nepoviete Otcovi, „Bože, vo svojom srdci, dnes, zriekam sa všetkých vecí toho sveta; zriekam sa všetkého, aby som Ťa miloval a slúžil Ti po celý svoj život. A ja chcem, odo dneška a ďalej, nasledovať Ťa podľa každej časti Tvojej Biblie.“ Ak si nebol pokrstený Kresťanským krstom, „Ja budem pokrstený, Pane. Ak som neprijal Ducha Svätého...“ ty vieš, kedy si Ho prijal. To ti dá; to ti dá tú istotu a lásku, ktorú potrebuješ. Ó, možno si konal odlišne - mal si senzácie ako, že si mohol kričať alebo hovoriť v jazykoch, čo je dobré, ale ak tam nie je tá Božská Láska... Verte mi teraz.
Povedz, „Pane, umiestni do môjho srdca a mojej duše ten dotyk Tvojho Ducha, aby som mohol milovať a ctiť a mať Božskú Lásku vo svojom srdci dnes, aby si ma mohol zobrať do tej zeme, keď ma opustí môj posledný dych.“ Zatiaľ, čo sa modlíme, modli sa teraz sám. Svojím vlastným spôsobom, modli sa. Pros Boha, aby to pre teba urobil.
Milujem vás. Milujem vás. Vy, drahí šediví mužovia, ktorí tu sedíte, ktorí ste ťažko pracovali a živili malé deti. Vy, biedne staré mamy, ktoré ste utierali slzy z ich očí, dovoľ mi uistiť ťa o tomto, drahá sestra, tam na tej druhej strane toho dychu to už nie je. Ja verím, že to je absolútne v tejto miestnosti. To je len dimenzia, v ktorej žijeme; toto je len porušenie, v ktorom teraz žijeme. „Tvoja vôľa vo mne, Pane, nech je Tvoja vôľa.“ Modli sa, zatiaľ čo sa modlíme spolu.
181Úctivo, Pane, na základe Tvojho Slova a Tvojho Svätého Ducha, my sme tak radi, že vieme, odkiaľ pochádza naše narodenie. Sme radi, že sme sa narodili nie z vôle človeka, ani z vôle tela, ale z vôle Božej. A my sa dnes modlíme, Otče, aby títo, ktorí teraz prosia za odpúšťajúcu milosť, aby Tvoj Duch urobil tú prácu, Pane. Nemám žiaden spôsob, ako by som to urobil. Som len človek, ďalší syn Kíšov. Ale my potrebujeme Teba, Duchu Svätý. Bože, dovoľ mi byť ako Samuel, ten, ktorý hovorí pravdu Slova. A ty si to až doteraz potvrdzoval a ja verím, že Ty budeš pokračovať tak dlho, ako Ti budem verný.
Nech oni všetci teraz príjmu Večný Život, Otče. Nech tento deň nikdy od nich neodíde. V tej hodine, keď oni prídu, aby opustili tento svet, to, čo som im práve povedal, otvor do reality. A ako tu my, smrteľníci, dnes sedíme, dívame sa na naše hodinky, rozmýšľame o našej večeri, o zajtrajšej práci, o starostiach a námahách života, oni tam nebudú. Oni sa všetky vytratia. Nebudú tam žiadne starosti: jedna veľká radosť večnosti. Daj im ten druh Života, Otče, každému. A nech... Prosím Ťa o toto, Otče, aby každá osoba, ktorá je tu dnes ráno, ktorá ma počula rozprávať o tom videní, nech stretnem každého jedného z nich na tej druhej strane. Hoci tu môžu byť mužovia, ktorí by so mnou nesúhlasili, a tiež ženy, ale, Otče, nikdy nedovoľ, aby to stálo v našej ceste. Nech ich stretneme tam a nech pobežia tiež a my objímeme jeden druhého, volajúc, „Náš vzácny brat.“ Nech je to tak, ako to bolo ukázané tam, Pane, pre každého. Všetci, ktorých som miloval, a ktorí milovali mňa. Modlím sa, aby to tak bolo, Pane. A ja ich všetkých milujem. Nech sa ukážu, Otče. Ja im teraz ponúkam večný život. Nech oni urobia svoju časť tým, že to príjmu. Pretože to prosím v Ježišovom Mene. Amen.
186Máme len chvíľu na to, aby sme sa modlili za chorých. Vidím, že tu máme malé choré dievča a pani na vozíčku. No, moji najdrahší bratia, sestry, prosím, neporozumejte ma zle. Ja neviem, čo sa stalo. Neviem, čo sa stalo. Ale, Bože, keď ja zomriem, dovoľ mi ísť naspäť tam. Len mi dovoľ ísť na to miesto, to je to, kde chcem byť, kdekoľvek to bolo. Nesnažím sa byť Pavlom, ktorý bol vytrhnutý do tretieho neba. Ja to nehovorím. Ja verím, že On sa len snažil povzbudiť, snažiac sa dať mi trochu niečoho, čo ma potlačí ďalej do mojej novej služby, ktorá prichádza.
188Bolo by to neúctivé, ak by som tu na chvíľu niečo prečítal? Bolo by to v poriadku? Jeden z popredných časopisov v krajine... Billy Graham: „Dr. Billy Graham pozvaný ku Moslimom.“ Na titulnej strane Afrikaans Times, 15. februára 1960. Pisateľ toho článku, ktorý bol moslimom (mohamedánom), si myslí, že zázraky by mali nasledovať kázanie Kristovho Evanjelia, ktorý je ten istý včera, dnes a naveky. Citujeme: Je to to, čo Kristus zasľúbil Svojim nasledovníkom, keď povedal, „Ten, kto verí vo Mňa, skutky, ktoré Ja činím, on bude tiež činiť; dokonca väčšie než tie bude činiť.“ Robila cirkev niekedy tie skutky, ktoré... tie atribúty Krista v Biblii; môže to robiť dnes? Môže niektorá z tých cirkví rozlíšiť...?... vykonať hoci polovicu zázrakov, ktoré vykonal Kristus? Nehovoriac o väčších skutkoch. Môžeš ty, ako známa osobnosť, advokát Kresťanov, vstať, aby si vzkriesil mŕtveho do fyzického života? Môžeš kráčať po moriach? Môžeš uzdraviť chorého a dať slepému zrak? Či to nie je podľa hore zmieneného, predstaveného tým Mohamedánom, blud? Alebo ustanovené... Alebo je to skúška Kristom, veci, ktoré nasledujú ako je to vyhlásené niekde vo vašej viere?
190V tom moslimskom článku je evidentne jedno zlé vyhlásenie za druhým. Oni tohto Moslima znevážili, ale on mal pravdu. Ale tu je to, čo oni museli povedať. „Najlepšia odpoveď, ktorá existuje, je čítať Bibliu a poznať Korán. Korán trpel tým, že bol porovnávaný. Ten nárok Mohamedanizmu je výnimočný a predbieha Kresťanstvo, lebo ono je len čisto b-o-m-b-a-s-t-i-c-k-á bombastická,“ predpokladám, „predstava.“ Napriek tomu sa pisateľ dotkol zásadných bodov, ohľadne zázrakov, patriacich cirkvi. Ale, tu znovu pochybujeme v pisateľovu úprimnosť. Pretože kto mohol poukázať a prieť sa o zázrakoch učinených skrze reverenda Williama Branhama pred Moslimami v Južnej Afrike, keď ich desaťtisíc prijalo Krista ako Spasiteľa pod službou Williama Branhama v Durbane, Južná Afrika, a inde po celom svete, alebo T.L.Osborn vo Východnej Afrike. Pravdaže, my stojíme na sto percent za Billy Grahamom. Hovorili sme o tej otázke, ktorá nemá žiadnu hodnotu – tento bod tej otázky nemá žiadnu hodnotu.“
192Ale v uprostred toho všetkého, on mi povedal, že my sme fanatici; že nevieme, čo robíme. Oni museli svedčiť vo svojich vlastných novinách, že Boh to jednako urobil. Boh je práve toľko Bohom, koľko Ním vždy bol. Možno, že si nemyslíte, že oni tomu neveria; oni to nevidia. To nie je skryté; nedeje sa to v kúte. A stovky tisíc ľudí, ktorí tam sedeli, to videli. Keď oni uvideli toho chromého chlapca, ktorý tam prišiel, Duch Svätý mu povedal o jeho živote a veciach, a čo sa stalo, a tam a videli desaťtisíc Moslimov, ako si ľahli na zem a prijali Ježiša Krista ako osobného Spasiteľa...
Stále máme T.L.Osborna a tak ďalej, ktorí stále kŕmia ovce. Myslím, že brat Osborn zatiaľ nebol medzi Moslimami. Oni tvrdia, že oni sú tak dominantní. Ale my stále máme Boha, ktorý môže vyslobodiť ovcu od leva; môže vyslobodiť ovcu od medveďa.
194A to mi urobilo dobre, keď viem, že oni to museli napísať a rozpoznať to. Nie, oni si to nemyslia. Oni odchádzajú a obracajú svoj chrbát a povedali, „Všetky tie dni pominuli.“ Tí Moslimovia povedali, „Celá Biblia je minulosťou. Vy všetci sa mýlite. Vy uctievate človeka. Človeka, ktorý zomrel, a jeho meno bolo Ježiš a On zomrel pred mnohými rokmi a neexistuje niečo také ako to, že On je vzkriesený.“ Ale oni to nemohli povedať na zhromaždení v Durbane.
On tam stál a robil tú istú vec, ktorú On robil, dokázal im to. No, dokonca denominácie musia prísť naspäť... Tá istá osoba, ktorá to napísala, a povedala mi, že si musím prekontrolovať a preveriť svoje učenie ohľadne Biblie, bola tá istá, ktorá to napísala v ich novinách. Boh spraví, že oni Ho budú aj tak chváliť, bez ohľadu na čokoľvek. Je to tak. On spôsobí, že oni Ho budú aj tak chváliť.
197Máme tu malé choré dievča, ktoré tu sedí. Je to tvoje dieťa? Čo ju trápi, sestra? Pani? Krvácanie do mozgu, [Brat Branham sa zhovára s matkou postihnutého dieťaťa – pozn.prekl.] Ó... V auguste má štyri roky? Ó, on je z Marengo, alebo niekde tam dolu? Paoli. Je toto dievča...?... Je len jedna vec, matka, môže...?... zachráni to dievča. To je Boh. Ty to vieš. Ó, som kvôli tomu tak rád. Bol si dolu a modlil si sa za ňu, brat Neville? Keď brat Neville išiel dolu a modlil sa za ňu, jej sa polepšilo. Stále máme pastierov, ktorí vedia podať ovčiu stravu.
199Čo ťa trápi, drahá sestra, ktorá tam sedíš v tom kresle? Ty. Rakovina. No, ak sa vás len niečo opýtam, možno rovno tu. Koľkí tu boli uzdravení z rakoviny, zodvihnite svoju ruku? Pozri sa sem, sestra.
Boh je Lekár. My to vieme. Ak by som ti povedal, že by som mohol ísť tam a odobrať to krvácanie od toho dievčaťa a uzdraviť ju, povedal by som zle. Alebo, že by som mohol zobrať preč tú rakovinu od tej ženy... Ale ja viem jednu vec: bol tam medveď, rakovina, nádor, slepota a dokonca jedného dňa, smrť schmatla niektorú z Božích oviec. A ja som vyšiel s mocou Božou; zabil som ho a priviedol tú ovcu nazad. Je to tak. A my dnes ideme napred, nie s niečím veľkým, tým a tým. Ja idem napred s malým prakom modlitby, to ju privedie naspäť. Veríš tomu, však, sestra? Ty veríš tiež, však, sestra?
203Koľkí z vás veria z celého svojho srdca? No, skloňte svoje hlavy, zatiaľ čo sa pôjdem modliť. [Brat Branham opúšťa pódium, aby sa modlil za chorých – pozn.prekl.]
Drahý Otče, leží tu krásna mladá žena, ktorá nikdy nebude môcť chodiť alebo cestovať, ak jej Ty nepomôžeš. Nepriateľ ju dostal; ona je mimo dosahu akýchkoľvek doktorov. Nepriateľ ju tak vyšklbol, až doktor nemohol dokonca nič urobiť. Ale ona nie je mimo Tvojho dosahu, Pane. Ona je rovno tam, kde Ty na ňu môžeš položiť Svoju ruku. Na základe Božieho Slova kladiem svoje ruky na túto mladú ženu a odsudzujem to krvácanie do mozgu; v Mene Ježiša Krista, volám ju naspäť, aby bola znovu normálnou ženou. Ona bude žiť na slávu Božiu. Nech je zdravá, nech vojde a vyjde z tohto zboru ako iní, ktorí prišli, podobne tomuto. Daj chválu Bohu. Nech je tak skrze Ježiša Krista...
205Ako šednutie jej vlasov, len trochu viac okruhov a ona bude v tej zemi tam, kde som nevidel viac nikoho starého, ale mladých, ale jej milovaní tu sedia a plačú a oni ju milujú. Veľký nepriateľ ju schmatol a šklbal s ňou, mimo možností doktora, bojazlivý lev rakoviny. Bože, ja idem za ňou. Idem ju priviesť naspäť. Zabíjam leva tej rakoviny v Mene neporaziteľného Krista, pre ktorého som ja vyslancom. Nech ju to opustí a nech je zdravá a žije ešte veľa rokov ku cti a sláve Božej, skrze Ježiša Krista, nášho Pána.
No, nebeský Otče, to nie je veľké brnenie, nie naleštená kopija, nie jazyk a slovná zásoba nejakého rečníka, ale s obyčajným malým prakom viery prichádzam pre túto dušu a toto telo, ktorého sa zmocnil ten nepriateľ, rakovina, mimo dosahu doktorov, ale ja prichádzam pre ňu dnes ráno, Pane, priveď ju naspäť do tienistých pastvísk a ku tichým vodám. V Mene triumfujúceho Ježiša, ktorého som ja vyslancom, s neoblomnou vierou verím, že ona bude privedená naspäť, skrze moc tejto modlitby. A nech je to tak, v Mene Ježiša...?... Myslím, že práve teraz bude krst?
Zodvihli by si na chvíľu svoje hlavy? Pastor mi práve povedal, že títo ľudia boli veľmi, veľmi chorí. Oni budú v poriadku. Len nie... Je to v poriadku. Božie zasľúbenie nikdy nezlyháva. Ideme za nimi.
211Oni majú krst... Sú niektorí ľudia, ktorí musia odísť. Budeme mať dnes večer znovu službu. Je tu niekto, kto nemôže večer prísť, či by ste chceli, aby sme sa teraz za vás pomodlili, ktorí tu nemôžete prísť dnes večer? Prišli by ste teda teraz sem? Vy, ktorí nemôžete prísť večer, budem mať dnes večer viac času na modlitebný rad. Oni musia pokrstiť týchto ľudí.
Máš tam malého chlapca... V poriadku. Áno, brat. Ďakujem ti veľmi pekne. Je to v poriadku, ak to potom trochu prečítam, alebo... Ďakujem ti, pane.
No, ak nám dáte len chvíľku alebo trochu viac, budeme mať potom krst. Viem, že to chcete vidieť. A tí, ktorí si želajú byť pokrstení dnes ráno, no, vy dámy, choďte tamto, aby ste sa prezliekli, a vy muži, na túto stranu. A potom, zatiaľ čo sa ja modlím za týchto chorých ľudí, vy sa pripravte na krst. A tí, ktorí teraz...
215No, dnes večer sa pokúsim mať modlitebný rad, dnes večer, hneď, ako prídem. A my začneme dnes večer v prvej knihe Efežanom. A budeme teraz veľmi šťastní, keď tu budete, ak nemáte zbor, do ktorého by ste išli. Ale ak máte svojho pastora a zbor, potom navštívte svoj drahý zbor, ktorý podporujete. Ak vy, ktorí musíte ísť, a teraz odídete, nech vás Boh žehná. Buďte s nami znovu, keď budete môcť. Budeme šťastní, že tu budete.
Treba sa za teba tiež pomodliť, brat? Aký máš problém? Vysoký krvný tlak. No, vy ostatní, zatiaľ čo skloníte na chvíľu svoje hlavy, chceme sa modliť.
Otče, ďakujem Ti dnes za ten malý pastiersky prak, tú modlitbu, ktorá priviedla toho leva na svoje kolená, a ten malý baránok bol vytrhnutý preč od neho a išiel naspäť ku svojej mame a otcovi. Modlím sa za nášho brata. Prosím, aby si ho bezpečne priviedol tiež, Pane. Nech krvný tlak a problémy jeho tela prestanú. Ja idem pre neho, Pane, priviesť ho nazad. V Mene Ježiša Krista, nech sa tak stane. Amen. Nech ťa Boh žehná, brat.
220Tam dolu vidím ďalšieho malého slepého chlapca. Rád by som ešte niečo povedal. Býval som veľmi chorý, vracal som a myslel som si... Nechcem, aby si toto minul, ak môžeš. Rozmýšľal som, „Bože, čo by som dal, ak by som mohol počuť, že sa niekto vonku zastaví.“
Moja manželka by povedala, „Billy, je tam starý gentleman, ktorý ťa chce vidieť.“ A tu vchádza malý plešatý človek so šedivou bradou na tvári.
On by vošiel a povedal, „Ty si brat Branham?“
Ja by som povedal, „Áno, pane, som.“
„Volám sa Šimon.“ Položil by svoju ruku na mňa a na chvíľu by sa na mňa pozrel a povedal by, „Si veriaci, brat Branham?“
„Áno.“
„Bude to v poriadku.“ Šimon Peter z Biblie... Ako by som si to cenil. On by nemusel povedať veľa, len by položil na mňa svoju ruku. Bolo by to v poriadku.
A potom, čo prišlo ku mne: „Božou pomocou a skrze Božiu milosť, sú tam desiatky tisícov ľudí, ktorí veria tej istej veci, ak by som ku nim prišiel.“ A rozmýšľal som, „Pane, dovoľ mi dostať sa ku každému jednému, ku ktorému len môžem. Dovoľ mi len...“ Rozmýšľal som, ak by Šimon alebo Pavol, niekto z nich, keby prišli a povedali, „Si brat Branham?“
„Áno.“
Položili by svoje ruky na mňa a pozreli by na mňa a povedali, „Dobre, brat Branham, len vykroč von.“ Spravilo by mi to dobre. Bol by som v poriadku, iste. Povedal som... „Chlapče, moja odvaha by hneď vtedy povstala.“
Povedal by som, „Budem v poriadku.“ Tak veru. A sú ľudia, ktorí dnes veria tej istej veci. A to je to, kvôli čomu prichádzam sem dolu, aby som urobil: položiť svoje ruky na vás, prosiť Boha.
230Chcem ísť ku tomuto malému chlapcovi, sestra, len na chvíľu, tento malý chlapec. Ako dlho je už slepý, sestra? Od narodenia. Ahoj, malý chlapec. Ó, ty si mocný, fajný, malý chlapec. No, len na chvíľu.
Milostivý Bože, pomimo dosahu doktorov, pri narodení tohto malého chlapca, ktorý sa narodil slepý, a on nemôže vidieť, tento krásny, milý, malý chlapec... A nepriateľ, pred tým, ako mal tento človiečik šancu v živote, ho vyšklbol poza dosah doktorov. Ale ja idem za ním, dnes ráno, Pane. Tento malý prak modlitby. Dovoľ mi priviesť ho naspäť, Bože. A ja stretávam nepriateľa, diabla, v Mene Ježiša Krista, a ja si nárokujem tohto chlapca pre Boha. Nárokujem si jeho zrak pre Boha a dávam mu naspäť to, o čo ho Satan okradol. Nech to on má v Mene Ježiša Krista, to bude. No, nech je tak.
No, drahá sestra, nemaj ani trošku pochybnosti, že tento malý chlapec bude v poriadku. Chcem, aby si ho priviedla späť sem do zboru a ukázala ľuďom, že on môže vidieť...?... dávam mu jeho zrak v Mene Ježiša Krista...?...
233Áno...?... Pane Ježišu...?... tento maličký, za ktorého sme priniesli tak veľa modlitieb, ale dnes ráno, ja prichádzam znovu v Mene Ježiša Krista, nesúc tento malý prak, ktorý si mi Ty dal; Ty si mi s týmto pomohol, Pane, skrze Tvoju moc, aby som zobral ten... z úst...?... úst samotnej smrti, na vzbudenie mŕtvych, potom, čo oni boli prehlásení za mŕtvych a ležali tuhí a studení. Prichádzam na tohto nepriateľa, v Mene Ježiša Krista. Tak, priveď ju znovu naspäť do dobrého zdravia. Udeľ to; nech sa tak stane na slávu Božiu.
A za teba bude tiež modlené... Si veriaca? Pane, privádzam ju na dosah tohto malého praku. V Mene Ježiša Krista, nech ju to opustí a nikdy sa nevráti späť. Amen...?... No, ten istý malý prak, ktorý išiel a získal tvoje srdce a získal tvoju dcéru a …?... Drahý Nebeský Otče, ja idem za tým nepriateľom, používam tento malý prak, ktorý si mi dal, pretože Ty si povedal, že ak mi budú ľudia veriť a budem úprimný, keď sa budem modliť, že ten malý kameň pôjde do toho smrtiaceho bodu. Nech teraz ide, ako ho posielam na jej požiadanie. V Mene Ježiša Krista, nech je tak. Amen.
237V poriadku, sestra. No, my sme... Nervozita je mimo dosahu doktorov. Oni by ti mohli dať niečo, čo by ťa trochu upokojilo, ale to by ti potom urobilo ešte horšie...?... No, pozri sa, my vychádzame dnes ráno za tým. Vychádzame, aby sme ťa priviedli naspäť. [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.] Pane Ježišu. [Prázdne miesto na páske - prekl.] Ja... [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.] päť [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.] malé kamene, v-i-e-r-a v prak modlitby a ja privádzam naspäť moju sestru z pazúrov tej nervozity...?... poza...?... Privádzam ju naspäť do pokoja a tienistých zelených pastvísk tichých vôd; a ja to robím v Mene Ježiša Krista, Amen...?...
V poriadku. Nie je to svalová dystrofia. Otče Bože, toto malé dievča, sme tak radi, že to nie je svalová dystrofia; ale bez ohľadu na to, čo to je, je to stále v Tvojom dosahu, Pane, a ja prichádzam s malým prakom s vierou v tento prak...?... A ja tlačím tento kameň s celou silou, s ktorou ho len môžem hodiť, v Mene Ježiša Krista, nech udrie to miesto. Nech naša sestra môže byť zdravá. Robím to v mene Ježiša Krista...?...
240A táto mladá matka a jej malá ratolesť, maličká, ktorú chce stretnúť tam na druhej strane v tej slávnej zemi, o ktorej som práve hovoril. A oni... Tá matka nebude žiť, aby vychovávala túto maličkú. A ani tá maličká nemôže žiť dlho bez Tvojej pomoci, ale ja prichádzam s týmto prakom, so všetkou silou v tom úsilí, že môžem dostať toho nepriateľa. V Mene Ježiša Krista, vrhám to na neho. Oni budú zdraví na slávu Božiu, v Mene Ježiša Krista. Amen...?...
Ó, v poriadku, je to milé. Som rád. No, tá služba bola veľkou službou ukázania na tie...?... Pohorší sa jej...?... Náš nebeský Otče, Satan vyšklbol túto milú matku z dosahu doktorov. Oni môžu len vrhnúť nejaký liek tým smerom, Pane, to len potrhá dookola a dookola a spraví to, že ona sotva bude vedieť, kde sa nachádza, a potom, keď cez to prejde, bude jej horšie. Ale ja prichádzam s týmto prakom viery s kameňom nasmerovaným s priamym namierením do nuly na tom terči. V Mene Ježiša Krista, beriem od nej túto nervozitu na slávu Božiu.
243Drahý Bože, brat George, ktorý tam prednedávnom ležal a zomieral, ja som videl, čo viera pre neho urobila. On má reumu, Pane. On si uvedomuje, že oni by mu mohli dať nejaký kortizón, alebo niečo, čo by bolo, tak trochu uľahčilo tú bolesť, ale to by nezobralo tú vec preč; tak mi mierime túto modlitbu v Mene Ježiša Krista, nech tá reuma odíde. Nech ide domov a je zdravý. Vďaka ti, brat...?...
Ako sa máš? Ó. Hluchota. Nemôžeš vôbec počuť? Jednoducho pomimo dosahu smrteľníka. Si veriaca v Pána Ježiša? Vidím tam nádhernú ženu...?... Budeš znovu navždy mladá. Viem, že chceš teraz žiť na Jeho chválu. Idem rýchlo ku ďalšiemu...?... Tvoj syn... Nemôžeš ho nájsť? Ó, on nemôže byť...?... ranená zármutkom, rozumiem. Drahá sestra, chcem aby si sa dostala tam, kde sa cítiš dobre. Ona počula o tom videní dnes ráno? V poriadku, povedz jej to. No, ona ti povie, čo sa stane práve za tvojím dychom tu, kde ten drahý chlapec na teba čaká. Budeš mladá ako on...?... len...?...
Drahý nebeský Otče, oni bežia beh života. Nezostalo veľa a jej drahý chlapec práve prešiel tú rieku. Ak by sa on len mohol pozrieť naspäť a povedať, „Len pár dní...“ Ona čaká na tú loď, Pane, ktorá ju vezme cez tú hmlu do tej slávnej Zeme. Požehnaj ju, Otče, a poteš jej srdce. Nech to môže byť veľké znovuzjednotenie, tam za tou riekou.
1 For the glory of the Lord to be brought upon us today through the ministering of the Word... And it's a... This last week I've kinda been just a little under the weather, not exactly say under the weather; it was a test I had to take, a physical test; and that's what you heard that I was in the hospital. It was because that I went there so I wouldn't have to come back and forth across the river. You take a upper gastronomic and a lower gastronomic and they have to--every few minutes they have to come back and x-ray again.
But the--we're supposed to take them (if we do overseas missions) every six months. Brother Roberts and them, I think, gets theirs every six months, but I hadn't had one for four years.
3 The trouble--I just don't like that castor oil. That's the only thing. And they say there's nothing else they can give instead, so I... Oh, I got so sick when they give me that stuff. You know, I've told you in my life story how that stuff makes me so sick, and--and I just hate to take the stuff. And I said to my gracious doctor friend, "If... Isn't there something else?"
And he said. "I don't think so, Brother Branham."
4 Oh, when that lady come in there with, looked like... Maybe I'm exaggerating, but it looked like a quart. It--it was a... I never seen so much; and I'd just hold my nose and gag, but I finally got it down.
But now, in all of the trial and all that I went through, I want to thank the Lord for a perfect examination. And I passed one hundred percent; can go anywhere in the world that I want to go. I asked the doctors, which was three of the best specialists that, I--I guess, in Louisville, and I asked them, I said, "Am I at least ten percent disability?"
He said, "You're not one speck disability." He said--said, "You are in perfect health every way." And I am so grateful to God. Who else could it come from but our heavenly Father (see?), of being that way. And he said, "Your--all your flow shows in there you'd be young." He said, "Your blood cells hasn't even started breaking or anything." He said, "You are in very good shape, Brother Branham."
And I said, "Well, I am so glad."
8 And I had the privilege of talking, witnessing to every nurse in that hospital and every doctor to the Kingdom of God. And one certain doctor, I think he's supposed to be here this morning... And I--I'm glad to know that there's still good men in this world, real men, men who would take me for five days through a physical examination, which would probably run two or three hundred dollars for each one; when I got through, they said, "It's our contribution to the work of the Lord that you're doing." Not even... Said, "Why, you embarrass us to even ask us if you owe us." Said, "Just your prayers for us."
"And inside," they said, "we find an emotional something that we can't understand." And they said, "We, it--it doesn't seem to be..." He said, "Outwardly, you're not nervous or disturbed," but said, "inwardly, there's an emotion that we can't understand."
I said, "If you'll just set down here just a moment, I'll tell you." And I went to talking about visions. It was another field to them. They knew nothing of it. I told them about the Bible. Then I told them of the vision that the Lord just gave me the other day, and they wept like babies--just set there and wept. And I--and they... I said, "I hope that you don't consider me some religious crank or some..."
11 Said, "By no means, Brother Branham. I believe that with all my heart." He said, "But just one thing I want to say; you don't go to school to learn those things"; said, "I believe that they come from the Almighty God." And that was three of the outstanding physicians in Louisville, the best that they had. And so, I was so happy for that and to know that maybe the Lord let me plant some seed along there.
12 Each nurse, talked to me... One morning, when coming out of the x-ray room, I said to the... I looked at a poor old woman; she was so sickly. And I kept moving down, moving down, till I got to her. I thought she might be dying, and I said, "I want to ask you a question, sister."
She said, "Yes, sir?"
I said, "Are you a Christian?"
And she said, "I belong to (a certain) church."
And I said, "I just want to make that a little clearer." I said, "I--I want to know if you're a Christian, really a Christian, that if you should pass over this sea of life into the other land, do you love Him?" I said, "Would you really be saved?"
And she said, "Yes, sir, I would."
And I said, "God bless your heart then. No matter which way the wind blows, you're all right then. As long as it goes like that." And if we just get around, there's lots of fine people yet left in the world.
16 Now, today I have come in with a vision that I will tell you a little later, and I'd like to speak first on some of the Word, 'cause I believe the Word is very essential, the most essential now.
16a And, I'm glad to see Charlie Cox and Brother, my friends standing there together--Brother... I can't think... Jefferies (I can't think of his name.), many of you other precious brethren from Georgia, from different parts of the country. My old buddy, Bill's setting here (I believe it is.) this morning and--and many... The brother from Georgia there, the people who give me this suit. You know, that's--that's one of the best suits I ever wore. It feels just so good. It's really very fine and... You mean so much to me. When I tell you what has happened this last few days to me, you'll see why I think it means so much to me.
17 Now, I believe if the Lord is willing, I want to press the battle harder than ever before in my life, 'cause I find out now as--of course, I could die today. That's... You don't know. Electrical cardiograms and everything, sixteen different types of x-rays, a complete physical showed that I was in, as normally as any person could be, a human being on earth. So I'm thankful for that. But all things, even all of that, and as thankful and grateful to God that I am that I believe He still keeps me in His service, it wasn't what He showed me just a little bit before that. See? It just made me so happy.
18 Now, I think tonight... It's all right, isn't it? Our--our precious brother is--is one unselfish man, is--is Brother Neville. And if any of you was here last Sunday and heard that marvelous message that he brought on, "The Cruse of Oil," it was out--one of the most outstanding message I ever heard, was what Brother Neville brought by the Holy Spirit last Sunday to this little herd of sheep that God has gathered together. And if it be all right, pleasing to the Lord, and with Brother Neville and the church, I want to speak again tonight, and start a series of--of say Monday night, I mean Sunday night, and Wednesday night and next Sunday, a series that what I studied...
20 I wouldn't have not had to have stayed over there to the hospital, but they was so good to me. They give me the room for about one-third the price, and so I just took my Bibles, my books, and wound up the bed, and set all a-hunkered up there, and got all of my Bibles and things laying around, and I really had a time until they brought that castor oil in. My good time ceased right there; I--I was finished then. But, Brother Pat, I was really sick. That stuff I just can't stand. And... But I was having a good time up for the first three or four days.
I was having a good time, and I was studying on the Book of Ephesians. Oh, that setting together of the church, and I think it's a beautiful thing.
22 And--and if you... Now, if you have a church that you go to, you go right ahead and stand at your post of duty, but if you do not have a church, and you'd like to come back tonight, and Wednesday night, and Sunday night, I'd like to take tonight, the 1st Book of Ephesus, and the--Wednesday night the 2nd chapter of Ephesus, and next Sunday, the 3rd chapter of Ephesus to set the church in order. You know what I mean, it's--it's placing, positionally, and I think it's an up-build to the church.
Now, I'm not... I'm--I'm just speaking this to the comers of the Branham Tabernacle. And if any of you dear brethren... I know some of you, I think, has got meetings. Our little brothers up at Sellersburg and--and different ones have meetings. Now, look, them's revival meetings. You attend those. They are servants of Christ, young men who are standing in the breach that's come out. When even their own church denied the truth and things like that, they walked right away from it, and God called them to the ministry.
25 Yes, sir, I--I admire a man... I can't even think of the man's name. But he's a young fellow: fine, handsome-looking fellow and a lovely wife and children.
And--and Brother Junie Jackson's been having some meetings down here, which is another wonderful, remarkable trophy of God's amazing grace.
And when they're having revivals in your churches, you go right on to them, because that's your--that's the thing to do 'cause you don't know--might be a sinner come to the altar, and you might be influenced to lead that person to Christ, which will be your great reward across the other side. This is just teaching and setting the church in order here at the Tabernacle, helping along as we go.
27 Now, I didn't bring my watch, so somebody will have to watch for me. Doc's done showed me he has one, so... My brother... So now... [Brother Branham has a conversation with his brother, Edgar "Doc" Branham--Ed.] You won't charge me too much it? All right. Well now, that's all right. Well now, I just--I don't believe the thing's right to begin with, so... Now, oh, oh, sh, sh, sh. Did you? Now, that's... This clock just moved up a whole lot better then, Doc. Said he held ten pennies back on his birthday to make me feel better. 'Cause there's two or three between he and I. So you can see where I am down the road. But oh, that doesn't matter one speck to me.
28 Now, I won't speak very long. Now, if there's strangers in our gates, we sure want to welcome you with all of our hearts. You are so welcome here at this little tabernacle. We haven't got much of a building. It's in a program now to build us, not a big place, but just a... This one's just pretty dilapidated, and we're going to try to build us a nice little comfortable church here soon as we--the Lord will permit us to do it. And a lot of you all are making efforts toward this, and we sure do appreciate that.
29 Now, I want you to turn with me this morning in reading to I Samuel the 8th chapter and begin about the... Let's begin about the 19th verse, the 19th and 20th verses, maybe, for a little text for a context. And now, as you get it, and before... We want--we'll read it, and then we want to go to prayer; and would there be any requests this morning, and say, "Just remember me?"
31 In our last meet--two weeks ago, or three, when I had the meeting... Say, by the way, while you're turning, the meeting starts in the Chautauqua the sixth now. We're expecting a great time, Middletown, Ohio. You that's got your vacations coming up, come on--and a big camp right on the river where all the--all the preaching you ever heard. They're all up and down the river, preachers every morning, all through the day and night. So they all congregate together. It's a big campgrounds, far bigger than Silver Hills--many times--and then a big place there where we can put between eight and ten thousand people, and it's always packed out. We have great times in--in Ohio.
32 And old Brother Kidd, that I went to pray for the other morning... You all remember me telling you three weeks ago; the doctor gave him twenty-four hours to live; he's up and walking around. He quoted a Scripture; a song he couldn't sing. And when I went in and looked at him the other morning and that little shawl over him (I left here about three or four hours 'fore day so I could get to him, they said he'd die that day: cancer in the prostate.)
33 And his precious little old wife washed for fifty cents a day. And that's before daybreak until after night for fifty cents to keep her husband on the field as a preacher. Preached a two-weeks revival and took up an offering and got eighty cents. But I seen them setting there the other morning, them two little old couples--a little couple, rather, setting there, and his little shawl over his shoulder; and one of his converts, ninety-two years old just as brilliant and bright, and Pentecost to the core, and setting there, you know...
And I said, "You know, what you old people setting out here for?"
"Just waiting for the boat to come." That's all.
Their work, all they have achieved; purpose they have achieved, and they're ready now to go to their reward. And I said to Brother Cheive that--to Brother Kiddson--Kidd that morning, "You will be at the Chautauqua meeting."
He called me yesterday, said, "I'm all--I'll be there, Brother Branham. I'll be..." Well just fine.
37 Many of the meeting from my new ministry coming in... A brother, Baptist brother standing here, his daughter, teen-age, had been kind of a little wayward, and I told him, "I give you your daughter for the Lord Jesus," the other morning, and when he went home she's saved, and the other one here this morning to be baptized, and going on.
And a man, Mr. Sothmann, a friend of mine from Canada, his mother-in-law in a dying condition, said, "You'll find your mother-in-law when you get there, well, on her road to recovery, all right." That's just the way it was. And just--people just coming in. It's just in its infancy now, moving. But oh, we're expecting the exceedingly, abundantly above all. We're in the evil and last days, but in a glorious hour.
39 Now, have you got your Bible for the reading? 8th chapter of Samuel. And I promised Gene to stay back there at the record, the rest of this... We were just beginning to, in our meeting.
Nevertheless the people refused to obey the voice of Samuel, and they said, Nay; but we will have a king over us;
That we may be like the nation... all nations; and that our king may judge us, and go out before us, and fight our battles.
Samuel heard all these words of the people, and rehearsed them in the ears of the Lord.
And the Lord said to Samuel, Hearken unto their voice, and make them a king. And Samuel said unto the men of Israel, Go ye every man to his city.
Now, if I should try to choose from this this morning what I would call a text for the next few minutes, I would like to choose the text of: "The Rejected King."
41 It was a time that as, in all times, that people has never wanted God to lead them. They want their own way of leadership. And this story this morning... And when you go to your home, it would be good for you to read it all the way through. It was during the time of the--the days of Samuel, the man of God, the prophet. And he'd been a just man and a good man: honorable, reputable, true, and honest with the people, never deceiving them, and telling them nothing but straight, THUS SAITH THE LORD.
42 But the people had come to a place where they wanted to change this program. They had looked upon the Philistines, and the Amalekites, Amorites, Hittites, and the other nations of the world, and they had seen that they had kings that ruled them, and governed them, and guided them, and fought their battles, and so forth. And this seemed to be that Israel wanted to pattern themselves like these kings and like these people.
But it has never been, in any age, God's intention for His people to act like the people of the world, or to be governed or controlled like the people of the world. God's people is, always has been, a--a peculiar people, a different people, a called-out, a separated, an altogether different in their action, in their ways, in their manner of living, than what the peoples of the world has. Their appetites for things and all that their makeup is, has been always contrary to the things that the people of the world desire.
44 And the people of Israel came to Samuel and said, "Now, you're getting old, and your sons do not walk in your way. (Because they wasn't true like Samuel; they were bribers and takers of money.)" And they said, "Samuel, your boys is not like you, so we want you to go out and to find us a king, and anoint him, and make us a people like the rest of the peoples of the world."
And Samuel tried to tell them that that would not work. He said, "If you do that, the first thing you know, you'll find that he will call all your sons from your home and make soldiers out of them to run before his chariots and bear armors and spears. Not only that, but he will call your daughters to make bakers of bread and take them away from you to feed the army." And said, "Besides all that, he will take a certain taxes off of you of your grain, and all your income. He will tax all of that to make certain government debts and so forth that'll have to be paid." He said, "I think you are altogether making a mistake."
But when the people said, "But we still want to be like the rest of the people."...
46 There's something about men and women that they long to be like one another. And there's only been one Man ever lived on earth that was our Example, and that was the One that died for us all, our Lord and Saviour, Jesus Christ. He was the perfect example of what we should be: always about the Father's business and doing that which is right.
47 And no matter how much that Samuel tried to persuade the people, continually they went after him day and night, "We want a king. We want a man. We want a man that we can say, "This is our guide." And that has never been the will of God. It never was the will of God, or never will be the will of God for man to rule over one another. God rules over man. God is our Ruler, our King. And it's a very very much of a parallel of today, because that man seems to have that same idea. They don't seem to be able to grasp that God still rules man, instead of man ruling man.
So they chose themselves a man named Saul, which was the son of Kish. And he was a reputable man, an honorable man. But he suited the people just right, because he was a great, tall, noble stature of a man. The Scriptures said he was head and shoulders above any man in Israel. He was kingly looking, and he was handsome in the face. He was a brilliant and an extraordinary man.
51 Now, that's the kind of man that the people like to choose today. The people does not seem to be satisfied with the way that God placed His church to be governed and controlled by the Holy Spirit. They want somebody, some man, some denomination, some certain people to govern the church that they're not able to throw themselves completely into God's hand to be spiritual to be led by the Holy Spirit. They want somebody to do their religion for them, somebody that will tell them just how to do it and all about it. So this man seemed to suit the place exactly, because he was a very intellectual man.
And it's a whole lot like today. We like to choose such people too, to control our churches, to control the church of God. Nothing that I have to say against it, but just merely to make a point, that it is not, it was not, and it will never be the will of God for such to be. God is to rule His people, to govern each individual.
54 Then we find that this son of Kish, great man, and--and his stature, and his... He seemed to suit the people that his robe upon him would look great and the crown on his head, way and above all the other people as he walked, would be a--a real asset to the kingdom of Israel. For the other kings would--of the other nations would think, "Look what a man."
How they could point their finger and say, "Looky here what a great king we got. Look what a great man that's over us."
And sad to say, but how true it is today with the church. They love to say, "Our pastor is not a narrow-minded man; he is a great man. He is a graduate from Hartford or some great school of theology. He has four degrees out of so-and-such a place, and he's a very good mixer amongst the people." All that may be all right and have its place, but God's way for His church is to be led by the Holy Ghost and by His Spirit. But they like to say that, "We have this great denomination that we belong to. We have started back in the early pioneer days when we were in the minority, just a very few people and small. And now we have grown until the place that we are among the largest denominations there is. We have the best schools and the best educated ministers. We have the best-dressed crowds, and the most intellectual people of the city attends our denomination. And we give to charity, and we do good deeds and all such"; and nothing at all, God forbid that I should speak one word against that, for that is all good; but still it isn't the will of God that man should rule over man.
57 God sent, on the day of Pentecost, the Holy Ghost to rule in man's hearts and rule in his lives. It was not meant for man to rule over man, but we love to say that.
It's a very outstanding thing when we can say we belong to such a great organization: "Are you a Christian?"--that's how I fell upon this text. When I was at the hospital, and I would ask one, "Are you a Christian?"
"I belong to such-and-such."
"Are you a Christian?"
"I belong to such-and-such."
And the little nurse came in to the bedside where I was reading the Bible, and she was a new nurse on the floor, and she said, "How do you do?" She said, "I believe that you're Rev. Branham here for a--a physical checkup."
I said, "I am."
And she said, "May I rub your back, a--a make you feel a little better, with the alcohol?"
And I said, "You may do it."
And while she was rubbing on my back, she said, "What denomination of church do you belong to?"
And I said, "Oh, I belong to the oldest denomination that there is."
And she said, "What denomination is that?"
I said, "It's the one that was organized before the world was ever organized."
"Oh," she said, "what... I don't believe I know just that..." She said, "I belong to a certain church. Is it that organization?"
I said, "No, ma'am. That was only about two hundred years ago, that organization. But this organization started when the morning stars sang together and the sons of God shouted for joy, "When they seen the coming of a Saviour to redeem mankind."
67 And she just stopped rubbing my back, and I was stooped a little over this way so the lady could rub (And she was from near Corydon down here.) and we got to talking, and she said, "Sir, I've always believed that if God ever was God, He's still God today just like He was in the old days." She said, "Though my church flatly denies that, but I believe that it is the truth."
And I said, "You're not far from the Kingdom of God, young woman."
She said, "If He ever was a Healer, isn't He still a Healer?"
I said, "He most certainly is, my sister."
69 But man wants to rule, and rule over man; and man wants man to rule over him. He doesn't want to have God to rule.
So this son of Kish (Saul, by name) was just an answer to what they had wanted. The great stately man and the... Oh, he could just lead them to their battles and so forth. But still it wasn't God's way of doing things. God wanted His faithful old prophet to direct them and speak His words to them.
71 Now, today, in our great church age that we live in, we--I think and believe this with all my heart, that we have exactly gone vice versa from what God ordained us to do. The last words of our Saviour was in Mark 16, said:
Go ye into all the world, and preach the Gospel to every, creature.
He that believeth and is baptized shall be saved; he that believeth not shall be damned.
And these signs shall follow them that believe; In my name they shall cast out devils; they shall speak with the new tongue;
And if they should take up serpents; or drink deadly things, it would not harm them; and if they lay their hands on the sick, they shall recover.
72 There is not a man; there's no son of Kish, or no one else can produce that outside of the leadership of the Holy Spirit. But we have made schools; we have made seminaries, and made organizations to--to satisfy and to look like the rest of the world.
Now, the Holy Spirit used to be the Leader in this nation. This nation used to be governed when back in--when they wrote up the Declaration of Independence, and there was an extra chair setting there. There is not one speck of doubt in my mind but what the Son of God set at that table when this nation was founded upon the principles of freedom of religion, and freedom to all, and upon the basis of God's eternal Word. But we have corrupted that. Politics, we have voted man in there under buying and selling and promises of falsehood until our nation, and our politics, and our democracy is so polluted until it's--it's interwoven with Communism and all kinds of isms.
75 And many times we call into the sessions for prayer when leagues of nations meet in there or to have discussions. And in one certain great time recently, there was not even one time called for prayer. How are we ever going to settle differences without prayer? How can we ever expect in all the world to ever do anything without the leadership of the Holy Spirit?
But let me say this with love and respects to our nation, and to its flag, and to the republic for which it stands: we have rejected our Leader the Holy Spirit, and through corrupt politics have brought in men of perversed mind. And if you don't watch, they're going to make one of the most fatal mistakes they've ever made right now: is because that the people are desiring man to rule.
77 What we need in the capital of this United States as a President, what we need in Congress, what we need in our halls of justice, is men who have consecrated their lives to God, and are filled with the Holy Ghost, and are led by His Divine direction. But instead of that, we choose men of intellectual, men who have forms of godliness and deny the power of God, men who are atheists and sometimes even worse than that we've brought into our political realms of our nation, not only that but in our churches.
Our churches have become corrupt upon the basis that we, in choosing our shepherds to lead us, we have gone to the seminaries and have selected men that's great intellectual giants, men who are very brilliant in mind, men who have scholarships, and are great mixers amongst the people, and are great men in the neighborhood (which I have nothing to say against), men who are kind in their ways of walk, careful in their ways of life, and how they conduct themselves among other men and among people; great men in their fields... Which I do not speak evil of; God forbid that my spirit would ever be that evil. But still, that isn't what God chose for us. It's the leadership of the Holy Spirit: Christ in the heart of man.
79 Many of those intellectual men that stands in our pulpit deny the real existence of the Holy Ghost. Many of them deny the existence of Divine healing and the power of the Spirit.
80 I was reading an article yesterday (I believe it was), a series of newspaper clippings from Jack Coe, the late Jack Coe, one of my converts to the Lord Jesus, who was a mighty man of valor in his day, and was called to question down in Florida, because of asking a young child to remove its braces from its legs and to walk across the platform. And upon doing so, the child walked across the platform normally and fell when it got to its mother, all being a setup of the enemy of Christ.
This young woman and her husband brought our gallant brother into the courts of the land. And when every church ought to have stood by Brother Jack, when every churchman that mentions the Name of Jesus Christ should've stood by his side gallantly, every man that calls on the Name of the Lord Jesus should've fell to their knees in prayer; but instead of that, across the headlines of the papers, one of our great denominations said they joined hands with the atheists to condemn and prison Brother Jack Coe. Could you imagine a church calling themselves the Name of Christ, would join hands with an atheist to condemn a godly man, who was trying with all of his heart to stand for the Bible? But they did it.
82 And then Brother Gordon Lindsay was at the rescue, and when the unbelieving judge said, "This man is a fraud, because he taken the braces from that child and sent him across the platform, and said he was healed, and he lied, and he did something contrary to the doctor's orders; therefore, he has a defraud case against him."
And Mr. Coe raised up, and he said, "Sir, I defy that statement. God healed the boy."
And the judge said, "I will ask any man in this court if that statement could be true that God could heal that boy on one end of the platform, and let him be sick on the other end. If that statement can be proved by the Bible, then I say Mr. Coe has a right for his statement."
And a minister raised his hand and he said, "Your Honor, sir, may I state it?"
And the judge said, "State on."
86 And the minister stood to his feet and said, "One night on a rocking sea, when a little ship was about to go to the bottom; all hopes of being saved was gone. They saw Jesus, the Son of God, come walking on water. And one of the apostles by the name of Peter, said, 'If that be You, Lord, bid me come to You on the water.'"
And He said, "The Lord said to the apostle, Peter, 'Come on.' And he stepped out of the boat, sir, walking just as good as Jesus was walking on the water. But when he got scared, he begin to sink before he got to Jesus."
The judge said, "The case is dismissed."
87 We need Holy Spirit leadership, not intellectual men. Saul, the son of Kish, was then made captain over the people. And he taken two thousand men, and Jonathan taken a thousand, and Jonathan went down to a garrison and smote a bunch of Amorites, Ammonites rather. And when--when he had smote them, Saul sounded a trumpet and said, "You see what Saul has done." He begin to get puffed up.
Just as soon as a man gets to be some great Doctor of Divinity, or gets a little something behind his name, he becomes more or less a know-it-all. God's men are humble men. God's people are humble people.
When you see someone who says they have received the Holy Spirit and begins to separate themselves, seemingly not having the faith, going about trying to be something that they're not, just remember, they haven't received the Lord Jesus.
90 Then we find that the enemy set in, and he was going to come into a little bunch of God's people and was going to pluck out the right eye of every man. That's what the enemy always tries to do, is pluck out both eyes if he can, so that the people cannot see what they're doing. That's what Satan tries to do today to every Christian: pluck out his spiritual sight, that he can only follow the intellectual sense of things and not the sense of the Holy Spirit leading him.
So then when they did that, when the great defeat come, then Saul cut up two great ox and sent them to all the people. And I wished you would notice here. When Saul sent the pieces of the ox to all Israel and said, "Let every man that will not follow Samuel and Saul, let him, this ox be as this." Do you see how deceitful he tried to represent Himself with the man of God? How--how unchristian it was. The fear of the people was because of Samuel. But Saul got them all to follow him, because that the people feared Samuel. "Let them come after Samuel and Saul."
93 And how many times today have we heard it: "We are the great church"; "We are the Church of Christ"; "We are the Church of God"; "We are the--the so-and-so." It makes the people get a fear and think that that really is where God's a-working. And they don't want the leadership of the Holy Spirit; they'd rather follow men like that, because they like to live their own individual life. They like to believe what they want to believe.
Do you see the Holy Spirit is our Judge? God never give us a pope, or a bishop, or anybody to be a judge. The Holy Spirit, the Person of God in the form of the Holy Spirit is our Judge and our Guide.
95 Now, why is that? Please pardon this rude and most rude expression. I do not mean it to be mean; I say it from love. But the Holy Spirit says it's wrong for our women to cut their hair, and it's wrong for our women to wear little shorts and slacks and to make up their lips and face with paint; the Holy Spirit says it's wrong. But we want men to tell us that it's all right.
"As long as we follow me and Samuel..." They like to live through six days any way they want to, and go to church on Sunday morning--and are fine intellectual, college graduate with plenty of degrees can speak to them a little sermon that will--a few jokes in it that would tickle their ears and cause them to be entertained like some movie or television program, and say a little prayer over them, and send them home with kind of a--a self-satisfied security that they've done their religion.
That is not the will of the Holy Spirit. The Holy Spirit wants you to live godly every day in the week and every night, separating yourselves from the things of the world. But the church don't want that. They want some man who can--who can interpret the Bible the way that they want to hear It. They won't listen to the voice of the Holy Spirit speaking through the Bible.
99 Many of them want to say the days of miracles has passed. That's what tickles the people. They want to say there's no baptism of the Holy Spirit. The people don't want to act any different than what the rest of the world acts. They don't want to get on the street and to have their face washed, and--and men with clean countenance and not cigarettes in their mouth, and--and cigars, and pipes, and--and the things that men do; and women wants their hair cut up real short, and--and little dresses on, and showing their forms and things that they want. They--they want men who will tell them that's all right.
100 Then the other night here come a man to tell me that because that I'd preached against such, that a great denomination, about five of them, said, "We'll drop Brother Branham and have nothing else to do with him. You'll either call those tapes back and apologize for them or we'll drop you."
I said, "I'll stand with God's Word though it takes everything that's in my life. I'll remain with the Word and I..."
Said, "Well, shouldn't you not call back such-and-such a tape?"
I said, "I have never preached anything in my life that I was ashamed of. I'll call back no tapes or no records. I'll remain with what the Holy Spirit says; that I'll live by and die by." I'm not trying to say about myself now, but I'm just trying to give you an illustration of what's going on so you will see and understand. It's people wants to be led by man.
103 They didn't want Samuel. Then before they anointed Samuel king--or Saul king (Pardon me.), Samuel came to them again. And I'm going to speak just in language like he would've said it today. You may read it.
He said, "What is the matter with God being your King?"
"Well, we don't see God."
"Well, I am His representative." Samuel said, "Have I ever told you anything wrong? Have I ever prophesied anything that didn't come to pass just as I said it would do? Have not I told you the Word of the Lord? And I will ask you this: Have I ever come to you and begged any of your money? Have I ever took anything from you? Have I ever brought you anything but straight THUS SAITH THE LORD? And God has vindicated it every time that it was the truth, and He sent a thunderstorm and rains." You know the Scripture you--right there to prove that Samuel was God's mouthpiece.
And as Samuel perfectly represented today, the Holy Spirit. The Holy Spirit is God's Mouthpiece, that speaks just exactly what the Bible said, that believes just what the Bible said and won't vary from it one bit. But they wanted somebody who could tell them different.
106 And the people could not say that Samuel's prophecy wasn't perfect. They answered and said, "Samuel, all that you have spoke in the Name of the Lord, the Lord has brought it to pass just as you said. There is not one flaw. You never did come to us and beg us for our money. You have supported yourself. You've never asked us to do any great outstanding thing for you. You've trusted in your God, and He has delivered you from all things. And your words are true; everything you spoke in the Name of the Lord has been just as you said; but still we want a king."
107 Can you see the discrepancy? Can you--you see the--the cunningness of the devil can work on a human being? Instead of yielding himself, or herself, to the Holy Spirit and listen to what THUS SAITH THE LORD is for a pure life, a undefiled character, for a different life, a peculiar people, a holy nation, a odd acting people, they had rather coincide with the world, and act like the world, and go to some church that says, "That's all right; just act like that and go on."
Can you see what it is? They say, "There's no such a thing as healing. Oh, the baptism of the Holy Spirit was a framework to the church." In other words, then God taken men, took the Holy Spirit out of the church and let the denomination build it up. Never, never. There's no such a thing. The Holy Spirit, the Word of Truth, was to guide you until Jesus comes. But that's the way it--it went.
109 Saul come into power. He grea--he got a great following. Oh, he had beautiful armors; he had singers; he had shields; and he had spears. Oh, he outshined all the rest of the nations. And he brought them into a democracy that was beyond anything that anybody had ever heard of.
And that's exactly what our denominations and churches has done today. We have the biggest church buildings in the world. We have the prettiest dressed people in the world. We have the highest scholarships that can be brought. Like Saul's trained men who could take that spear, and they could move it and maneuver it, till nations feared them. They were a trained people and all.
But one day, there come a time that there was a challenger come out. And it so excited the--the whole Israelite army till they stood trembling in their shoes. Goliath made them a challenge: "If your God is what you say he is, you are the best trained." And he challenged them. And they didn't know what to do. Their fine polished armors wouldn't work. Their spears wouldn't work. There was something they hadn't heard of before was taking place.
112 And with all reverence, and godly respects, and honor, and dignity, and love, and Christian fellowship, I say this: I read the other day in a African paper where that our son of Kish, our challenger of evangelism, when a Mohammedan challenged him: Billy Graham... Said, "If your god is God, let Him heal the sick like He said He'd do." And the son of Kish, with the rest of the army, quietened themselves and left the country defeated. It's a disgrace. Our God is God.
We have our good churches; we have our fine evangelism; we have our paid singers; we have the best choirs, the highest spires in the country; we have the finest men, some of the most money. We have the intellectual; we have theology down to the point; we can preach it; we can tell it; we can evangelize, and bring people in, and make millions each year of converts into the church. Our paid singers, our intellectual evangelism doesn't know how to meet a challenge like that. They know nothing of it. They know nothing of His healing power, of the baptism of the Holy Ghost, of a power that can take a shadow of a man dying with a cancer and set him free. They know nothing of it. They haven't been trained in that field, as Saul and his man-made group was.
114 But let me say to the people of God and to you children, that you might know that God never leaves you without a witness. Not knowing to Saul: Saul knowed nothing about it; God had a little David back over behind the hill somewhere that wasn't feeding sheep on ecclesiastical weeds. He was leading them beside still waters and in green pastures. He was mindful of his father's sheep, and if something run in, an enemy, to grab one of his father's sheep, he knowed the power of God to deliver that sheep.
God's still got a David somewhere that knows what it means to deliver one of God's sheep by the power of God. He still knows all about it. He had trusted... He didn't know nothing about Saul's armor, and neither did he want any of it. He didn't want any of their denominations; he didn't want the old armor upon him. He said, "I don't know nothing about it. But let me go in the power that I know of."
117 He had fed his father's sheep. He had took care of the pastures. He'd given them the right kind of food, and they live and thrive. "Man shall not live by bread alone, but by every word that proceedeth out of the mouth of God man shall live." The true shepherd feeds them Jesus Christ, the same yesterday, today, and forever. And if the enemy grabs one in sickness, he knows the power of God.
Look at, little David stood there, said, "That guy is a warrior from his birth. And from his youth he's knowed nothing but a spear and a armor. He's well trained. He's a theologian. And you know nothing about it?"
He said, "That is true, sir. I don't know nothing about his theological training, but there's one thing I do know: that when an enemy come in to take one of my father's sheep, I went with the power of God. I delivered him. I brought him safely back to good health again. I brought him back to the shady green pastures and the still waters. And the God that delivered the lion into my hands, and I slew him when he took one of the--the lambs, and He let me slay the bear; so will the God of heaven go with me to slay this uncircumcised Philistine." We need leadership of the Holy Spirit.
121 I don't know my days. No one does. The other morning I was laying in my bed. And I was--had been asleep, and I dreamed that Joseph was sick, and I'd picked him up to pray for him. And when I woke up I was very upset. I said, "Well, maybe Joseph is going to be sick." And I looked going before me in a little dark shadow, rather, of a brownish color, and it seemed like it was me. And I watched it and coming behind it was someone white, and it was Him. I looked over to my wife to see if she was awake that I could show her, if she could see the vision, but she was sleeping. I said, "Oh, I'm sorry, Lord, but that's been my life. You've had to drive me to everything that I done. Every time anything would happen, I'd think it was You doing it, and I realize it was Satan trying to keep me away from it." I said, "If You could only lead me." And as I looked I seen the prettiest face I ever saw on a Man. He was in front of me looking back. He raised His hand and got a hold of mine and started moving this a-way. The vision left me.
124 Last Sunday morning I was--had wakened up early. That was on Saturday, this vision. On S... I've always wearied. I've always thought of dying that me, being fifty, it's--my time is not--didn't think was too long. And I wondered what I would be in this theophany, celestial body. Would it be that I'd see my precious friends and say a little white fog going by and say, "There goes Brother Neville," or he couldn't say, "Hello, Brother Branham." And when Jesus come, then I'd be man again. I often thought that.
I was dreaming that I was out west and I--coming down through a little sagebrush place, and my wife was with me, and we'd been trout fishing, and I stopped and--and opened up the gate, and the skies were so pretty. They didn't look like they do over the valley here. They were blue and the pretty white clouds. And I said to wife; I said, "We ought to have been out here a long time ago, honey."
She said, "For the children's sake, we should've been, Billy."
I said, "That's right..."
126 And I woke up; I thought, "I'm dreaming so much. I wonder why." And I looked down and she was laying by me. And I raised up on my pillow, as many of you people have done, put my head upon the--the headboard of the bed, and put my hands behind me. I was laying there like this, and I said, "Well, I just wonder what it will be the other side. I am already fifty, and I haven't done nothing yet. If I could only do something to help the Lord. For I know I won't be mortal. Half of my time is gone, at least, or more than half. If I live to be as old as my people, still half my time is gone. And I looked around and I was laying there fixing to get up. It was about seven o'clock. I said, "I believe I'll go down to church this morning if I am hoarse. I'd like to hear Brother Neville preach." So I--I said, "Are you awake, honey?" And she was sleeping very soundly.
And I don't want you to miss this. It has changed me. I can't be the same Brother Branham that I was.
130 And I looked, and I heard something kept saying, "You're just starting. Press the battle. Just keep pressing."
I shook my head a minute and then I thought, "Well, I probably just thinking like this, you know, a person can get some imaginations." and I said, "I just probably imagined that."
It said, "Press the battle. Keep going. Keep going."
And I said, "Maybe I said it."
And I put my lips within my teeth, and put my hand over my mouth, and there it come again; said, "Just keep pressing. If you only knew what was at the end of the road." And it seemed like I could hear Graham Snelling, or somebody that sing that song like this; they sings it here, Anna Mae and all of you all:
I am homesick and blue, and I want to see Jesus;
I would like to hear those sweet harbor bells chime;
It would brighten my path and would vanish all fears;
Lord, let me look past the curtain of time.
You've heard it sang here at the church.
And I heard something say, "Would you like to see just beyond the curtain?"
I said, "It would help me so much." And I looked, and in just a moment, I--one breath, I'd come into a little place that's slanted. I looked back, and there I was laying on the bed. And I said, "This is a strange thing."
137 Now, I would not want you to repeat this. This is before my church, or my sheep that I am pastoring. Whether it was I was in this body or out, whether it was a translation... It wasn't like any vision I ever had. I could look there, and I could look here. And when I hit that little place, I never seen so many people come running, screaming, "Oh, our precious brother." And I looked, and young women, maybe in their early twenties (eighteen to twenty), they were throwing their arms around me and screaming, "Our precious brother."
Here come young men in the brilliance of young manhood, and their eyes glistening and looking like stars on a darkened night, their teeth as white as pearl, and they were screaming, and grabbing me, and screaming, "Oh, our precious brother." And I stopped and I looked, and I was young. I looked back at my old body laying there with my hands behind my head. I said, "I don't understand this." And these young women throwing their arms around me...
142 Now, I do realize this is a mixed audience, and I say this with the sweetness and with the mellowness of the Spirit. Men cannot put your arm around women without a human sensation. But it wasn't there. There was no yesterday nor tomorrow. They didn't get tired. They were... I never seen such pretty women in all my life. They had hair way down to their waistline, long skirts to their feet, and they were just a hugging me. It wasn't a hug like even my own sister setting there would hug me. They were not kissing me, and I was not kissing them. It was something that I--I have not got the--the vocabulary; I haven't got the words to say. Perfection wouldn't touch it. Superb wouldn't even touch it nowhere. It was something that I never... You just have to be there.
143 And I looked this a way and that way, and they were coming by the thousands. And I said, "I--I don't understand this." I said, "Why, they..."
And here come Hope; that was my first wife. She run and never said, "My husband." She said, "My precious brother." And when she hugged me, there was another woman standing there that'd hugged me, and then Hope hugged this woman, and each one...
And I thought, "Oh, wh--this has to be something different; it--it can't be. There's something..." I thought, "Oh, would I ever want to go back to that old carcass again?" I looked around there and I thought, "What is this?" And I looked real good, and I--I said, "I--I can't understand this." But Hope seemed to be like a--oh a guest of honor. She was no different but just like a guest of honor.
146 And I heard a voice then that spoke to me that was in the room, said, "This is what you preached was the Holy Ghost. This is perfect love. And nothing can enter here without it." I am more determined than ever in my life that it takes perfect love to enter there. There was no jealousy. There was no tiredness. There was no death. Sickness could never in there. Mortality could never make you old, and the--they could not cry. It was just one joy, "Oh, my precious brother."
And they took me up and set me up on a great big high place. And I thought, "I am not dreaming. I'm looking back at my--my body laying down there on the bed." And they set me up there, and I said, "Oh, I shouldn't set up here."
And here come women and men from both sides just in the bloom of youth, screaming. And one woman was standing there, and she screamed, "Oh, my precious brother. Oh, we are so happy to see you here."
I said, "I don't understand this."
And then that voice that was speaking from above me, said, "You know it is written in the Bible that the prophets were gathered with their people."
And I said, "Yes, I remember that in the Scriptures."
Said, "Why, this is when you will gather with your people."
I said, "Then they'll be real, and I can feel them."
"Oh, yes."
I said, "But I... There's millions. There's not that many Branhams."
And that voice said, "They're not Branhams; them's your converts. That's the ones that you've led to the Lord." And said, "Some of them women there that you think are so beautiful were better than ninety years old when you led them to the Lord. No wonder they're screaming, 'Our precious brother.'"
And they screamed all at once, "If you hadn't have went, we wouldn't be here."
156 I looked around and I thought, "Well, I don't get it." I said, "Oh, where is Jesus? I want to see Him so bad."
They said, "Now, He's just a little higher, right up that way." Said, "Someday He will come to you." You see? Said, "You were sent for a leader. And God will come, and when He does, He'll judge you according to what you taught them, first; whether they go in or not. We'll go in according to your teaching."
I said, "Oh, I'm so glad. Did Paul, does he have to stand like this? Does Peter have to stand like this?"
"Yes."
I said, "Then I've preached every word that they preached. I never divvied from it one side to the other. Where they baptized in the Name of Jesus Christ, I did too. Where they taught the baptism of the Holy Ghost, I did too. Whatever they taught, I did too."
And them people screamed and said, "We know that, and we know we're going with you someday back to earth." Said, "Jesus will come, and you'll be judged according to the Word that you preached us. And then, if you are accepted at that time, which you will be," and said, "then you will present us to Him as your trophies of your ministry." Said, "You will guide us to Him, and all together we'll go back to the earth to live forever."
I said, "Do I have to return back now?"
"Yes, but keep pressing on."
160 I looked, and I could see the people, just as far as I could see, still coming, wanting to hug me, screaming, "Our precious brother."
Just then a voice said, "All that you ever loved, and all that ever loved you, God has given you here." And I looked and here come my old dog come walking up. Here come my horse and laid his head up over my shoulder and nickered.
Said, "All that you ever loved and all that ever loved you, God has given them into your hands through your ministry."
And I felt myself move from that beautiful place. And I looked around. I said, "Are you awake, honey?" She was still asleep and I thought, "O God, oh, help me, O God. Never let me compromise with one word. Let me stay right straight on that Word and preach It. I don't care what comes or goes, what anybody does, how many Sauls of... sons of Kish rise, how many this, that, or the other, let me, Lord, press to that place.
164 All fear of death... I say this with my Bible before me this morning. I've got a little boy there four years old, to be raised. I've got a nine year old girl and a teen-ager that I'm thankful for, that's turned the way of the Lord. God, let me live to bring them up in the admonition of God. Above that, the whole world seems to scream to me. Ninety year old women and men and all kinds, "If you hadn't have went, we wouldn't been here." And, God, let me press the battle. But if it comes to dying, I am no more... It would be a joy; it would be a pleasure to enter from this corruption and disgrace.
If I could make up yonder, one hundred billion miles high, a square block, and that's perfect love. Each step this way, it narrows until we get down to where we are now. It would be just merely a shadow of corruption. That little something that we can sense and feel that there's something somewhere, we don't know what it is.
Oh, my precious friend, my beloved, my darlings of the Gospel, my begotten children unto God, listen to me, your pastor. You... I wish there was some way I could explain it to you. There's no words. I couldn't find it. It's not found anywhere. But just beyond this last breath is the most glorious thing that you ever... There is no way to explain it. There's no way; I just can't do it. But whatever you do, friends, lay aside everything else till you get perfect love. Get to a spot that you can love everybody, every enemy, everything else. That one visit there to me has made me a different man. I can never, never, never be the same Brother Branham that I was.
169 Whether the planes are rocking, whether lightning's a-flashing, whether the spies has a gun on me, whatever it is, it doesn't matter. I'm going to press the battle by the grace of God while I preach the Gospel to every creature and every person that I can, persuading them to that beautiful land yonder. It may seem hard; it may take a lot of strength.
I don't know how much longer. We don't know. Physically speaking the--from my examination the other day, said, "You've got twenty-five years of hard, good life. You're solid." That helped me. But, oh, that wasn't it. That isn't it. It's something within here. This corruption has got to put on incorruption; this mortal's got to put on immortality.
171 Sons of Kish may rise. I have... All the good things they do, I have nothing evil to say against it: giving to the poor and to charity. And you remember, why, Samuel told Saul, "You'll also prophesy." And many of those men are great mighty preachers, can preach the Word like archangels, but still it wasn't God's will. God was to be their King. And brother, sister, you let the Holy Spirit lead you. Let us bow our heads just a moment.
I'm so homesick and blue, and I want to see Jesus,
I would like to hear those sweet harbor bells chime.
It would brighten my path and would vanish all fear;
Lord, let us look a past the curtain of time.
Lord, let me look a past the curtain of sorrows and fear;
Let me view that sunny bright clime.
It would strengthen our faith and would vanish all fear;
Lord, let them look a past the curtain of time.
172 I am sure, Lord, if this little church this morning could just look a past the curtain: not an affliction among them, nor never could be, not a sickness, nothing but perfection, and it's just one breath between here and there, from old age to youth, from time to eternity, from a weary of tomorrow and a sorrow of yesterday till a present time of eternity in perfection.
I pray, God, that You will bless every person here. If there be those here, Lord, who does not know You in that way of love... And truly, Father, nothing could enter that holy place without that type of love, the new birth to be borned again. The Holy Spirit, God is love. And we know that that is true. No matter if we move mountains by our faith, if we did great things, still without that there we could never climb that great ladder yonder. But with that, it'll lift us beyond this earthly cares.
I pray, Father, that You will bless the people here, and may that every person that has heard me this morning tell this truth, that You be my Witness, Lord, as Samuel of old, "Have I ever told them anything in Your Name but what was true?" They're the judges. And I tell them now, Lord, that You taken me to that land. And Thou knowest that it's true.
And now, Father, if there be some that doesn't know You, may this be the hour that they say, "Lord, place within me the will to be Thy will." Grant it, Father.
176 And--and now you with your heads bowed, would you raise your hands and say, "Pray for me, Brother Branham. God will within me."
Now, while you're right where you are, just real sweetly, why don't you just say to Father, "God, within my heart, today I renounce all things of the world; I renounce everything to love You and serve You all my life. And I will, from this day henceforth, follow You in every Scripture of Your Bible." If you have not been baptized in the Christian baptism, "I will, Lord. If I have not yet received the Holy Ghost..." you'll know when you received It. It'll give to you; It'll give to you the assurance and love that you need. Oh, you might've done different--had sensations, like you might've shouted or spoke with tongues, which is fine, but if that Divine Love isn't there... Believe me now.
Say, "Lord, place within my heart and in my soul the reaching of Your Spirit, that I might love, and honor, and have that Divine Love in my heart today that would take me to that land when my final breath leaves me." While we pray, you pray yourself now. In your own way, you pray. Ask God to do that for you.
I love you. I love you. You precious gray-headed men setting here, who's worked hard and fed little children. You poor old mamas who stroked the tears from their eyes, let me assure you this, sister dear, it isn't that way across the other breath yonder. I believe that it is absolutely in the room. It's just a dimension that we live into; this is just a corruption that we live in now. "Will in me, Lord, Thy will to be." You pray while we pray together.
181 Reverently, Lord, upon the basis of Thy Word and Thy Holy Spirit, we are so glad that we know where our birth comes from. We are glad that we were born, not of the will of man, nor of the will of flesh, but of the will of God. And we pray today, Father, that these who are now asking for pardoning grace, that Your Spirit will do that work, Lord. There's no way for me to do it. I'm just a man, another son of Kish. But we need You, the Holy Spirit. God, let me be as Samuel, one who tells the truth of the Word. And you have vindicated It so far, and I believe that You will continue as long as I stay true to You.
May they all now receive Eternal Life, Father. May this day never depart from them. In the hour when they come to leave this world, may this, what I have just said to them, open to a reality. And as we set here mortal today, looking at our watch, thinking of our dinner, of work tomorrow, of the cares and toils of life, they'll not be then. They'll all fade away. There will be no cares: one great joy of eternity. Give them that type of Life, Father, everyone. And may... I ask you this, Father, that every person that's here this morning, that's heard me say this vision, may I meet every one of them on the other side. Though there may be men here that would disagree with me, and women too, but Father, never let that stand in our way. May we meet them over there and they run too, and we grab each other, screaming, "Our precious brother." Let it be like it was shown there, Lord, to everyone. All that I loved and all that loved me. I pray that it'll be that way, Lord. And I love them all. Let them appear, Father. I offer them Eternal Life now. May they do their part to accept it. For I ask it in Jesus' Name. Amen.
186 We have just a few moments to pray for the sick. I see we got a little sick girl here and a lady in the chair. Now, to my most precious brethren, sisters, please do not misunderstand me. I--I don't know what happened. I don't know what happened. But God, when I die, let me go back there. Just let me go to that place, is where I want to be, wherever it was. I'm not trying to be a Paul that was caught up in the third heavens. I'm not saying that. I believe that He was just trying to encourage me, trying to give me a little something to push me on in my new ministry coming up.
188 Would it seem irreverent if I read something here just a minute? Would it be all right? One of the nations leading magazines... Billy Graham: "Dr. Billy Graham Invited To The Islams." On the front page of the "Afrikaans Times," February 15, 1960. The writer of the article, who was a Moslem (Mohammedan) thinks that miracles should follow the preaching of the Gospel of Christ, the same, yesterday, today, and forever. We quote:
It is this Christ promised His followers when He said, "He that believeth on Me, the works that I do shall he do also; even greater than these shall he do." Has the church ever done the works that... the--the attributes of Christ in the Bible; can it today? Can any of the church distinguished...?... perform even half the miracles performed by Christ? Not to say greater works. Can you as an individual renown, advocate of the Christian rise to the--raise the dead to physical life? Can you walk on the seas? Can you heal the sick and give sight to the blind? Is not this according to the above-mentioned error set forth of the Mohammedan? Or set... Or the test by Christ which follows as the statements of somewhere in your belief?
190 Much to the Moslem article is plainly one misstatement after another. They discredit this Moslem, but he was right. But here's what they had to say.
"The best answer to which to read the Bible and to know the Koran. The Koran suffers that the--by--suffered by the comparison. The claim of Mohammedism is outstanding and out-pacing Christianity, is pure b-o-m-b-a-s-t-i-c (bombastic I suppose) imagination. The writer nevertheless has touched a vital point regarding miracles belonging to the church. But here again we doubt the writer's sincerity. For who could point out and could dispute the miracles done by Reverend William Branham before the Moslems in South Africa, when ten thousand received it, Christ the Saviour, under the ministry of William Branham at Durban, South Africa, and elsewhere throughout the world, or to T. L. Osborn in East Africa. Of course we stand one hundred percent for Billy Graham. We've talked the point of question is of no value--this point of question is of no value."
192 But in the midst of every bit of it, he told me--said we was fanatics; we didn't know what we were doing. They had to witness in their own paper that God did do it anyhow. God's just as much God today as He ever was. You might not think that they don't believe it; they don't see it. It isn't hid; it isn't done in a corner. And hundreds of thousands of people setting there watched that. When they seen that crippled afflicted boy come there, the Holy Spirit tell him about his life and things, and what took place, and there, and see ten thousand Moslems lay themselves on the ground flat, and accept Jesus Christ as personal Saviour...
We still got T. L. Osborns, and so forth, that still feed sheep food. I guess Brother Osborn hasn't had--been down amongst the Moslems yet. They claim they're so predominant. But we still have a God Who can deliver the sheep from the lion; can deliver the sheep from the bear.
194 And it done me good to know that they'd have to write it and recognize it. When they think they don't. They walk away and turn their back and said, "All them days are past." The Moslems said, "Are--they, the whole Bible then is past. You're all wrong. You're worshipping a man. A man that died, and his name was Jesus, and He died long years ago, and there's no such a thing as Him being a-resurrected." But they couldn't say that at the Durban meeting.
There He stood doing the same thing that He did, it proved to them. Now, even the--the denominations has to come back... The very person that wrote and told me that I'd have to with-trace my teaching on the Bible was the one that had to write that in their paper. God will make them praise Him anyhow there regardless. That's right. He will make them praise Him anyhow.
197 We got a little sick girl setting here. That your child? What's her trouble, sister? Ma'am? Brain hemorrhage, [Brother Branham has conversation with mother of afflicted child--Ed.] Oh, yeah... Four years in August? Oh, he's from Marengo or somewhere down there? Paoli. Is this the girl...?... There's only one thing, mother, can...?...shall save the girl. That's God. You know that. Oh, I'm so glad of that. Have you been down and prayed for her, Brother Neville? Since Brother Neville went down and prayed for her she's gotten better. Still have shepherds that know sheep food.
199 What's your trouble, sister dear, setting in the chair there? Yours. Cancer, well, if I just ask you something, maybe right here. How many in here has been healed by--of cancer, raise up your hand? Look here, sister.
God is the Healer. We know that. If I told you, I could go down there and take that hemorrhage off of the girl and make her well, I'd tell you wrong. Or I could take the cancer off the woman... But I know one thing: there was a bear, a cancer, a tumor, a blindness, and even death grabbed some of God's sheep one day. And I went forth with the power of God; I slew him and brought that sheep back. That's right. And we go forth today, not with any great something so-and-so. I go forth with a plain little slingshot of prayer. It'll bring her back. You believe that, don't you, sister? You believe too, don't you, sister?
203 How many of you believe with your heart now? Now, you bow your heads while I go to pray. [Brother Branham leaves the platform to pray for the sick--Ed.]
Dear Father, a beautiful young woman lays here that can never walk no more or get around, except You help her. The enemy has caught her; she's beyond the reach of any doctors. The enemy has jerked her so far out yonder in space till the doctor couldn't even do a thing. But she's not out of Your reach, Lord. She's right where You can put Your hand on her. On the basis of the Word of God I lay my hands upon the--the young woman and condemn this brain hemorrhage; in the Name Jesus Christ, call her back to a normal woman again. She'll live to the glory of God. May she be well, walk in and out of this church like others who have come, similar to this. Give praise to God. So be it through Jesus Christ...
205 As the frosting of her hair, just a few more rounds and she would be in that land yonder where I saw not old no more, but young, but her loved ones set here weeping, and they love her. A great enemy has grabbed her and jerked her out of the reach of the doctor, a fearful lion of cancer. God, I come after her. I come to bring her back. I slay the lion of this cancer in the Name of the undefeated Christ to Who I'm an ambassador to. May it leave her, and may she be well and live many years yet to the honor and glory of God, through Jesus Christ our Lord.
Our heavenly Father, as just not in great armor, not with a polished spear, language and vocabulary of some orator, but with a common little slingshot of faith I come for this soul and this body, that the enemy of cancer has grabbed her beyond the reach of the doctors, but I come for her this morning, Lord, bringing her back to shady green pastures and still waters. In the Name of the triumphing Jesus to which I am His ambassador with unfailing faith I believe that she shall be brought back by the power of this prayer. And may so be it, in the Name of Jesus...?...
I believe there is a baptismal service just now?
Would you raise your head just a moment. The pastor has just told me these people were very, very sick. They'll be all right. Just don't... It's okay. God's promise never fails. We go after them.
211 They've got a baptismal service this... There's some people that must go. We're going to have service again tonight. Is there anyone here that could not come tonight, would want us to offer prayer for you now, that cannot be here tonight? Would you come right here then? You that cannot come tonight, I'll have more time; form a prayer line tonight. They got to baptize these people.
You got a little boy there... All right. Yes, brother. Thank you very much. Is it all right if I read it after a bit, or... Thank you, sir.
Now, if you just give us just a minute or two longer, we--then we'll have the--the service for the--for the baptismal. I know you want to see it. And those who are wishing baptism this morning, well, you--the ladies go over here to change their garments, and the men go over on this side. And then, while I'm praying for these sick people, then you may be making ready for the baptismal service. And those now that...
215 Now, tonight I'll try to run a--a little prayer line tonight, right away, as soon as I come in. And we're going to start in the first Book of Ephesians tonight. And we'll be very happy now to have you in if you have no church to go to. But if you have your own pastor and church, then you--you attend your precious church to where you support. If you, that have to go, and are going to leave at this time, God bless you. Be with us again when you can. We'd be happy to have you.
Are you to be prayed for too brother? What is your trouble? High blood pressure. Now, the rest of you while you bow your head a minute, we want to pray.
Father, I thank Thee today for the little shepherd's sling, the prayer that brought the lion to his knees, and the little lamb was jerked away from him, and took back to its mama and daddy. I pray for our brother. I ask that You'll bring him safely in too, Lord. May the blood pressure and troubles of his body cease. I go after him, Lord, bring him back. In the Name of Jesus Christ, so be it. Amen. God bless you, brother.
220 Going down I see another little blind boy. One more thing I'd like to say. I was having, very sick, was vomiting, and I thought... I don't want you to miss this if you can. I thought, "God, what would I give if I could hear somebody stop outside."
My wife would say, "Billy, there's an old gentleman here to see you." And here come in a little bald-headed fellow with the gray whiskers hanging around his face.
He'd walk in and say, "You're Brother Branham?"
I'd say, "Yes, sir, I am."
"My name is Simon." Put his hand over on me and look at me a minute, say, "You're a believer, Brother Branham?"
"Yes."
"It'll be all right." Simon Peter of the Bible... How I would appreciate that. He wouldn't have to say much, just put his hand on me. It'd be all right.
And then what come to me: "By God's help and by God's grace, there's tens of thousands of people believe the same thing if I come to them." And I thought, "Lord, let me get to every one I can then. Let me just--just..." I thought if Simon or just Paul, some of them just come in and say, "You Brother Branham?"
"Yes."
Put their hands over on me and look at me and say, "All right, Brother Branham," just walk out. I'd get well. I'd be all right, Sure. I said... "Boy, my courage would pick up right then." I'd say, "I'm going to be all right." Yes, sir. And there's people believe that same thing today. And that's what I'm coming down here to do: lay hands on you, ask God.
230 I want to go to this little boy, sister, just a minute, this little blind boy. How long has he been blind, sister? Ever since birth. Hi, little boy. Oh, you're a mighty fine little boy. Now, just a minute.
O gracious God, beyond the reach of doctors, at the birth of this little boy, being born blind, and he can't see, this beautiful, lovely, little boy... And the enemy, before the little fellow had a chance in life, jerked him beyond the reach of the doctors. But I'm coming out after him this morning, Lord. This simple little slingshot of prayer. Let me bring him back, God. And I meet the enemy, the devil, in the Name of Jesus Christ, and I claim this boy for God. I claim his sight for God, giving him back this what Satan robbed him from. May he have it in the Name of Jesus Christ, it will be. Now, so be it.
Now, sister, dear, now don't you have one speck of doubt that this little boy is going to be all right. I want you bring him back here at the church and show the people that he can see...?... give him his sight in the Name of Jesus Christ...?...
233 Yes...?... Lord Jesus...?... this little one that we have offered so much prayer for, but this morning I come again in the Name of Jesus Christ, packing this little slingshot that You gave me; You've helped me with this, Lord, by Your power to take the... out of the mouth of...?... out of the mouth of death itself, raised up the dead after they'd been pronounced dead, and laying stiff and cold. I come after this enemy, in the Name of Jesus Christ. So bring her back to good health again. Grant it; so be it done for the glory of God.
And you're to be prayed for... You are a believer? Lord, I bring her in the reach of this little sling. In the Name of Jesus Christ may it leave her and never come back. Amen...?...
Well, that same little slingshot that went and got for your heart, and for your daughter, and...?... Dear heavenly Father, I come after the enemy, using this little sling that You give me, for You said if you get the people to believe and be sincere when you pray, that little rock will go to the killing point. May it go now, as I send it to her request. In the Name of Jesus Christ may it be so. Amen.
237 All right, sister. Now, we're... Nerves is beyond the reach of doctors. They could give you something to kind of quieten you, but it'd make you worse after...?... Now look, we're going out after it this morning. We're going out, bring you back. [Blank.spot.on.tape--Ed.]
Lord Jesus. [Blank.spot.on.tape--Ed.] I... [Blank.spot.on.tape--Ed.] five [Blank.spot.on.tape--Ed.] little stones, f-a-i-t-h, in the slingshot of prayer, and I'm bringing back my sister from the clutches of that nervous...?... yonder...?... I'm bringing her back to peace and shady green pastures and still waters; and I do this in the Name of Jesus Christ. Amen...?...
All right. It isn't muscular dystrophy. Father God, this little girl, we're so glad that it wasn't muscular dystrophy; but regardless of what it is, it's still in Your reach, Lord, and I come with a little sling with faith in this sling...?... And I press this stone with all the strength that I can throw it, in the Name of Jesus Christ may it hit the mark. May our little sister be well. I do this in the Name of Jesus Christ...?...
240 As this young mother and her little offspring, a little one that she wants to meet over yonder on the other side, in that glorious land that I just spoke of. And they... The mother won't live to raise the little fellow. And neither can the little fellow live long without Your help, but I'm coming with this sling, with all of the strength in that aim that I can take at the enemy. In the Name of Jesus Christ, I sling this at him. They shall be well for the glory of God, in the Name of Jesus. Amen...?...
Oh, well that's so nice. I'm glad. Well, that ministry then was a great ministry of pointing to them...?... She is going to be worse...?... Our heavenly Father, Satan has jerked this little mother beyond the reach of the doctors yonder. They can only sling a drug out that way, Lord, that'll only tear around and around and hardly make her know where she's at, and then when she gets through, she's worse. But I'm coming with this slingshot of faith with a stone directed with direct aim, to zero in on the target. In the Name of Jesus Christ, I take this nervousness from her for the glory of God.
243 Dear God, Brother George laying yonder dying not long ago, I seen what faith did for him. Now he's got rheumatism, Lord. He realizes they could give him some cortisone or something that would be, kinda ease the pain but it won't take the thing away; so we aim this prayer in the Name of Jesus Christ, may the rheumatism go. May he go home and be well. Thank you brother...?...
How do you do. Oh, my. Deafening. Can you hear at all? Just beyond the reach of mortal ken. You're a believer in the Lord Jesus? I see a beautiful woman over there...?... You'll be young again forever. I know you want to live now to His glory. Going fast to the--the other...?... Your son... Can't you find him? Oh, he can't be...?... grief strickened, I see.
Sister dear, I want you to get where you feel good. Did she hear the vision this morning? All right, you tell her. Well, she's going to tell you what happens just beyond your breath here that precious boy is waiting for you. You'll be young like him...?... just...?...
Dear heavenly Father, life's race has been run. There's not much more left, and her precious boy just across the river. If he could only look back he'd say, "Just a few days..." She's waiting for the boat, Lord, that'll take her through the fog, to that glorious Land. You bless her, Father and comfort her heart. May that be a great reunion, just across the river.
1...na slávu Pánovu, aby bola na nás dnes privedená skrze službu Slova... A to je... Tento posledný týždeň som sa cítil trochu mizerne, nie presne tak, že som sa cítil mizerne; ale to bola skúška, ktorú som musel podstúpiť, fyzický test; a to je to, čo ste počuli, že som bol v nemocnici. To bolo, pretože som tam išiel, tak som sa nemusel vracať nazad a tam cez rieku. Vezmete si nadbrušnicu a podbrušnicu a oni musia - každých pár minút, oni sa musia vrátiť a znova to röntgenovať.
2Ale my sme ich mali podstúpiť (ak ideme do zámoria na misie) každých šesť mesiacov. Brat Roberts a oni, ja myslím, podstupujú svoje každých šesť mesiacov, ale ja som nemal žiadne po dobu štyroch rokov.
3Ten problém je, že ja jednoducho nemám rád ten ricínový olej. To je tá jediná vec. A oni hovoria, že nie je nič iné, čo by mohli dať namiesto toho, tak ja... Ó, ja som ochorel, keď mi to dali. Viete, povedal som vám v mojom životnom príbehu, ako ma tá vec robí tak chorým a ja to nenávidím užívať. A povedal som svojmu veľkorysému priateľovi, doktorovi, „Ak... Nie je namiesto toho niečo iné?
A on povedal. „Nemyslím, že je, brat Branham.“
4Ó, keď tá pani tam s tým vošla, vyzeralo to ako... Možno, že preháňam, ale to vyzeralo ako kvart [kvart-objemová miera a tiež nádoba o objeme takmer 1l – pozn.prekl]. Bolo to... Nikdy som toho toľko nevidel; a ja som si len držal nos a žartoval som, ale nakoniec som to zhltol.
5Ale teraz, v celej tej skúške a všetkom tom, cez čo som prechádzal, chcem poďakovať Pánovi za dokonalé vyšetrenie. A ja som prešiel na sto percent; môžem ísť hocikam na svete, kde len chcem ísť. Pýtal som sa doktorov, čo boli traja najlepší špecialisti, ktorí, ja myslím v Louisville, a ja som sa ich spýtal, „Som prinajmenej na desať percent neschopný?“
6On povedal, „Nie si ani trochu neschopný.“ On povedal, „Si dokonale zdravý po všetkých stránkach.“ A ja som Bohu tak vďačný. Od koho iného to mohlo prísť, okrem nášho nebeského Otca, aby to takto bolo. A on povedal, „Tvoje - všetok tvoj obeh ukazuje, že by si mal byť mladý.“
7Povedal, „Tvoje krvné bunky dokonca sa ani nezačali lámať alebo niečo.“ On povedal, „Si vo veľmi dobrom stave, brat Branham.“ A ja som povedal, „Dobre, som tak rád.“
8A mal som tú výsadu hovoriť, svedčiť každej zdravotnej sestre v tej nemocnici a každému doktorovi o Kráľovstve Božom. A istý doktor, predpokladám, že je tu dnes ráno... A ja rád poznávam, že stále sú na tomto svete dobrí ľudia, skutoční ľudia, ľudia, ktorí ma previedli počas piatich dní cez fyzické vyšetrenia, ktoré by si zrejme vyžiadali tristo dolárov za každé jedno; keď som cez to prešiel, oni povedali, „To je náš príspevok ku dielu Pánovmu, ktoré ty konáš.“ Dokonca ani... Povedali, „Prečo nás privádzaš do rozpakov, keď sa nás pýtaš, či si nám niečo dlžný.“ Povedali, „Len tvoje modlitby za nás.“
9„A vo vnútri,“ oni povedali, „našli sme niečo emocionálne, čo nevieme porozumieť.“ A oni povedali, „My, nezdá sa, že je... On povedal, „Navonok, nie si nervózny alebo rozrušený,“ ale povedal, „vo vnútri, tam je nejaká emócia, ktorú nevieme porozumieť.“
10Povedal som, „Ak by ste si sadli sem, len na chvíľu, poviem vám.“ A ja som išiel hovoriť o videniach. To bolo pre nich iné pole. Oni nič o tom nevedia. Povedal som im o Biblii. Potom som im povedal o tom videní, ktoré mi Pán dal jedného dňa a oni plakali ako malé deti - sedeli a plakali. A ja - a oni... Povedal som, „Dúfam, že ma nepovažujete za nejakého náboženského blázna, alebo niečo...“
11Povedal, „V žiadnom prípade, brat Branham. Verím tomu z celého môjho srdca.“ On povedal, „Ale len jednu vec chcem povedať; ty nechodíš do školy, aby si sa naučil tieto veci“; povedal, „Verím, že ony prichádzajú od všemohúceho Boha.“ A to boli traja z vynikajúcich lekárov v Louisville, tí najlepší, ktorých oni mali. A tak, bol som tak šťastný kvôli tomu, a že viem, že možno mi tam Pán dovolil zasadiť nejaké semeno.
12Každá zdravotná sestra sa so mnou zhovárala... Raz ráno, keď som vychádzal z röntgenovej miestnosti, povedal som... Pozrel som sa na starú biednu ženu; bola tak chorá. A išiel som ďalej dolu, dolu, až kým som sa ku nej dostal. Myslel som si, že možno zomiera, a ja som povedal, „Chcem sa ťa opýtať otázku, sestra.“
Ona povedala, „Áno, pane?“
Povedal som, „Si kresťanka?“
A ona povedala, „Patrím do (určitej) cirkvi.“
A ja som povedal, „Chcem to trochu objasniť.“
Povedal som, „Chcem vedieť, či si kresťanka, skutočná kresťanka, že ak by si mala prejsť poza toto more života do tej inej zeme, miluješ Ho?“ Povedal som, „Budeš skutočne spasená?“
A ona povedala, „Áno, pane, budem.“
A ja som povedal, „Nech Boh teda žehná tvoje srdce. Bez ohľadu na to, ktorým smerom fúka vietor, vtedy si v poriadku. Tak dlho, ako to takto ide.“ A ak sa len poobzeráme, stále je veľa skvelých ľudí, ktorí sú ešte stále vo svete.
16No, dnes som prišiel s videním, ktoré vám porozprávam trochu neskôr, a rád by som najprv hovoril na niečo zo Slova, pretože verím, že Slovo je veľmi dôležité, teraz najdôležitejšie.
A som rád, že vidím Charlieho Coxa a brata, mojich priateľov, ktorí tam spolu stoja - brat... Nemôžem si spomenúť... Jefferies (nemôžem si spomenúť na jeho meno), mnohí z vás iných drahých bratov z Georgie, z rozličných častí krajiny. Môj starý kamarát, Bill, ktorý tu sedí (verím, že to je on) dnes ráno a mnohí... Tí bratia z Georgie tam, tí ľudia, ktorí mi dali tento oblek. Viete, to je jeden z najlepších oblekov, ktorý som kedy nosil. Zdá sa byť tak dobrý. Je naozaj veľmi dobrý a... Znamenáte pre mňa tak veľa. Keď vám poviem, čo sa mi stalo počas týchto zopár posledných dní, uvidíte, prečo si myslím, že to pre mňa tak veľa znamená.
17No, verím, že ak Pán dovolí, chcem sa tlačiť v tom boji silnejšie ako kedykoľvek predtým v mojom živote, pretože teraz pravdaže zisťujem, že by som dnes mohol zomrieť. To je... Vy neviete. Elektrické kardiogramy a všetko, šestnásť rôznych typov röntgenov, úplná fyzická prehliadka ukázala, že som v dobrom stave, tak normálne, ako nejaká osoba len môže byť, ľudská bytosť na zemi. Tak, ja som za to vďačný. Ale všetky veci, dokonca to všetko, a tak vďačný Bohu, že som, že verím, že On ma stále udržuje vo Svojej službe, to nebolo, že by mi to On trochu predtým ukázal. Vidíte? To ma robí tak šťastným.
18No, ja si dnes večer myslím... To je v poriadku, či nie? Náš drahý brat, ktorý je nesebeckým človekom, je ním brat Neville. A ak tu niekto z vás bol minulú nedeľu a počul to nádherné posolstvo, ktoré on priniesol, „Džbán oleja,“ to bolo jedno z najvýnimočnejších posolstiev, ktoré som kedy počul, bolo to to, čo brat Neville priniesol skrze Ducha Svätého minulú nedeľu tomuto malému stádočku oviec, ktoré Boh zhromaždil. A ak je to v poriadku, ak sa to bude páčiť Pánovi, a s bratom Neville a týmto zborom, chcem dnes večer znovu hovoriť, začať sériu v pondelok večer, vlastne v nedeľu večer a v stredu večer a ďalšiu nedeľu, sériu toho, čo som študoval...
20Nemusel som zostať tam v nemocnici, ale oni boli ku mne takí dobrí. Dali mi izbu za asi tretinu ceny a tak som si vzal svoje Biblie, moje knihy, a upravil posteľ a položil som to všetko na kopu a rozložil som si svoje Biblie a veci dookola a skutočne som mal ohromný čas, až kým nepriniesli ricínový olej. Môj dobrý čas prestal rovno tam; vtedy som skončil. Ale, brat Pat, bol som skutočne chorý. Tú vec jednoducho nemôžem zniesť. A... Ale mal som dobrý čas počas prvých troch alebo štyroch dní.
Mal som dobrý čas a študoval som knihu Efežanov. Ó, to dáva cirkev dokopy a myslím, že to je nádherná vec.
22A ak vy... No, ak máte cirkev, do ktorej chodíte, choďte rovno ďalej a stojte na mieste svojich povinností, ale ak nemáte cirkev a radi by ste znova dnes večer prišli a v stredu večer a v nedeľu večer, rád by som dnes večer zobral prvú knihu Efežanom, a v stredu večer druhú kapitolu Efežanom, a budúcu nedeľu tretiu kapitolu Efežanom na postavenie cirkvi do poriadku. Viete, čo mám na mysli, to je umiestnenie na pozíciu, a myslím, že to je budovanie cirkvi.
No, ja nie som... Ja hovorím toto len ku tým, ktorí navštevujú Branhamovu modlitebňu. A ak niekto z vás, drahých bratov... Niektorých z vás poznám, myslím, ktorí máte zhromaždenia. Naši bratia v Sellesburgu a rôzni iní, ktorí majú zhromaždenia. No, pozrite, to sú prebudenecké zhromaždenia. Navštívte tie. Oni sú Kristovi sluhovia, mladí muži, ktorí stoja v medzere, ktorí vychádzajú. Keď dokonca ich vlastná cirkev zaprela pravdu a takéto veci, oni od toho odišli rovno preč a Boh ich povolal do služby.
25Tak veru, obdivujem muža... Nemôžem si dokonca ani spomenúť na meno toho človeka. Ale on je mladý muž: skvelý, pekne vyzerajúci človek a milá manželka a deti. A brat Junie Jackson mal nejaké zhromaždenia tu dolu, čo je ďalšia úžasná, skvelá trofej Božej úžasnej milosti.
A keď oni majú vo svojich cirkvách prebudenia, choďte rovno ku nim, pretože to je to, čo treba robiť, pretože vy neviete, môže byť, že hriešnik príde ku oltáru a vy môžete byť ovplyvnení, aby ste priviedli tú osobu ku Kristovi, čo bude vašou veľkou odplatou na druhej strane. Toto je len učenie a postavenie cirkvi to poriadku tu v zhromaždení, čo nám spolu pomáha, ako kráčame.
27No, nezobral som si svoje hodinky, tak niekto bude musieť strážiť čas miesto mňa. Doc mi ukázal, že on jedny má, tak... Môj brat... tak teraz... [brat Branham sa rozpráva so svojím bratom, Edgarom „Doc“ Branhamom – pozn.prekl.] Nebudeš mi za to príliš veľa účtovať? V poriadku. No teraz, je to v poriadku. No, nemyslím si, že tá vec je od samého začiatku v poriadku, tak... No, oh, oh, pśśśt! Robil si to tak? No, to je... Potom tie hodinky išli oveľa lepšie, Doc. Povedal, že si odložil desať pencí na svoje narodeniny, aby spravil, že sa budem cítiť lepšie. Pretože sú dvaja alebo traja, medzi ním a mnou. Tak môžete vidieť, kde som ja na tej ceste. Ale, ó, to mi ani trochu nevadí.
28No, nebudem hovoriť veľmi dlho. No, ak sú cudzinci v našich bránach, určite vás chceme privítať so všetkým, čo je v našich srdciach. Ste tak vítaní, tu v tomto malom svätostánku. Nemáme veľkú budovu. Je to teraz v pláne vybudovať pre nás, nie veľké miesto, ale len... Tento je už dosť schátraný a my si tu ideme skúsiť vybudovať peknú malú budovu na zhromaždenia, hneď, ako nám to Pán dovolí urobiť. A mnohí z vás, všetci vyvíjate úsilie týmto smerom a my si to istotne ceníme.
29No, chcel by som, aby ste so mnou prečítali z 1. Samuelovej, z 8. kapitoly, a začali okolo... Začnime od 19. verša, verše 19 a 20, možno, na krátky text, kvôli kontextu. A teraz, ako si to otvárate, a pred tým... Chceme - budeme to čítať a potom sa chceme modliť; a ak by tu boli dnes ráno nejaké potreby a povedali by ste, „Len pamätaj na mňa?“
31Pri našom poslednom stretnutí - pred dvoma týždňami, alebo troma, keď som mal zhromaždenie... Poviem, okrem iného, zatiaľ čo listujete, teraz začína šieste zhromaždenie v Chautauqa. Očakávame ohromný čas, Middletown, Ohio. Vám, ktorým sa blíži čas dovoleniek, príďte - a veľký tábor rovno pri rieke, kde bude všetko to ,
32A starý brat Kidd, za ktorého som sa raz ráno išiel modliť... Všetci si to pamätáte, ako som vám to pred troma týždňami povedal; doktor mu dával dvadsaťštyri hodín života; on vstal a chodil. Citoval Písmo; nejakú pieseň, ktorú nemohol zaspievať. A keď som vošiel a pozrel som sa na neho raz ráno a tá malá šatka prestretá nad ním (odišiel som odtiaľto asi tri alebo štyri hodiny pred tým, tak, aby som sa mohol dostať ku nemu, oni povedali, že on zomrie v ten istý deň: rakovina prostaty.)
33A jeho drahá milá manželka prala za päťdesiat centov na deň. A začínala pred svitaním a až do večera za päťdesiat centov, aby udržala svojho manžela na poli ako kazateľa. Kázal na dvojtýždňovom prebudení a vybral obete a vzal si osemdesiat centov. Ale ja som ich raz ráno videl, ako tu sedia, tých dvoch, starý pár - skôr malý pár, sedeli tu a mal cez plece prevesenú svoj malý šál; a jeden z jeho obrátených, deväťdesiatdva ročný, tak žiarivý a bystrý a letničný až do jadra a sedel tam, viete...
A ja som povedal, „Viete, kvôli čomu tu vy, starí ľudia, sedíte?“
„Čakáme, kým príde tá loď.“ To je všetko.
Ich práca, všetko, čo oni dosiahli; zámer, ktorý oni dosiahli, a oni sú teraz pripravení ísť pre svoju odplatu. A povedal som bratovi Cheive, že - bratovi Kiddsonovi - Kiddovi to ráno, „Ty budeš na zhromaždení v Chautauqua.“
On mi včera zavolal, povedal, „Som, budem tam, brat Branham. Ja budem...“ No, fajn.
37Mnohí zo zhromaždenia od toho, ako začala moja nová služba... Jeden brat, baptistický brat, ktorý tu stojí, jeho dcéra, tínedžerka, bola trochu spurná a ja som mu povedal, „Dávam ti tvoju dcéru pre Pána Ježiša,“ raz ráno a keď on prišiel domov, ona bola spasená a tá druhá tu dnes ráno má byť pokrstená a ide napred.
A jeden muž, pán Sothmann, môj priateľ z Kanady, jeho svokra zomierala, povedal som, „Nájdeš svoju svokru, keď tam prídeš, zdravú, na svojej ceste k zotaveniu, v poriadku.“ Tak to bolo. A len - ľudia prichádzajú. Je to len vo svojom začiatku, ako sa to hýbe. Ale, ó, my očakávame nesmierne, hojne ponad to všetko. Sme v zlých a posledných dňoch, ale v slávnej hodine.
39No, máte pripravené svoje Biblie na čítanie? Samuel, 8. kapitola. A sľúbil som Genovi, že môže zostať vzadu pri magnetofóne, do konca tohto... keď sme začínali zhromaždenie.
Avšak ľud nechcel počuť na hlas Samuelov, ale povedali: Nie, ale kráľ bude nad nami.
A budeme aj my jako všetky iné národy, a bude nás súdiť náš kráľ a vyjde pred nami a bude bojovať naše boje.
A Samuel vypočujúc všetky slová ľudu rozpovedal ich Hospodinovi.
A Hospodin riekol Samuelovi: Poslúchni na ich hlas a ustanovíš im kráľa. A Samuel povedal mužom Izraelovým: Iďte každý do svojho mesta.
No, ak by som mal skúsiť vybrať z tohto, dnes ráno, ako by som nazval text na nasledujúcich pár minút, rád by som zvolil z toho text „Odmietnutý Kráľ.“
41Bol to čas, ako vo všetky iné časy, že ľudia nikdy nechceli, aby ich Boh viedol. Oni chceli svoj vlastný spôsob vedenia. A tento príbeh, dnes ráno... A keď pôjdete do svojho domu, bolo by to pre pre vás dobré si to celé prečítať. Bolo to vo dňoch Samuela, muža Božieho, proroka. A on bol jednoduchý muž a dobrý muž: ctený, s dobrou povesťou, verný a čestný s ľuďmi, nikdy ich nepodvádzal a nehovoril im nič iné, len priamo TAK HOVORÍ PÁN.
42Ale tí ľudia prišli na miesto, kde chceli zmeniť tento program. Oni sa dívali na Filištínov a Amalekitov, Amorejov, Hetejov a tie ďalšie národy sveta a videli, že oni majú kráľov, ktorí nad nimi vládli a panovali a viedli ich a bojovali ich boje a tak ďalej. A zdalo sa, že Izrael chcel byť ako títo králi a ako títo ľudia.
Ale to nikdy nebolo, v žiadnom veku, že Boží zámer s Jeho ľuďmi by bol, aby konali ako ľudia toho sveta, alebo, aby boli ovládaní alebo kontrolovaní ako ľudia toho sveta. Boží ľud je a vždy bol, zvláštnym ľudom, odlišným ľudom, vyvolaným, oddeleným, úplne odlišným v ich konaní, v ich spôsoboch, v ich spôsobe života, než ako boli ľudia toho sveta. Ich chuť po veciach a celé ich odenie bolo vždy proti veciam, po ktorých túžili ľudia toho sveta.
44A ľud Izrael prišiel ku Samuelovi a povedali, „No, ty starneš a tvoji synovia nechodia po tvojich cestách. (Pretože oni neboli verní ako Samuel; oni brali úplatky a peniaze.)“ A oni povedali, „Samuel, tvoji chlapci nie sú takí ako ty, tak my chceme, aby si išiel a vyhľadal nám kráľa a pomazal ho a učinil nás takými ľuďmi, ako je zvyšok ľudí toho sveta.“
A Samuel sa im snažil povedať, že to nebude fungovať. On povedal, „Ak to urobíte, tá prvá vec, viete, zistíte, že on povolá všetkých vašich synov z vašich domov a urobí z nich vojakov, aby behávali pred jeho vozmi a nosili brnenia a kopije. Nie len to, ale on povolá vaše dcéry, aby ich urobil pekárkami chleba a vezme ich preč od vás, aby kŕmili tú armádu.“ A povedal, „Okrem všetkého toho, on od vás bude brať nejaké dane z vášho zrna a zo všetkých vašich výnosov. On to všetko zdaní, aby urobil nejaké vládne dlhy a tak ďalej, ktoré musia byť zaplatené.“ On povedal, „Myslím, že vy všetci robíte chybu.“
Ale keď ľudia povedali, „Ale my stále chceme byť ako ostatní ľudia.“...
46Je niečo na mužoch a ženách, že oni túžia byť jeden ako druhý. A bol len jeden Muž, ktorý kedy žil na zemi, ktorý bol naším Príkladom, a to bol Ten, ktorý za nás všetkých zomrel, náš Pán a Spasiteľ, Ježiš Kristus. On bol tým dokonalým príkladom toho, čo by sme mali byť: vždy vo veciach Otca a činiac to, čo je správne.
47A bez ohľadu na to, ako veľmi sa Samuel snažil presvedčiť ľudí, oni stále chodili za ním dňom i nocou, „My chceme kráľa. My chceme človeka. My chceme človeka, o ktorom môžeme povedať, „Toto je náš vodca.“ A to nikdy nebola vôľa Božia. To nikdy nebola vôľa Božia, alebo nikdy nebude vôľa Božia pre človeka, aby vládol jeden nad druhým. Boh vládne nad človekom. Boh je Vládca, náš Kráľ. A to je veľmi, veľmi blízka paralela dneška, pretože sa zdá, že človek má stále tú istú myšlienku. Zdá sa, že nie sú schopní to uchopiť, že Boh vládne nad človekom, namiesto vlády človeka nad človekom.
Tak oni si vybrali muža menom Saul, ktorý bol synom Kíša. A on bol povestným mužom, cteným mužom. Ale on presne vyhovoval tým ľuďom, pretože on bol veľký, vysoký človek urodzenej postavy. Písmo povedalo, že on bol o hlavu a plecia vyšší, než ktorýkoľvek muž v Izraelovi. On vyzeral ako kráľ a bol pekný v tvári. On bol brilantný a mimoriadny človek.
51No, to je ten druh človeka, ktorého si ľudia dnes radi vyberajú. Nezdá sa, že ľudia sú uspokojení so spôsobom, akým Boh umiestnil svoju cirkev, aby bola ovládaná a kontrolovaná Svätým Duchom. Oni chcú niekoho, nejakého človeka, nejakú denomináciu, nejakých určitých ľudí, ktorí by vládli nad cirkvou, ktorí nie sú schopní vložiť sa úplne do Božej ruky, aby boli duchovní natoľko, aby boli vedení Svätým Duchom. Oni chcú niekoho, kto by za nich vykonával ich náboženstvo, niekoho, kto im povie, ako to robiť a všetko ohľadne toho. Tak, zdalo sa, že tento človek pasuje presne na toto miesto, pretože on bol veľmi intelektuálnym človekom.
A to je celkom ako dnes. My si tiež radi vyberáme takých ľudí, aby vládli nad našimi cirkvami, aby ovládali cirkev Božiu. Nie že by som musel niečo proti tomu povedať, ale len poukázať, že to nie je, nebolo a nikdy nebude vôľa Božia, aby to tak bolo. Boh má vládnuť nad svojimi ľuďmi, aby vládol nad každým jednotlivcom.
54Potom nachádzame, že tento syn Kíšov, veľký muž, a jeho postava a jeho... Zdalo sa, že on pasuje tým ľuďom, že jeho rúcho na ňom bude vyzerať skvelo a tá koruna na jeho hlave, takto a ponad všetkých ostatných ľudí, ako on kráčal, že by to bolo skutočným prínosom pre izraelské kráľovstvo. Pretože tí ostatní králi, tých iných národov, by si pomysleli, „Pozrite, čo je to za človeka.“
Ako by oni mohli ukázať svojim prstom a povedať, „Pozrite sem, akého máme znamenitého kráľa. Pozrite, aký znamenitý muž je nad nami.“
A je to smutné povedať, ale aké je to pravdivé ohľadne cirkvi dnes. Oni radi povedia, „Náš pastor nie človekom obmedzeným na mysli; on je znamenitým človekom. On absolvoval Hartford alebo nejakú veľkú školu teológie. On má štyri tituly odtiaľ a odtiaľ, a on je veľmi dobrý zmiešavač medzi ľuďmi.“ To všetko môže byť v poriadku a môže mať svoje miesto, ale Boží spôsob pre Jeho cirkev je, aby bola vedená Svätým Duchom a skrze Jeho Ducha. Ale oni radi hovoria, že, „My máme túto veľkú denomináciu, do ktorej patríme. My sme začali tam v dávnych dňoch tých priekopníkov, keď sme boli v menšine, len veľmi málo ľudí. A teraz sme tak narástli až na miesto, že sme medzi najväčšími denomináciami, aké len sú. Máme najlepšie školy a najlepšie vzdelaných kazateľov. Máme najlepšie oblečené zástupy a najintelektuálnejší ľudia z mesta navštevujú našu denomináciu. A dávame na charitu a robíme dobré skutky a všetko takéto...“; a vôbec nič, Bože nedovoľ, aby som povedal jedno slovo proti tomu, pretože to je všetko dobré; ale stále to nie je vôľa Božia, že človek by mal vládnuť nad človekom.
57Boh poslal na deň Letníc Ducha Svätého, aby vládol v ľudskom srdci a panoval v jeho živote. To nebolo tak zamýšľané, aby človek vládol nad človekom. Ale my to radi tak hovoríme.
Je to taká výnimočná vec, keď môžeme povedať, že my patríme do takej veľkej organizácie: „Si kresťan?“-- to je to, ako som prišiel ku tomuto textu. Keď som bol v nemocnici a niekoho som sa spýtal, „Si kresťan?“
„Ja patrím do toho a toho.“
„Si kresťan?“
„Ja patrím do toho a toho.“
A prišla zdravotná sestra ku posteli, kde som si čítal Bibliu, a ona bola novou ošetrovateľkou na tom poschodí a povedala, „Ako sa máte?“ Povedala, „Myslím, že ste reverend Branham, ste tu na kontrole fyzického stavu.“
Povedal som, „Áno, som.“
A ona povedala, „Môžem vám potrieť chrbát, aby ste sa cítili trochu lepšie, alkoholom?
A povedal som, „Môžete.“ A zatiaľ, čo mi natierala chrbát, povedala, „Do akej cirkevnej denominácie patríte?“
A ja som povedal, „Ó, ja patrím do tej najstaršej denominácie, aká len existuje.“
A ona povedala, „Čo je to za denomináciu?“
Povedal som, „To je tá, ktorá bola zorganizovaná pred tým, ako svet bol kedy zorganizovaný.“
„Ó,“ ona povedala, „čo... ja nemyslím, že poznám tú...“ Povedala, „Ja patrím do určitej cirkvi. Je to tá organizácia?“
Povedal som, „Nie, madam. Ona bola len asi pred dvesto rokmi, tá organizácia. Ale táto organizácia začala, keď ranné hviezdy spolu spievali a synovia Boží kričali od radosti, „Keď oni videli prichádzať Spasiteľa, aby vykúpil ľudstvo.“
67A ona mi prestala natierať chrbát a ja som takto zhrbený, aby tá pani mohla natierať (a ona bola tu z blízkosti Corydonu) a my sme sa zhovárali a ona povedala, „Pane, ja som vždy verila, že ak Boh bol kedy Bohom, On je stále Bohom dnes, práve tak, ako bol za dávnych dní.“ Ona povedala, „Hoci to moja cirkev rozhodne zapiera, ale ja verím, že to je pravda.“
A ja som povedal, „Mladá pani, nie si ďaleko od Kráľovstva Božieho.“
Ona povedala, „Ak On bol kedy Uzdraviteľom, či nie je On stále Uzdraviteľom?“
Povedal som, „On pravdaže je, moja sestra.“
69Ale človek chce vládnuť a vládnuť nad človekom; a človek chce človeka, aby nad ním človek panoval. On nechce, aby Boh nad ním panoval.
Tak tento syn Kíšov (menom Saul) bol práve odpoveďou na to, čo oni chceli. Veľký impozantný muž a... Ó, on ich mohol viesť do ich bojov a tak ďalej. Ale stále to nebol Boží spôsob, ako činiť veci. Boh chcel Svojho verného starého proroka, aby ich smeroval a hovoril im Jeho slová.
71No, dnes, v našom veľkom cirkevnom veku, v ktorom žijeme, myslím si, že my... a verím tomuto z celého môjho srdca, že sme odišli presne opačne od toho, do čoho nás Boh určil, aby sme robili.
Posledné slová nášho Spasiteľa boli v Markovi 16, On povedal:
Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu!
Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.
A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky,
hadov budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú vzkladať ruky, a budú sa mať dobre.
72Nie je žiadny človek; žiadny syn Kíšov, alebo nikto iný to nemôže vyprodukovať pomimo vodcovstva Ducha Svätého. Ale my sme vytvorili školy; vytvorili sme semináre a urobili organizácie, aby sme uspokojili a vyzerali ako zvyšok toho sveta. No, Duch Svätý zvykol byť Vodcom v tomto národe. Tento národ zvykol byť ovládaný, tam, keď oni spísali Deklaráciu nezávislosti a tam bola jedna extra stolička. V mojej mysli nie je žiadna pochybnosť, že Syn Boží sedel pri tom stole, keď bol tento národ založený na princípoch slobody náboženstva a slobody všetkého a na základe Božieho večného Slova. Ale my sme to porušili. Politika, my sme si zvolili človeka kupovaním a predávaním a falošnými sľubmi, až je náš národ a naša politika a naša demokracia tak znečistená, až je to pretkané s komunizmom a všetkými druhmi izmov.
75A veľakrát voláme po modlitebných zhromaždeniach, keď sa stretáva liga národov, alebo aby mali zasadnutia. A nedávno v jednom ohromnom čase nezaznela ani výzva na modlitbu. Ako si kedy vyjasníme rozdiely bez modlitby? Ako môžeme kedy na celom svete očakávať, že niečo urobíme bez vodcovstva Ducha Svätého?
Ale dovoľte mi toto povedať s láskou a rešpektom ku nášmu národu a ku jeho vlajke a ku republike, pre ktorú ona stojí: my sme odmietli nášho Vodcu, Ducha Svätého, a skrze skazenú politiku sme priviedli mužov prevrátenej mysle. A ak nesledujete, oni urobia jeden z najosudovejších omylov, ktorý kedy urobili, práve teraz: to je preto, že tí ľudia si želajú človeka, aby vládol.
77To, čo potrebujeme mať v hlavnom meste týchto Spojených Štátov ako prezidenta, to, čo potrebujeme v kongrese, to, čo potrebujeme v súdnych sieňach, sú mužovia, ktorí posvätili svoje životy Bohu a sú naplnení Duchom Svätým a sú vedení Jeho Božským smerovaním. Ale namiesto toho si vyberáme intelektuálnych mužov, mužov, ktorí majú formu pobožnosti a zapierajú Božiu moc, mužovia, ktorí sú ateisti a niekedy dokonca horší než to, ktorých sme priviedli do našich politických sfér nášho národa, nie len to, ale do našich cirkví.
Naše cirkvi sa stali skazenými na tom základe, že sme vo výbere našich pastierov, ktorí nás majú viesť, odišli do seminárov a vybrali sme si mužov, ktorí sú veľkými intelektuálnymi obrami, mužovia, ktorí sú veľmi brilantní v mysli, mužovia, ktorí majú vzdelanie a sú veľkými zmiešavačmi medzi ľuďmi a sú skvelými ľuďmi v ich susedstve (proti čomu nemám čo povedať), mužovia, ktorí sú príjemní na cestách, po ktorých chodia, opatrní na svojich cestách života, a ako sa správajú medzi inými mužmi a medzi ľuďmi; skvelí mužovia na svojich poliach... O ktorých ja nehovorím zle; Bože, nedovoľ, aby môj duch bol kedy taký zlý. Ale stále, to nie je to, čo Boh pre nás vybral. To je vodcovstvo Ducha Svätého: Kristus v srdci človeka.
79Mnohí z týchto intelektuálnych mužov, ktorí stoja za našou kazateľňou, zapierajú skutočnú existenciu Ducha Svätého. Mnohí z nich zapierajú existenciu Božského uzdravenia a moc Ducha.
80Včera som čítal článok (verím, že to bol), série novinových výstrižkov od Jacka Coe, zomrelého Jacka Coe, jedného z mojich obrátených ku Pánovi Ježišovi, ktorý bol udatným mužom vo svojom dni, a bol zavolaný na Floridu kvôli jednej veci, kvôli tomu, že požiadal malé dieťa, aby si dalo dolu výstuže zo svojich nôh a aby chodilo po pódiu. A na základe toho to dieťa chodilo po pódiu normálne a spadlo, keď prišlo ku svojej mame, všetko to bolo zostrojené nepriateľom Kristovým.
Táto mladá žena a jej manžel doviedli nášho šľachetného brata na krajský súd. A keď každá cirkev mala stáť pri bratovi Jackovi, keď každý duchovný, ktorý menuje Meno Ježiša Krista, mal šľachetne stáť po jeho strane, každý človek, ktorý vzýva Meno Pána Ježiša Krista, mal padnúť na svoje nohy v modlitbe; ale namiesto toho na predných stranách novín jedna z našich veľkých denominácii povedala, že oni priložili ruky s ateistami, aby odsúdili a uväznili brata Jacka Coe. Mohli by ste si predstaviť cirkev, ktorá sa menuje Menom Kristovým, že spojila svoje ruky s ateistom, aby odsúdila zbožného muža, ktorý sa snažil z celého svojho srdca stáť za Bibliou? Ale oni to urobili.
82A potom, brat Gordon Lindsay bol pri tej záchrane, a keď ten neveriaci sudca povedal, „Tento muž je podvodník, pretože zobral tie výstuhy od toho dieťaťa a poslal ho, aby išlo po pódiu a povedal, že zostalo uzdravené, a on klamal a urobil niečo, čo bolo v protiklade nariadenia doktora; preto čelí obvineniu z podvodu.“
A pán Coe povstal a povedal, „Pane, ja sa staviam proti tomu prehláseniu. Boh uzdravil toho chlapca.“
A ten sudca povedal, „Opýtam sa hociktorého človeka v tejto súdnej sieni, či by to prehlásenie mohlo byť pravdivé, že Boh mohol uzdraviť toho chlapca na jednom konci pódia a nechal ho byť chorým na druhom konci. Ak toto stanovisko môže byť potvrdené Bibliou, potom ja hovorím, že pán Coe má právo na svoje stanovisko.“
A jeden kazateľ zodvihol ruku a povedal, „Vaša ctihodnosť, pane, môžem podať stanovisko?“
A ten sudca povedal, „Môžete.“
86A ten kazateľ sa postavil a povedal, „Raz v noci na rozbúrenom mori, keď sa išla jedna loď potopiť; všetka nádej na záchranu bola preč. Oni videli Ježiša, Syna Božieho, ako prichádza, kráčajúc po vode. A jeden z apoštolov, menom Peter, povedal, 'Ak si to Ty, Pane, povedz, aby som prišiel ku Tebe po vode.'“
A On povedal, „Pán povedal apoštolovi Petrovi, „Poď.“ A on vystúpil z lode, pane, a kráčal práve tak dobre, ako Ježiš kráčal po vode. Ale keď sa zľakol, začal sa potápať pred tým, ako sa dostal ku Ježišovi.“
Ten sudca povedal, „Ten prípad je zakončený.“
87Potrebujeme vedenie Ducha Svätého, nie intelektuálnych ľudí. Saul, syn Kíšov, bol potom učinený kapitánom nad tými ľuďmi. A on si zobral dvetisíc mužov a Jonatán si zobral tisíc a Jonatán išiel dolu ku tej posádke a pobil skupinu Amorejov, vlastne Amonitov. A keď ich pobil, Saul zatrúbil na trúbu a povedal, „Vidíte, čo vykonal Saul.“ On začal byť pyšný.
Práve vtedy, keď sa človek stane nejakým veľkým doktorom Božstva, alebo získa niečo malé poza svojím menom, on sa stáva viac-menej takým „ja viem všetko“. Boží mužovia sú pokorní mužovia. Boží ľud je pokorný ľud.
Keď vidíte niekoho, kto hovorí, že oni prijali Ducha Svätého, a začínajú sa oddeľovať, zjavne nemajúci vieru, snažia sa byť niečím, čím nie sú, len pamätajte, oni neprijali Pána Ježiša.
90Potom nachádzame, že ten nepriateľ sa tam usadil a on sa chystal vojsť do nejakej malej skupiny Božieho ľudu a išiel vylúpiť pravé oko každému mužovi. To je to, čo sa nepriateľ vždy snaží urobiť, vylúpiť obe oči, ak môže, tak, že ľudia nemôžu vidieť to, čo robia. To je to, čo sa Satan snaží dnes urobiť každému Kresťanovi: vylúpiť jeho duchovný zrak, aby mohol nasledovať ten intelektuálny zmysel vecí a nie zmysel Ducha Svätého, ktorý ho vedie.
Tak potom, keď to oni urobili, keď prišla tá veľká porážka, vtedy Saul zabil dvoch veľkých volov a poslal ich všetkým ľuďom. A prajem si, aby ste si tu všimli. Keď Saul poslal tie kusy volov celému Izraelu a povedal, „Nech každý muž, ktorý by nenasledoval Samuela a Saula, nech je ako tieto voly.“ Vidíte, ako zvodne sa snažil reprezentovať samého seba s mužom Božím? Aké nekresťanské to bolo. Ľudia mali bázeň kvôli Samuelovi. Ale Saul ich priviedol do toho, aby nasledovali jeho, pretože tí ľudia mali bázeň pred Samuelom. „Nech prídu za Samuelom a Saulom.“
93A koľkokrát sme to dnes počuli. „My sme veľká cirkev“; „My sme Cirkev Kristova; My sme takí a takí.“ To spôsobuje, že ľudia sa boja a myslia si, že to je skutočne to, kde Boh pracuje. A oni nechcú vedenie Ducha Svätého; oni radšej nasledujú takýchto mužov, pretože oni radi žijú svoj vlastný individuálny život. Oni radi veria to, čo chcú veriť. Či rozumiete, že Duch Svätý je naším Sudcom? Boh nám nikdy nedal pápeža alebo biskupa, ani nikoho, aby bol naším sudcom. Duch Svätý, Osoba Božia vo forme Ducha Svätého je naším Sudcom a naším Vodcom.
95No, kvôli čomu to je? Prosím, prepáčte tento hrubý a najhrubší výraz. Nemám v úmysle byť protivný; hovorím to z lásky. Ale Duch Svätý hovorí, že je to zlé pre naše ženy, aby si strihali vlasy, a je to zlé pre naše ženy, aby nosili šortky a nohavice, a aby si maľovali ústa a tvár maľovátkami; Duch Svätý hovorí, že je to zlé. Ale my chceme človeka, aby nám povedal, že je to v poriadku.
„Tak dlho, ako nasledujeme mňa a Samuela...“ Oni radi žijú šesť dní tým spôsobom, ako chcú, a v nedeľu ráno idú do cirkvi a sú skvelí intelektuáli, absolventi vysokých škôl s množstvom titulov im môžu hovoriť malé kázanie, ktoré - zopár vtipov v tom, ktoré pošteklia ich uši a spôsobia, že ich to zabaví ako nejaký film alebo televízny program, a vyslovia nad nimi malú modlitbu a pošlú ich domov s takým druhom sebaubezpečenia so spokojnosťou, že si vykonali svoju náboženskú povinnosť.
To nie vôľa Ducha Svätého. Duch Svätý chce, aby si žil zbožne každý deň v týždni a každú noc, aby si sa oddelil od vecí toho sveta. Ale cirkev to nechce. Oni chcú nejakého muža, ktorý môže vyložiť Bibliu tým spôsobom, ktorým to oni chcú počuť. Oni nebudú počúvať na hlas Ducha Svätého, ktorý hovorí skrze Bibliu.
99Mnohí z nich chcú povedať, že dni zázrakov pominuli. To je to, čo šteklí ľudí. Oni chcú povedať, že nie je žiadny krst Duchom Svätým. Ľudia nechcú konať odlišne, než ako koná zvyšok toho sveta. Oni nechcú ísť na ulicu a mať svoju tvár umytú a mužovia s čistou tvárou a bez cigarety v ich ústach a bez cigár a fajok a bez vecí, ktoré mužovia robia; a ženy chcú svoje vlasy skutočne na krátko ostrihané a mať oblečené krátke šaty a ukazovať svoje tvary a veci, ktoré oni chcú. Oni chcú mužov, ktorí im povedia, že to je v poriadku.
100Potom raz večer sem prišiel jeden človek, aby mi povedal, že pretože som kázal proti niečomu takému, že jedna veľká denominácia, asi piati z nich, povedali, „Zavrhneme brata Branhama a nebudeme s ním mať nič do činenia. Buď odvoláš tie pásky a ospravedlníš sa za ne alebo ťa odvrhneme.“
Povedal som, „Budem stáť s Božím Slovom, hoci by to zobralo všetko, čo je v mojom živote. Ja zostanem s tým Slovom a ja...“
Povedali, „Nuž, či by si nemal odvolať tú a tú pásku?“
Povedal som, „Nikdy vo svojom živote som nekázal nič, za čo by som sa hanbil. Neodvolám žiadne pásky alebo žiadne nahrávky. Ja zostanem s tým, čo Duch Svätý hovorí; to je to, skrze čo budem žiť a skrze čo zomriem.“
Nesnažím sa teraz hovoriť o samom sebe, ale snažím sa vám dať len ilustráciu toho, čo sa odohráva, tak, aby ste videli a porozumeli. To sú ľudia, ktorí chcú byť vedení človekom.
103Oni nechceli Samuela. Potom, pred tým, ako pomazali Samuela za kráľa - alebo Saula za kráľa (Prepáčte mi.), Samuel ku nim znovu prišiel. A ja budem hovoriť takým jazykom, ako by to on povedal dnes. Môžete si to prečítať.
On povedal, „Čo je na tom zlé, že Boh je vaším Kráľom?“
„No, my Boha nevidíme.“
„No, ja som Jeho predstaviteľom.“ Samuel povedal, „Či som vám niekedy povedal niečo zlé? Či som niekedy prorokoval niečo, čo by sa nestalo, práve tak, ako som povedal, že sa stane? Či som vám nehovoril Slovo Pánovo? A ja sa vás opýtam toto: Či som k vám niekedy prišiel a prosil som vás o peniaze? Či som niekedy od vás niečo zobral? Či som vám niekedy priniesol niečo okrem TAK HOVORÍ PÁN? A Boh to zakaždým potvrdil, že to bola pravda.“ A On poslal búrku a dažde, (Vy poznáte Písma, vy, rovno tam,) aby potvrdil, že Samuel bol Božími ústami.
A ako Samuel dokonale predstavoval Ducha Svätého dnes. Duch Svätý je Božími ústami, ktoré hovoria presne to, čo povedala Biblia, ktoré veria presne to, čo povedala Biblia, a nebude sa od toho ani trochu líšiť. Ale oni chceli niekoho, kto by im mohol povedať niečo iné.
106A tí ľudia nemohli povedať, že Samuelovo proroctvo nebolo dokonalé. Oni odpovedali a riekli, „Samuel, všetko, čo si povedal v Mene Pánovom, Pán uskutočnil, práve tak, ako si to povedal. Nie je na tom žiadnej chyby. Nikdy si ku nám neprišiel, aby si od nás pýtal peniaze. Ty si sa postaral sám o seba. Nikdy si nás neprosil, aby sme urobili pre teba niečo výnimočné. Ty si dôveroval svojmu Bohu a On ťa vyslobodil zo všetkého. A tvoje slová sú pravdivé; všetko, čo si povedal v mene Pánovom, bolo práve tak, ako si to povedal; ale my stále chceme kráľa.“
107Či môžete vidieť ten rozpor? Môžete vidieť tú chytráckosť diabla, ktorý môže pôsobiť na ľudskú bytosť? Namiesto toho, že by sa on vydal, alebo ona, Duchu Svätému a počúval by na to, čo je TAK HOVORÍ PÁN pre čistý život a nepoškvrnený charakter, pre odlišný život, zvláštny ľud, svätý národ a zvláštne konajúci ľud, oni radšej splynuli so svetom a konali ako svet a išli do nejakej cirkvi, ktorá hovorí, „Je to všetko v poriadku; správajte sa tak a choďte napred.“
Môžete vidieť, čo to je? Oni hovoria, „Neexistuje niečo také ako uzdravenie. Ó, krst Duchom Svätým bol lešením pre cirkev.“ Inými slovami, potom Boh zobral ľudí, vzal Ducha Svätého preč z cirkvi a nech ju buduje denominácia. Nikdy, nikdy. Nie je niečo také ako to. Duch Svätý, Slovo Pravdy ich malo viesť, až kým nepríde Ježiš. Ale to je ten spôsob, ktorým to išlo.
109Saul sa stal mocným. Získal veľa nasledovníkov. Ó, mal nádhernú výzbroj; mal spevákov; mal štíty; a mal kopije. Ó, on zatienil všetky tie ostatné národy. A priviedol ich do demokracie, ktorá bola ponad všetko, o čom niekto kedy mohol počuť. A to je presne to, čo naše denominácie a naše cirkvi urobili dnes. My máme najväčšie cirkevné budovy na svete. Máme najkrajšie oblečených ľudí na svete. Máme najvyššie vzdelanie, aké len môže byť poskytnuté. Ako Saul, ktorý trénoval mužov, ktorí mohli vziať kopiju a oni s ňou mohli narábať a manévrovať, až sa ich tie národy báli. Oni boli trénovanými ľuďmi a všetko.
Ale jedného dňa, prišiel čas, že vystúpil vyzývateľ. A to tak rozrušilo celú Izraelskú armádu, až sa, stojac, chveli vo svojich topánkach. Goliáš ich vyzval: „Ak je váš Boh tým, čo vy hovoríte, že je, vy ste najlepšie trénovaní.“ A on ich vyzval. A oni nevedeli, čo majú robiť. Ich skvelé naleštené brnenia by nefungovali. Ich kopije by nefungovali. Bolo tam sa dialo niečo, o čom predtým ešte nepočuli.
112A so všetkou úctou a zbožným rešpektom a cťou a dôstojnosťou a láskou a kresťanským obecenstvom, vravím toto: jedného dňa som čítal v jedných afrických novinách, kde ten náš syn Kíšov, náš vyzývateľ hlásania Evanjelia, keď ho vyzval nejaký mohamedán: Billy Graham... Povedal, „Ak je tvoj boh Bohom, nech uzdraví chorého, tak, ako to On povedal, že urobí.“ A ten syn Kíšov s ostatkom tej armády utíchli a opustili krajinu porazení.
Je to hanba. Náš Boh je Boh.
My máme naše dobré cirkvi; máme naše skvelé evanjelizácie; máme našich platených spevákov; máme najlepšie chorály, najväčšie veže v krajine; máme najskvelejších mužov, niektorých, ktorí majú najviac peňazí. Máme intelektuálov; máme presnú teológiu; môžeme ju kázať; môžeme ju hovoriť; môžeme evanjelizovať a priviesť ľudí a spraviť, že to budú milióny obrátených každý rok do cirkvi. Naši platení speváci, naše intelektuálne evanjelizácie nevedia, ako sa postaviť takej výzve. Oni o tom nič nevedia. Oni nevedia nič o Jeho uzdravujúcej moci, o krste Duchom Svätým, o moci, ktorá môže zobrať tieň z človeka zomierajúceho na rakovinu a oslobodiť ho. Oni o tom nič nevedia. Neboli trénovaní na takom poli, tak, ako Saul a jeho ľuďmi vytvorená skupina.
114Ale, dovoľte mi povedať Božiemu ľudu a k vám, deti, že možno viete, že Boh vás nikdy nenechá bez svedka. Saul o tom nevedel: Saul o tom nevedel nič; Boh mal malého Dávida, niekde tam za kopcom, ktorý nekŕmil ovce na cirkevnej burine. On ich vodil popri tichých vodách a na zelených pastvinách. On pamätal na ovce svojho otca a ak niečo vbehlo do vnútra, nejaký nepriateľ, aby uchmatol jednu z oviec jeho otca, on poznal moc Božiu na vyslobodenie tej ovce.
Boh má stále niekde Dávida, ktorý vie, čo to znamená vyslobodiť jednu z Božích oviec mocou Božou. On stále vie ohľadne toho všetko. On dôveroval... On nevedel nič o Saulovom brnení a ani nič z toho nechcel. On nechcel nič z ich denominácie; on nechcel mať na sebe to staré brnenie. On povedal, „Ja o tom nič neviem. Ale dovoľ mi ísť v tej moci, ktorú poznám.“
117On pásol ovce svojho otca. On sa staral o pašu. On im dával ten správny druh potravy a oni žili a prospievali. „Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Božích, bude človek žiť.“ Pravdivý pastier ich kŕmi, Ježiš Kristus, ten istý včera, dnes a naveky. A ak nepriateľ uchmatne jednu v chorobe, on pozná moc Božiu.
Pozrite sa, stál tam malý Dávid, povedal, „Ten chlap je bojovníkom od narodenia. A od svojej mladosti on nepoznal nič, len kopiju a brnenie. On je dobre trénovaný. On je teológ. A ty o tom nič nevieš?“
On povedal, „To je pravda, pane. Ja neviem nič o jeho teologickom tréningu, ale je jedna vec, ktorú poznám: že keď nepriateľ prišiel zobrať jednu z oviec môjho otca, ja som vyšiel s mocou Božou. Vyslobodil som ju. Znova som ju bezpečne priviedol do dobrého zdravia. Priviedol som ju naspäť na tienisté zelené pastviny a ku tichým vodám. A ten Boh, ktorý vydal toho leva do mojich rúk, a ja som ho zabil, keď vzal jedného z tých baránkov, a On ma nechal zabiť medveďa; tak pôjde Boh nebies so mnou zabiť tohto neobrezaného Filištína.“ My potrebujeme vedenie Duchom Svätým.
121Ja neviem, koľko mám ešte dní. Nikto nevie. Raz ráno som ležal vo svojej posteli. A zaspal som a snívalo sa mi, že Jozef bol chorý, a ja som ho zobral, aby som sa za neho pomodlil. A keď som sa zobudil, bol som veľmi rozrušený. Povedal som, „No, možno bude Jozef chorý.“ A pozrel som sa, ako ide predo mnou malý, tmavý tieň, skôr takej hnedastej farby, a zdalo sa mi, že som to ja. A pozoroval som to a za ním išiel niekto v bielom a to bol On. A pozrel som sa na svoju ženu, či je už hore, aby som jej mohol ukázať, či by mohla vidieť to videnie, ale ona spala. Povedal som, „Ó, prepáč, Pane, ale to bol môj život. Ty si ma musel nútiť do všetkého, čo som robil. Zakaždým, keď sa niečo stalo, ja som si myslel, že si to bol Ty, kto to robí, a uvedomujem si, že to bol Satan, ktorý sa ma snažil od toho držať preč.“ Povedal som, „Ak by si ma len mohol viesť.“ A ako som sa pozrel, uvidel som tú najkrajšiu tvár, ktorú som kedy videl na Človeku. On stál predo mnou a díval sa dozadu. Zodvihol Svoju ruku a vzal ma za moju a začal ísť týmto smerom. To videnie ma opustilo.
124Minulú nedeľu ráno som vstal skoro. Bolo to v sobotu, toto videnie. Na... Vždy som sa obával. Vždy som rozmýšľal o zomieraní, že ja, päťdesiatnik, to je - môj čas nie je - nemyslel som, že ho mám ešte veľa. A bol som zvedavý, čím budem v tejto teofánii, nebeskom tele. Bude to tak, že uvidím mojich drahých priateľov a poviem malému bielemu obláčiku, ktorý prechádza okolo mňa, a poviem, „Tam ide brat Neville,“ a on by nemohol povedať, „Zdravím ťa, brat Branham.“
A keď Ježiš príde, potom budem znova človekom. Často som takto uvažoval.
Snívalo sa mi, že som bol na západe a prechádzal som cez malé miesto, kde boli blenové kríky, a moja manželka bola so mnou a chytali sme pstruhy a ja som sa zastavil a otvoril som bránu a obloha bola taká pekná. Ona nevyzerala ako tá tu nad dolinou. Bola modrá s peknými bielymi oblakmi. A povedal som manželke; povedal som, „My sme tu mali byť už dávno, drahá.“ Ona povedala, „Kvôli deťom sme tu nemali byť, Billy.“
Povedal som, „Je to tak...“
126A zobudil som sa; premýšľal som, „Priveľa snívam. Som zvedavý, prečo.“ A pozrel som sa dolu a ona ležala pri mne. A zodvihol som sa na svojej poduške, ako to mnohí z vás urobili, oprel som si hlavu o čelo postele a založil som si ruky za seba. Takto som tam ležal a povedal, „No, som len zvedavý, ako to bude na tej druhej strane. Mám už päťdesiat a ešte som nič neurobil. Ak by som len mohol urobiť niečo na pomoc Pánovi. Pretože ja viem, že nebudem smrteľný. Polovica môjho času je preč, prinajmenej, alebo viac než polovica. Ak by som žil, aby som bol tak starý ako moji príbuzní, stále je polovica môjho času preč. A pozrel som sa dookola a ležal som tam a chystal som sa vstať. Bolo okolo siedmej. Povedal som, „Verím, že pôjdem dnes ráno dolu do zboru, ak budem zachrípnutý. Rád by som počúval brata Nevilleho kázať.“ Tak som povedal, „Si hore, drahá?“ A ona spala veľmi hlasno. A nechcem, aby ste toto minuli. To ma zmenilo. Nemôžem byť tým istým bratom Branhamom, ktorým som bol.
130A pozrel som sa a počul som niečo, ako stále vravelo, „Ty len začínaš. Tlač sa v tom boji. Len sa stále tlač.“ Chvíľu som potriasal hlavou a potom som rozmýšľal, „No, ja zrejme takto rozmýšľam, viete, človek môže mať nejaké predstavy.“ A povedal som, „Zrejme som si to len predstavoval.“ Povedalo to, „Tlač sa v tom boji. Stále choď. Stále choď.“
A povedal som, „Možno, že ja som to povedal.“
A dal som si svoje pery medzi zuby a položil som si ruku na ústa a znova to prišlo; povedalo to, „Len sa stále tlač napred. Ak by si len vedel, čo je na konci tej cesty.“ A zdalo sa, že môžem počuť Grahama Snellinga, alebo niekoho, kto spieva takto tú pieseň; oni to tu spievajú, Anna Mae a vy všetci:
Cnie sa mi za domovom a som smutný a chcem vidieť Ježiša;
Rád by som počul zvoniť tie sladké zvonce prístavu;
To by osvietilo môj chodník a všetok strach by pominul;
Pane, dovoľ mi pozrieť sa poza oponu času.
Počuli ste to spievať tu v zbore.
A ja som počul niečo povedať, „Či by si sa rád pozrel poza tú oponu?“
Povedal som, „To by mi tak veľmi pomohlo.“ A ja som sa pozrel a len v momente, na jeden dych, prišiel som na malé miesto, ktoré sa zvažovalo. Pozrel som sa nazad a ležal som tam na tej posteli. A povedal som, „Toto je divná vec.“
137No, nechcel by som, aby ste toto opakovali. Toto je pred mojím zborom, alebo mojimi ovcami, ktorých som ja pastierom. Či to bolo v tomto tele, alebo mimo neho, či to bolo prenesenie... Nebolo to ako také videnie, ktoré som mával. Mohol som sa tam pozrieť a mohol som sa pozrieť sem. A keď som narazil na to malé miesto, nikdy som nevidel tak veľa ľudí, ktorí behom prichádzali, pokrikovali, „Ó, náš vzácny brat.“ A ja som sa pozrel a mladé ženy, možno vo svojich dvadsiatich rokoch (osemnásť do dvadsať), oni ma objímali a kričali, „Náš drahý brat.“ Tu prišli mladí muži v nádhere mladej mužnosti a ich oči žiarili a vyzerali ako hviezdy na nočnej oblohe, ich zuby, biele ako perly, a oni pokrikovali a objímali ma a pokrikovali, „Náš drahý brat.“ A ja som sa zastavil a díval som sa a bol som mladý. Pozrel som sa naspäť na svoje staré telo, ktoré tam ležalo s rukami za hlavou. Povedal som, „Tomuto nerozumiem.“ A tieto mladé ženy ma objímali...
142No, uvedomujem si, že toto je zmiešané obecenstvo, a ja toto hovorím s nežnosťou a príjemnosťou Ducha. Muži nemôžu objať ženy bez ľudského vzrušenia. Ale to tam nebolo. Nebolo tam žiadne včera, ani zajtra. Oni neboli unavení. Oni boli... Nikdy vo svojom živote som nevidel také pekné ženy. Vlasy mali po pás, dlhé sukne až ku chodidlám, a oni ma jednoducho objímali. To nebolo objatie, akým by ma objala moja vlastná sestra, ktorá tu sedí. Oni ma nebozkávali a ja som nebozkával ich. Bolo to niečo, čo nemám v slovnej zásobe; nemám slová, akými by som to povedal. Dokonalosť by sa toho nedotkla. Nádhera by sa toho nikde nedotkla. Bolo to niečo, čo som nikdy... Jednoducho, museli by ste tam byť.
143A pozrel som sa na túto stranu a na tú stranu, a oni prichádzali po tisícoch. A ja som povedal, „Tomuto nerozumiem.“ Povedal som, „Prečo oni...“
A tu prišla Hope; to bola moja prvá manželka. Ona bežala a nepovedala, „Môj manžel.“ Ona povedala, „Môj vzácny brat.“ A keď ma objala, stála tam ďalšia žena, ktorá ma objala, a potom Hope objala túto ženu a každá jednu... A ja som rozmýšľal, „Ó toto musí byť niečo odlišné; to nemôže byť. Je tam niečo...“ Myslel som, „Ó, či budem ešte chcieť niekedy ísť znova naspäť do tej starej mŕtvoly? A poobzeral som sa tam dookola a rozmýšľal som, „Čo je toto?“ A poriadne som sa poobzeral a povedal som, „Nemôžem tomuto porozumieť.“ Ale Hope sa zdala byť ako, ó, ctený hosť. Ona nebola odlišná, ale len ako ctený hosť.
146A potom som počul hlas, ktorý ku mne hovoril, ktorý bol v tej izbe, povedal, „Toto je to, čo si kázal, Duch Svätý. Toto je dokonalá láska. A bez nej sem nič nemôže vojsť.“ Som teraz viac rozhodnutý, ako kedykoľvek vo svojom živote, že to vyžaduje dokonalú lásku na vojdenie tam. Nebola tam žiadna žiarlivosť. Nebola tam žiadna únava. Nebola tam žiadna smrť. Choroba tam nikdy nemôže vojsť. Smrteľnosť vás nemôže spraviť starými a oni nemohli plakať. Bola to jednoducho jedna radosť, „Ó, môj vzácny brat.“
A oni ma vzali hore a posadili ma na veľké vysoké miesto. A ja som rozmýšľal, „To sa mi nesníva. Dívam sa naspäť na svoje telo, ktoré tam leží na posteli.“ A oni ma posadili tam hore a ja som povedal, „Ó, nemal by som sedieť tu hore.“
A tam prišli ženy a muži z oboch strán, práve v rozkvete mladosti, pokrikujúc. A stála tam jedna žena a kričala, „Ó, môj vzácny brat. Ó, sme tak šťastní, že ťa tu vidíme.“
Povedal som, „Tomuto nerozumiem.“
A potom ten hlas, ktorý hovoril sponad mňa, povedal, „Vieš, je napísané v Biblii, že proroci boli zhromaždení so svojím ľudom.“
A ja som povedal, „Áno, pamätám si to z Písma.“
Povedal, „Toto je to, keď sa ty zhromaždíš so svojím ľudom.“
Povedal som, „Potom oni budú skutoční a ja ich budem môcť cítiť.“
„Ó, áno.“
Povedal som, „Ale ja... Sú ich milióny. Nie je tak veľa Branhamovcov.“
A ten hlas povedal, „Oni nie sú Branhamovci; oni sú tvoji obrátení. To sú tí, ktorých si priviedol k Pánovi.“ A povedal, „Niektoré z tých žien, o ktorých si myslíš, že sú tak nádherné, boli staršie než deväťdesiat rokov, keď si ich priviedol ku Pánovi. Niet divu, že oni kričia, Náš vzácny brat.“
A oni skríkli všetci naraz, „Ak by si ty nešiel, my by sme tu neboli.“
156Pozrel som sa dookola a premýšľal som, „No, nerozumiem tomu.“ Povedal som, „Ó, kde je Ježiš? Tak veľmi ho chcem vidieť.“
Oni povedali, „No, On je trochu vyššie, takto rovno hore.“ Povedali, „Jedného dňa On ku tebe príde.“ Vidíte? Povedali, „Bol si poslaný na to, aby si bol vodcom. A Boh príde a keď On príde, bude ťa súdiť podľa toho, čo si ich učil, v prvom rade; či oni vojdú alebo nie.
„My vojdeme podľa tvojho učenia.“
Povedal som, „Ó, som tak rád. Bude sa musieť Pavol takto postaviť? Bude sa musieť Peter takto postaviť?
„Áno.“
Povedal som, „Potom som kázal každé slovo, ktoré oni kázali. Nikdy som sa od toho neodchýlil z jednej strany na druhú. Kde oni krstili vo Meno Ježiša Krista, ja som krstil tiež. Kde oni učili krst Duchom Svätým, ja som učil tiež. Čokoľvek oni učili, ja som učil tiež.“
A tí ľudia vykríkli a povedali, „My to vieme a vieme, že jedného dňa sa s tebou vrátime na zem.“ Povedali, „Ježiš príde a ty budeš súdený podľa toho Slova, ktoré si nám kázal. A potom, ak budeš v tom čase prijatý, čo budeš,“ a povedali, „potom nás predstavíš Jemu ako trofeje tvojej služby.“ Povedali, „Ty nás povedieš ku Nemu a my všetci spolu pôjdeme naspäť na zem, aby sme žili naveky.“
Povedal som, „Či sa teraz musím vrátiť naspäť?“
„Áno, ale stále sa tlač napred.“
160Pozrel som sa a mohol som vidieť tých ľudí, tak ďaleko, ako som len mohol vidieť, stále prichádzali, chceli ma objať, kričali, „Náš drahý brat.“
Práve vtedy ten hlas povedal, „Všetko, čo si kedy miloval, a všetko, čo kedy milovalo teba, Boh ti tu dal.“ A ja som sa pozrel a tu prišiel môj starý pes, vykračoval si hore. Tu prišiel môj kôň a položil si svoju hlavu na moje plece a zaerdžal.
Povedal, „Všetko, čo si kedy miloval, a všetko, čo kedy milovalo teba, Boh ich dal do tvojich rúk, skrze tvoju službu.“
A ja som cítil, že opúšťam to nádherné miesto. A pozrel som sa dookola. Povedal som, „Si hore, drahá?“ Ona stále spala a ja som rozmýšľal, „Ó, Bože, ó, pomôž mi, ó, Bože. Nikdy mi nedovoľ urobiť kompromis ani s jedným slovom. Dovoľ mi zostať rovno na tom Slove a kázať Ho. Nestarám sa, čo príde, alebo čo ide, čo ktokoľvek robí, koľko Saulov... synov Kíša povstáva, koľko tohto, toho, alebo niečoho iného, dovoľ mi, Pane, tlačiť sa do toho miesta.
164Všetok strach zo smrti... Hovorím toto dnes ráno so svojou Bibliou pred sebou. Mám tu malého štvorročného chlapca, aby som ho vychoval. Mám deväťročné dievča a tínedžerku, za ktorých som vďačný, ktorí sa obrátili na cestu Pánovu. Bože, dovoľ mi žiť, aby som ich vychovával v napomínaní Pánovom. Ponad to, zdá sa, že ku mne kričí celý svet. Deväťdesiatročné ženy a muži a každého druhu, „Ak by si nešiel, my by sme tu neboli.“ A, Bože, dovoľ mi tlačiť sa v tom boji. Ale ak to príde ku smrti, už viac nie som... Bola by to radosť; bolo by to potešenie vojsť z tohto porušenia a hanby.
Ak by som tam mohol dosiahnuť sto miliárd míľ vysoko, taký štvorcový blok, a to je dokonalá láska. Každý krok tejto cesty sa zužuje, až kým sa dostaneme dolu, kde sme teraz. Bol by to len tieň porušenia. To niečo malé, čo môžeme okúsiť, a cítiť, že niekde je niečo, čo nevieme, čo to je.
Ó, môj vzácny priateľ, môj milovaný, moji drahí toho Evanjelia, moje splodené deti pre Boha, počúvajte ma, svojho pastora. Vy... Želám si, aby bol nejaký spôsob, aby som vám to mohol vysvetliť. Nie sú na to slová. Nemohol by som ich nájsť. Nedajú sa nájsť nikde. Ale poza týmto posledným dychom je tá najslávnejšia vec, ktorú ste kedy... Nie je žiaden spôsob, ako to vysvetliť. Žiaden spôsob; nedokážem to urobiť. Ale čokoľvek robíte, priatelia, odložte nabok všetko iné, až kým nedostanete dokonalú lásku. Príďte do bodu, že môžete milovať každého, každého nepriateľa, všetko ostatné. Tá jedna návšteva urobila zo mňa iného človeka. Nikdy, nikdy nemôžem byť tým istým bratom Branhamom, ktorým som bol.
169Či sa lietadlá kymácajú, či blýskajú blesky, či majú špióni na mňa namierenú zbraň, čokoľvek to je, na tom nezáleží. Budem sa tlačiť v tom boji skrze milosť Božiu, zatiaľ čo kážem Evanjelium každému stvoreniu a každej osobe, ktorej môžem, presviedčam ich k tej nádhernej zemi tam na druhej strane. Môže sa to zdať ťažké; môže to vyžadovať veľa sily.
Neviem, ako dlho ešte. My nevieme. Telesne hovoriac, odo dňa môjho vyšetrenia, povedali, „Máš ešte dvadsaťpäť rokov intenzívneho, dobrého života. Si pevný.“ To mi pomohlo. Ale, ó, to nebolo to. To nie je to. To je niečo tu vo vnútri. Toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť; toto smrteľné musí obliecť nesmrteľnosť.
171 Môžu povstať synovia Kíša. Mám... Všetky tie dobré veci, ktoré oni robia, nemám nič zlé, čo by som proti tomu povedal: dávať chudobným a na charitu. A pamätáte sa, Samuel povedal Saulovi, „Ty budeš tiež prorokovať.“ A mnohí z tých mužov sú veľkí mocní kazatelia, môžu kázať Slovo ako archanjeli, ale stále to nebola Božia vôľa. Boh mal byť ich kráľom. A brat, sestra, nechaj Ducha Svätého, aby ťa viedol. Skloňme na chvíľu naše hlavy.
Je mi smutno za Domovom
a som skľúčený a chcem vidieť Ježiša,
Rád by som počul to sladké zvonenie zvonov.
To by osvietilo môj chodník a pominul by všetok strach;
Pane, dovoľ nám pozrieť sa poza oponu času.
Pane, dovoľ mi pozrieť sa poza oponu smútkov a strachu;
Dovoľ mi vidieť tú slnečnú jasnú klímu.
To by posilnilo našu vieru a všetok strach by pominul;
Pane, dovoľ mi pozrieť sa poza oponu času.
172Som si istý, Pane, ak by sa tento malý zbor len mohol pozrieť poza oponu času: žiadne utrpenie medzi nimi ani nikdy nemôže byť, žiadna choroba, nič, len dokonalosť, a to je len jeden dych medzi tým, čo je tu, a tam, od staroby do mladosti, z času do večnosti, z obáv o zajtrajšok a smútku včerajška, až do prítomného času večnosti v dokonalosti.
Modlím sa, Bože, aby si požehnal každú osobu, ktorá je tu. Ak by tu boli takí, Pane, ktorí Ťa nepoznajú ako lásku... A skutočne, Otče, nič nemohlo vojsť do toho svätého miesta, bez toho druhu lásky, toho nového narodenia, byť znovuzrodený. Duch Svätý, Boh je láska. A my vieme, že to je pravda. Bez ohľadu na to, či našou vierou hýbeme vrchmi, či sme urobili veľké veci, stále, bez toho by sme sa nikdy nemohli vyštverať po tom veľkom rebríku tam do toho miesta. Ale s tým, to nás dvíha ponad tieto zemské starosti.
Modlím sa, Otče, aby si požehnal tých ľudí tu, a aby každá osoba, ktorá ma počula dnes ráno povedať túto pravdu, aby si Ty bol mojím Svedkom, Pane, ako Samuel za dávna, „Či som im niekedy povedal niečo v Tvojom Mene, čo by nebola pravda?“ Oni sú sudcami. A ja im teraz hovorím, Pane, že Ty si ma zobral do tej zeme. A Ty vieš, že to je pravda. A teraz, Otče, ak je tu niekto, kto Ťa nepozná, nech toto je tá hodina, v ktorej oni povedia, „Pane, polož do mňa vôľu, ktorá bude Tvojou vôľou.“ Udeľ to, Otče.
176A teraz, vy so svojimi sklonenými hlavami, zodvihli by ste svoje ruky a povedali, „Modli sa za mňa, brat Branham. Za Božiu vôľu vo mne.“ No, zatiaľ čo ste rovno tam, kde ste, skutočne nežne, prečo len nepoviete Otcovi, „Bože, vo svojom srdci, dnes, zriekam sa všetkých vecí toho sveta; zriekam sa všetkého, aby som Ťa miloval a slúžil Ti po celý svoj život. A ja chcem, odo dneška a ďalej, nasledovať Ťa podľa každej časti Tvojej Biblie.“ Ak si nebol pokrstený Kresťanským krstom, „Ja budem pokrstený, Pane. Ak som neprijal Ducha Svätého...“ ty vieš, kedy si Ho prijal. To ti dá; to ti dá tú istotu a lásku, ktorú potrebuješ. Ó, možno si konal odlišne - mal si senzácie ako, že si mohol kričať alebo hovoriť v jazykoch, čo je dobré, ale ak tam nie je tá Božská Láska... Verte mi teraz.
Povedz, „Pane, umiestni do môjho srdca a mojej duše ten dotyk Tvojho Ducha, aby som mohol milovať a ctiť a mať Božskú Lásku vo svojom srdci dnes, aby si ma mohol zobrať do tej zeme, keď ma opustí môj posledný dych.“ Zatiaľ, čo sa modlíme, modli sa teraz sám. Svojím vlastným spôsobom, modli sa. Pros Boha, aby to pre teba urobil.
Milujem vás. Milujem vás. Vy, drahí šediví mužovia, ktorí tu sedíte, ktorí ste ťažko pracovali a živili malé deti. Vy, biedne staré mamy, ktoré ste utierali slzy z ich očí, dovoľ mi uistiť ťa o tomto, drahá sestra, tam na tej druhej strane toho dychu to už nie je. Ja verím, že to je absolútne v tejto miestnosti. To je len dimenzia, v ktorej žijeme; toto je len porušenie, v ktorom teraz žijeme. „Tvoja vôľa vo mne, Pane, nech je Tvoja vôľa.“ Modli sa, zatiaľ čo sa modlíme spolu.
181Úctivo, Pane, na základe Tvojho Slova a Tvojho Svätého Ducha, my sme tak radi, že vieme, odkiaľ pochádza naše narodenie. Sme radi, že sme sa narodili nie z vôle človeka, ani z vôle tela, ale z vôle Božej. A my sa dnes modlíme, Otče, aby títo, ktorí teraz prosia za odpúšťajúcu milosť, aby Tvoj Duch urobil tú prácu, Pane. Nemám žiaden spôsob, ako by som to urobil. Som len človek, ďalší syn Kíšov. Ale my potrebujeme Teba, Duchu Svätý. Bože, dovoľ mi byť ako Samuel, ten, ktorý hovorí pravdu Slova. A ty si to až doteraz potvrdzoval a ja verím, že Ty budeš pokračovať tak dlho, ako Ti budem verný.
Nech oni všetci teraz príjmu Večný Život, Otče. Nech tento deň nikdy od nich neodíde. V tej hodine, keď oni prídu, aby opustili tento svet, to, čo som im práve povedal, otvor do reality. A ako tu my, smrteľníci, dnes sedíme, dívame sa na naše hodinky, rozmýšľame o našej večeri, o zajtrajšej práci, o starostiach a námahách života, oni tam nebudú. Oni sa všetky vytratia. Nebudú tam žiadne starosti: jedna veľká radosť večnosti. Daj im ten druh Života, Otče, každému. A nech... Prosím Ťa o toto, Otče, aby každá osoba, ktorá je tu dnes ráno, ktorá ma počula rozprávať o tom videní, nech stretnem každého jedného z nich na tej druhej strane. Hoci tu môžu byť mužovia, ktorí by so mnou nesúhlasili, a tiež ženy, ale, Otče, nikdy nedovoľ, aby to stálo v našej ceste. Nech ich stretneme tam a nech pobežia tiež a my objímeme jeden druhého, volajúc, „Náš vzácny brat.“ Nech je to tak, ako to bolo ukázané tam, Pane, pre každého. Všetci, ktorých som miloval, a ktorí milovali mňa. Modlím sa, aby to tak bolo, Pane. A ja ich všetkých milujem. Nech sa ukážu, Otče. Ja im teraz ponúkam večný život. Nech oni urobia svoju časť tým, že to príjmu. Pretože to prosím v Ježišovom Mene. Amen.
186Máme len chvíľu na to, aby sme sa modlili za chorých. Vidím, že tu máme malé choré dievča a pani na vozíčku. No, moji najdrahší bratia, sestry, prosím, neporozumejte ma zle. Ja neviem, čo sa stalo. Neviem, čo sa stalo. Ale, Bože, keď ja zomriem, dovoľ mi ísť naspäť tam. Len mi dovoľ ísť na to miesto, to je to, kde chcem byť, kdekoľvek to bolo. Nesnažím sa byť Pavlom, ktorý bol vytrhnutý do tretieho neba. Ja to nehovorím. Ja verím, že On sa len snažil povzbudiť, snažiac sa dať mi trochu niečoho, čo ma potlačí ďalej do mojej novej služby, ktorá prichádza.
188Bolo by to neúctivé, ak by som tu na chvíľu niečo prečítal? Bolo by to v poriadku? Jeden z popredných časopisov v krajine... Billy Graham: „Dr. Billy Graham pozvaný ku Moslimom.“ Na titulnej strane Afrikaans Times, 15. februára 1960. Pisateľ toho článku, ktorý bol moslimom (mohamedánom), si myslí, že zázraky by mali nasledovať kázanie Kristovho Evanjelia, ktorý je ten istý včera, dnes a naveky. Citujeme: Je to to, čo Kristus zasľúbil Svojim nasledovníkom, keď povedal, „Ten, kto verí vo Mňa, skutky, ktoré Ja činím, on bude tiež činiť; dokonca väčšie než tie bude činiť.“ Robila cirkev niekedy tie skutky, ktoré... tie atribúty Krista v Biblii; môže to robiť dnes? Môže niektorá z tých cirkví rozlíšiť...?... vykonať hoci polovicu zázrakov, ktoré vykonal Kristus? Nehovoriac o väčších skutkoch. Môžeš ty, ako známa osobnosť, advokát Kresťanov, vstať, aby si vzkriesil mŕtveho do fyzického života? Môžeš kráčať po moriach? Môžeš uzdraviť chorého a dať slepému zrak? Či to nie je podľa hore zmieneného, predstaveného tým Mohamedánom, blud? Alebo ustanovené... Alebo je to skúška Kristom, veci, ktoré nasledujú ako je to vyhlásené niekde vo vašej viere?
190V tom moslimskom článku je evidentne jedno zlé vyhlásenie za druhým. Oni tohto Moslima znevážili, ale on mal pravdu. Ale tu je to, čo oni museli povedať. „Najlepšia odpoveď, ktorá existuje, je čítať Bibliu a poznať Korán. Korán trpel tým, že bol porovnávaný. Ten nárok Mohamedanizmu je výnimočný a predbieha Kresťanstvo, lebo ono je len čisto b-o-m-b-a-s-t-i-c-k-á bombastická,“ predpokladám, „predstava.“ Napriek tomu sa pisateľ dotkol zásadných bodov, ohľadne zázrakov, patriacich cirkvi. Ale, tu znovu pochybujeme v pisateľovu úprimnosť. Pretože kto mohol poukázať a prieť sa o zázrakoch učinených skrze reverenda Williama Branhama pred Moslimami v Južnej Afrike, keď ich desaťtisíc prijalo Krista ako Spasiteľa pod službou Williama Branhama v Durbane, Južná Afrika, a inde po celom svete, alebo T.L.Osborn vo Východnej Afrike. Pravdaže, my stojíme na sto percent za Billy Grahamom. Hovorili sme o tej otázke, ktorá nemá žiadnu hodnotu – tento bod tej otázky nemá žiadnu hodnotu.“
192Ale v uprostred toho všetkého, on mi povedal, že my sme fanatici; že nevieme, čo robíme. Oni museli svedčiť vo svojich vlastných novinách, že Boh to jednako urobil. Boh je práve toľko Bohom, koľko Ním vždy bol. Možno, že si nemyslíte, že oni tomu neveria; oni to nevidia. To nie je skryté; nedeje sa to v kúte. A stovky tisíc ľudí, ktorí tam sedeli, to videli. Keď oni uvideli toho chromého chlapca, ktorý tam prišiel, Duch Svätý mu povedal o jeho živote a veciach, a čo sa stalo, a tam a videli desaťtisíc Moslimov, ako si ľahli na zem a prijali Ježiša Krista ako osobného Spasiteľa...
Stále máme T.L.Osborna a tak ďalej, ktorí stále kŕmia ovce. Myslím, že brat Osborn zatiaľ nebol medzi Moslimami. Oni tvrdia, že oni sú tak dominantní. Ale my stále máme Boha, ktorý môže vyslobodiť ovcu od leva; môže vyslobodiť ovcu od medveďa.
194A to mi urobilo dobre, keď viem, že oni to museli napísať a rozpoznať to. Nie, oni si to nemyslia. Oni odchádzajú a obracajú svoj chrbát a povedali, „Všetky tie dni pominuli.“ Tí Moslimovia povedali, „Celá Biblia je minulosťou. Vy všetci sa mýlite. Vy uctievate človeka. Človeka, ktorý zomrel, a jeho meno bolo Ježiš a On zomrel pred mnohými rokmi a neexistuje niečo také ako to, že On je vzkriesený.“ Ale oni to nemohli povedať na zhromaždení v Durbane.
On tam stál a robil tú istú vec, ktorú On robil, dokázal im to. No, dokonca denominácie musia prísť naspäť... Tá istá osoba, ktorá to napísala, a povedala mi, že si musím prekontrolovať a preveriť svoje učenie ohľadne Biblie, bola tá istá, ktorá to napísala v ich novinách. Boh spraví, že oni Ho budú aj tak chváliť, bez ohľadu na čokoľvek. Je to tak. On spôsobí, že oni Ho budú aj tak chváliť.
197Máme tu malé choré dievča, ktoré tu sedí. Je to tvoje dieťa? Čo ju trápi, sestra? Pani? Krvácanie do mozgu, [Brat Branham sa zhovára s matkou postihnutého dieťaťa – pozn.prekl.] Ó... V auguste má štyri roky? Ó, on je z Marengo, alebo niekde tam dolu? Paoli. Je toto dievča...?... Je len jedna vec, matka, môže...?... zachráni to dievča. To je Boh. Ty to vieš. Ó, som kvôli tomu tak rád. Bol si dolu a modlil si sa za ňu, brat Neville? Keď brat Neville išiel dolu a modlil sa za ňu, jej sa polepšilo. Stále máme pastierov, ktorí vedia podať ovčiu stravu.
199Čo ťa trápi, drahá sestra, ktorá tam sedíš v tom kresle? Ty. Rakovina. No, ak sa vás len niečo opýtam, možno rovno tu. Koľkí tu boli uzdravení z rakoviny, zodvihnite svoju ruku? Pozri sa sem, sestra.
Boh je Lekár. My to vieme. Ak by som ti povedal, že by som mohol ísť tam a odobrať to krvácanie od toho dievčaťa a uzdraviť ju, povedal by som zle. Alebo, že by som mohol zobrať preč tú rakovinu od tej ženy... Ale ja viem jednu vec: bol tam medveď, rakovina, nádor, slepota a dokonca jedného dňa, smrť schmatla niektorú z Božích oviec. A ja som vyšiel s mocou Božou; zabil som ho a priviedol tú ovcu nazad. Je to tak. A my dnes ideme napred, nie s niečím veľkým, tým a tým. Ja idem napred s malým prakom modlitby, to ju privedie naspäť. Veríš tomu, však, sestra? Ty veríš tiež, však, sestra?
203Koľkí z vás veria z celého svojho srdca? No, skloňte svoje hlavy, zatiaľ čo sa pôjdem modliť. [Brat Branham opúšťa pódium, aby sa modlil za chorých – pozn.prekl.]
Drahý Otče, leží tu krásna mladá žena, ktorá nikdy nebude môcť chodiť alebo cestovať, ak jej Ty nepomôžeš. Nepriateľ ju dostal; ona je mimo dosahu akýchkoľvek doktorov. Nepriateľ ju tak vyšklbol, až doktor nemohol dokonca nič urobiť. Ale ona nie je mimo Tvojho dosahu, Pane. Ona je rovno tam, kde Ty na ňu môžeš položiť Svoju ruku. Na základe Božieho Slova kladiem svoje ruky na túto mladú ženu a odsudzujem to krvácanie do mozgu; v Mene Ježiša Krista, volám ju naspäť, aby bola znovu normálnou ženou. Ona bude žiť na slávu Božiu. Nech je zdravá, nech vojde a vyjde z tohto zboru ako iní, ktorí prišli, podobne tomuto. Daj chválu Bohu. Nech je tak skrze Ježiša Krista...
205Ako šednutie jej vlasov, len trochu viac okruhov a ona bude v tej zemi tam, kde som nevidel viac nikoho starého, ale mladých, ale jej milovaní tu sedia a plačú a oni ju milujú. Veľký nepriateľ ju schmatol a šklbal s ňou, mimo možností doktora, bojazlivý lev rakoviny. Bože, ja idem za ňou. Idem ju priviesť naspäť. Zabíjam leva tej rakoviny v Mene neporaziteľného Krista, pre ktorého som ja vyslancom. Nech ju to opustí a nech je zdravá a žije ešte veľa rokov ku cti a sláve Božej, skrze Ježiša Krista, nášho Pána.
No, nebeský Otče, to nie je veľké brnenie, nie naleštená kopija, nie jazyk a slovná zásoba nejakého rečníka, ale s obyčajným malým prakom viery prichádzam pre túto dušu a toto telo, ktorého sa zmocnil ten nepriateľ, rakovina, mimo dosahu doktorov, ale ja prichádzam pre ňu dnes ráno, Pane, priveď ju naspäť do tienistých pastvísk a ku tichým vodám. V Mene triumfujúceho Ježiša, ktorého som ja vyslancom, s neoblomnou vierou verím, že ona bude privedená naspäť, skrze moc tejto modlitby. A nech je to tak, v Mene Ježiša...?... Myslím, že práve teraz bude krst?
Zodvihli by si na chvíľu svoje hlavy? Pastor mi práve povedal, že títo ľudia boli veľmi, veľmi chorí. Oni budú v poriadku. Len nie... Je to v poriadku. Božie zasľúbenie nikdy nezlyháva. Ideme za nimi.
211Oni majú krst... Sú niektorí ľudia, ktorí musia odísť. Budeme mať dnes večer znovu službu. Je tu niekto, kto nemôže večer prísť, či by ste chceli, aby sme sa teraz za vás pomodlili, ktorí tu nemôžete prísť dnes večer? Prišli by ste teda teraz sem? Vy, ktorí nemôžete prísť večer, budem mať dnes večer viac času na modlitebný rad. Oni musia pokrstiť týchto ľudí.
Máš tam malého chlapca... V poriadku. Áno, brat. Ďakujem ti veľmi pekne. Je to v poriadku, ak to potom trochu prečítam, alebo... Ďakujem ti, pane.
No, ak nám dáte len chvíľku alebo trochu viac, budeme mať potom krst. Viem, že to chcete vidieť. A tí, ktorí si želajú byť pokrstení dnes ráno, no, vy dámy, choďte tamto, aby ste sa prezliekli, a vy muži, na túto stranu. A potom, zatiaľ čo sa ja modlím za týchto chorých ľudí, vy sa pripravte na krst. A tí, ktorí teraz...
215No, dnes večer sa pokúsim mať modlitebný rad, dnes večer, hneď, ako prídem. A my začneme dnes večer v prvej knihe Efežanom. A budeme teraz veľmi šťastní, keď tu budete, ak nemáte zbor, do ktorého by ste išli. Ale ak máte svojho pastora a zbor, potom navštívte svoj drahý zbor, ktorý podporujete. Ak vy, ktorí musíte ísť, a teraz odídete, nech vás Boh žehná. Buďte s nami znovu, keď budete môcť. Budeme šťastní, že tu budete.
Treba sa za teba tiež pomodliť, brat? Aký máš problém? Vysoký krvný tlak. No, vy ostatní, zatiaľ čo skloníte na chvíľu svoje hlavy, chceme sa modliť.
Otče, ďakujem Ti dnes za ten malý pastiersky prak, tú modlitbu, ktorá priviedla toho leva na svoje kolená, a ten malý baránok bol vytrhnutý preč od neho a išiel naspäť ku svojej mame a otcovi. Modlím sa za nášho brata. Prosím, aby si ho bezpečne priviedol tiež, Pane. Nech krvný tlak a problémy jeho tela prestanú. Ja idem pre neho, Pane, priviesť ho nazad. V Mene Ježiša Krista, nech sa tak stane. Amen. Nech ťa Boh žehná, brat.
220Tam dolu vidím ďalšieho malého slepého chlapca. Rád by som ešte niečo povedal. Býval som veľmi chorý, vracal som a myslel som si... Nechcem, aby si toto minul, ak môžeš. Rozmýšľal som, „Bože, čo by som dal, ak by som mohol počuť, že sa niekto vonku zastaví.“
Moja manželka by povedala, „Billy, je tam starý gentleman, ktorý ťa chce vidieť.“ A tu vchádza malý plešatý človek so šedivou bradou na tvári.
On by vošiel a povedal, „Ty si brat Branham?“
Ja by som povedal, „Áno, pane, som.“
„Volám sa Šimon.“ Položil by svoju ruku na mňa a na chvíľu by sa na mňa pozrel a povedal by, „Si veriaci, brat Branham?“
„Áno.“
„Bude to v poriadku.“ Šimon Peter z Biblie... Ako by som si to cenil. On by nemusel povedať veľa, len by položil na mňa svoju ruku. Bolo by to v poriadku.
A potom, čo prišlo ku mne: „Božou pomocou a skrze Božiu milosť, sú tam desiatky tisícov ľudí, ktorí veria tej istej veci, ak by som ku nim prišiel.“ A rozmýšľal som, „Pane, dovoľ mi dostať sa ku každému jednému, ku ktorému len môžem. Dovoľ mi len...“ Rozmýšľal som, ak by Šimon alebo Pavol, niekto z nich, keby prišli a povedali, „Si brat Branham?“
„Áno.“
Položili by svoje ruky na mňa a pozreli by na mňa a povedali, „Dobre, brat Branham, len vykroč von.“ Spravilo by mi to dobre. Bol by som v poriadku, iste. Povedal som... „Chlapče, moja odvaha by hneď vtedy povstala.“
Povedal by som, „Budem v poriadku.“ Tak veru. A sú ľudia, ktorí dnes veria tej istej veci. A to je to, kvôli čomu prichádzam sem dolu, aby som urobil: položiť svoje ruky na vás, prosiť Boha.
230Chcem ísť ku tomuto malému chlapcovi, sestra, len na chvíľu, tento malý chlapec. Ako dlho je už slepý, sestra? Od narodenia. Ahoj, malý chlapec. Ó, ty si mocný, fajný, malý chlapec. No, len na chvíľu.
Milostivý Bože, pomimo dosahu doktorov, pri narodení tohto malého chlapca, ktorý sa narodil slepý, a on nemôže vidieť, tento krásny, milý, malý chlapec... A nepriateľ, pred tým, ako mal tento človiečik šancu v živote, ho vyšklbol poza dosah doktorov. Ale ja idem za ním, dnes ráno, Pane. Tento malý prak modlitby. Dovoľ mi priviesť ho naspäť, Bože. A ja stretávam nepriateľa, diabla, v Mene Ježiša Krista, a ja si nárokujem tohto chlapca pre Boha. Nárokujem si jeho zrak pre Boha a dávam mu naspäť to, o čo ho Satan okradol. Nech to on má v Mene Ježiša Krista, to bude. No, nech je tak.
No, drahá sestra, nemaj ani trošku pochybnosti, že tento malý chlapec bude v poriadku. Chcem, aby si ho priviedla späť sem do zboru a ukázala ľuďom, že on môže vidieť...?... dávam mu jeho zrak v Mene Ježiša Krista...?...
233Áno...?... Pane Ježišu...?... tento maličký, za ktorého sme priniesli tak veľa modlitieb, ale dnes ráno, ja prichádzam znovu v Mene Ježiša Krista, nesúc tento malý prak, ktorý si mi Ty dal; Ty si mi s týmto pomohol, Pane, skrze Tvoju moc, aby som zobral ten... z úst...?... úst samotnej smrti, na vzbudenie mŕtvych, potom, čo oni boli prehlásení za mŕtvych a ležali tuhí a studení. Prichádzam na tohto nepriateľa, v Mene Ježiša Krista. Tak, priveď ju znovu naspäť do dobrého zdravia. Udeľ to; nech sa tak stane na slávu Božiu.
A za teba bude tiež modlené... Si veriaca? Pane, privádzam ju na dosah tohto malého praku. V Mene Ježiša Krista, nech ju to opustí a nikdy sa nevráti späť. Amen...?... No, ten istý malý prak, ktorý išiel a získal tvoje srdce a získal tvoju dcéru a …?... Drahý Nebeský Otče, ja idem za tým nepriateľom, používam tento malý prak, ktorý si mi dal, pretože Ty si povedal, že ak mi budú ľudia veriť a budem úprimný, keď sa budem modliť, že ten malý kameň pôjde do toho smrtiaceho bodu. Nech teraz ide, ako ho posielam na jej požiadanie. V Mene Ježiša Krista, nech je tak. Amen.
237V poriadku, sestra. No, my sme... Nervozita je mimo dosahu doktorov. Oni by ti mohli dať niečo, čo by ťa trochu upokojilo, ale to by ti potom urobilo ešte horšie...?... No, pozri sa, my vychádzame dnes ráno za tým. Vychádzame, aby sme ťa priviedli naspäť. [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.] Pane Ježišu. [Prázdne miesto na páske - prekl.] Ja... [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.] päť [Prázdne miesto na páske – pozn.prekl.] malé kamene, v-i-e-r-a v prak modlitby a ja privádzam naspäť moju sestru z pazúrov tej nervozity...?... poza...?... Privádzam ju naspäť do pokoja a tienistých zelených pastvísk tichých vôd; a ja to robím v Mene Ježiša Krista, Amen...?...
V poriadku. Nie je to svalová dystrofia. Otče Bože, toto malé dievča, sme tak radi, že to nie je svalová dystrofia; ale bez ohľadu na to, čo to je, je to stále v Tvojom dosahu, Pane, a ja prichádzam s malým prakom s vierou v tento prak...?... A ja tlačím tento kameň s celou silou, s ktorou ho len môžem hodiť, v Mene Ježiša Krista, nech udrie to miesto. Nech naša sestra môže byť zdravá. Robím to v mene Ježiša Krista...?...
240A táto mladá matka a jej malá ratolesť, maličká, ktorú chce stretnúť tam na druhej strane v tej slávnej zemi, o ktorej som práve hovoril. A oni... Tá matka nebude žiť, aby vychovávala túto maličkú. A ani tá maličká nemôže žiť dlho bez Tvojej pomoci, ale ja prichádzam s týmto prakom, so všetkou silou v tom úsilí, že môžem dostať toho nepriateľa. V Mene Ježiša Krista, vrhám to na neho. Oni budú zdraví na slávu Božiu, v Mene Ježiša Krista. Amen...?...
Ó, v poriadku, je to milé. Som rád. No, tá služba bola veľkou službou ukázania na tie...?... Pohorší sa jej...?... Náš nebeský Otče, Satan vyšklbol túto milú matku z dosahu doktorov. Oni môžu len vrhnúť nejaký liek tým smerom, Pane, to len potrhá dookola a dookola a spraví to, že ona sotva bude vedieť, kde sa nachádza, a potom, keď cez to prejde, bude jej horšie. Ale ja prichádzam s týmto prakom viery s kameňom nasmerovaným s priamym namierením do nuly na tom terči. V Mene Ježiša Krista, beriem od nej túto nervozitu na slávu Božiu.
243Drahý Bože, brat George, ktorý tam prednedávnom ležal a zomieral, ja som videl, čo viera pre neho urobila. On má reumu, Pane. On si uvedomuje, že oni by mu mohli dať nejaký kortizón, alebo niečo, čo by bolo, tak trochu uľahčilo tú bolesť, ale to by nezobralo tú vec preč; tak mi mierime túto modlitbu v Mene Ježiša Krista, nech tá reuma odíde. Nech ide domov a je zdravý. Vďaka ti, brat...?...
Ako sa máš? Ó. Hluchota. Nemôžeš vôbec počuť? Jednoducho pomimo dosahu smrteľníka. Si veriaca v Pána Ježiša? Vidím tam nádhernú ženu...?... Budeš znovu navždy mladá. Viem, že chceš teraz žiť na Jeho chválu. Idem rýchlo ku ďalšiemu...?... Tvoj syn... Nemôžeš ho nájsť? Ó, on nemôže byť...?... ranená zármutkom, rozumiem. Drahá sestra, chcem aby si sa dostala tam, kde sa cítiš dobre. Ona počula o tom videní dnes ráno? V poriadku, povedz jej to. No, ona ti povie, čo sa stane práve za tvojím dychom tu, kde ten drahý chlapec na teba čaká. Budeš mladá ako on...?... len...?...
Drahý nebeský Otče, oni bežia beh života. Nezostalo veľa a jej drahý chlapec práve prešiel tú rieku. Ak by sa on len mohol pozrieť naspäť a povedať, „Len pár dní...“ Ona čaká na tú loď, Pane, ktorá ju vezme cez tú hmlu do tej slávnej Zeme. Požehnaj ju, Otče, a poteš jej srdce. Nech to môže byť veľké znovuzjednotenie, tam za tou riekou.
1 For the glory of the Lord to be brought upon us today through the ministering of the Word... And it's a... This last week I've kinda been just a little under the weather, not exactly say under the weather; it was a test I had to take, a physical test; and that's what you heard that I was in the hospital. It was because that I went there so I wouldn't have to come back and forth across the river. You take a upper gastronomic and a lower gastronomic and they have to--every few minutes they have to come back and x-ray again.
But the--we're supposed to take them (if we do overseas missions) every six months. Brother Roberts and them, I think, gets theirs every six months, but I hadn't had one for four years.
3 The trouble--I just don't like that castor oil. That's the only thing. And they say there's nothing else they can give instead, so I... Oh, I got so sick when they give me that stuff. You know, I've told you in my life story how that stuff makes me so sick, and--and I just hate to take the stuff. And I said to my gracious doctor friend, "If... Isn't there something else?"
And he said. "I don't think so, Brother Branham."
4 Oh, when that lady come in there with, looked like... Maybe I'm exaggerating, but it looked like a quart. It--it was a... I never seen so much; and I'd just hold my nose and gag, but I finally got it down.
But now, in all of the trial and all that I went through, I want to thank the Lord for a perfect examination. And I passed one hundred percent; can go anywhere in the world that I want to go. I asked the doctors, which was three of the best specialists that, I--I guess, in Louisville, and I asked them, I said, "Am I at least ten percent disability?"
He said, "You're not one speck disability." He said--said, "You are in perfect health every way." And I am so grateful to God. Who else could it come from but our heavenly Father (see?), of being that way. And he said, "Your--all your flow shows in there you'd be young." He said, "Your blood cells hasn't even started breaking or anything." He said, "You are in very good shape, Brother Branham."
And I said, "Well, I am so glad."
8 And I had the privilege of talking, witnessing to every nurse in that hospital and every doctor to the Kingdom of God. And one certain doctor, I think he's supposed to be here this morning... And I--I'm glad to know that there's still good men in this world, real men, men who would take me for five days through a physical examination, which would probably run two or three hundred dollars for each one; when I got through, they said, "It's our contribution to the work of the Lord that you're doing." Not even... Said, "Why, you embarrass us to even ask us if you owe us." Said, "Just your prayers for us."
"And inside," they said, "we find an emotional something that we can't understand." And they said, "We, it--it doesn't seem to be..." He said, "Outwardly, you're not nervous or disturbed," but said, "inwardly, there's an emotion that we can't understand."
I said, "If you'll just set down here just a moment, I'll tell you." And I went to talking about visions. It was another field to them. They knew nothing of it. I told them about the Bible. Then I told them of the vision that the Lord just gave me the other day, and they wept like babies--just set there and wept. And I--and they... I said, "I hope that you don't consider me some religious crank or some..."
11 Said, "By no means, Brother Branham. I believe that with all my heart." He said, "But just one thing I want to say; you don't go to school to learn those things"; said, "I believe that they come from the Almighty God." And that was three of the outstanding physicians in Louisville, the best that they had. And so, I was so happy for that and to know that maybe the Lord let me plant some seed along there.
12 Each nurse, talked to me... One morning, when coming out of the x-ray room, I said to the... I looked at a poor old woman; she was so sickly. And I kept moving down, moving down, till I got to her. I thought she might be dying, and I said, "I want to ask you a question, sister."
She said, "Yes, sir?"
I said, "Are you a Christian?"
And she said, "I belong to (a certain) church."
And I said, "I just want to make that a little clearer." I said, "I--I want to know if you're a Christian, really a Christian, that if you should pass over this sea of life into the other land, do you love Him?" I said, "Would you really be saved?"
And she said, "Yes, sir, I would."
And I said, "God bless your heart then. No matter which way the wind blows, you're all right then. As long as it goes like that." And if we just get around, there's lots of fine people yet left in the world.
16 Now, today I have come in with a vision that I will tell you a little later, and I'd like to speak first on some of the Word, 'cause I believe the Word is very essential, the most essential now.
16a And, I'm glad to see Charlie Cox and Brother, my friends standing there together--Brother... I can't think... Jefferies (I can't think of his name.), many of you other precious brethren from Georgia, from different parts of the country. My old buddy, Bill's setting here (I believe it is.) this morning and--and many... The brother from Georgia there, the people who give me this suit. You know, that's--that's one of the best suits I ever wore. It feels just so good. It's really very fine and... You mean so much to me. When I tell you what has happened this last few days to me, you'll see why I think it means so much to me.
17 Now, I believe if the Lord is willing, I want to press the battle harder than ever before in my life, 'cause I find out now as--of course, I could die today. That's... You don't know. Electrical cardiograms and everything, sixteen different types of x-rays, a complete physical showed that I was in, as normally as any person could be, a human being on earth. So I'm thankful for that. But all things, even all of that, and as thankful and grateful to God that I am that I believe He still keeps me in His service, it wasn't what He showed me just a little bit before that. See? It just made me so happy.
18 Now, I think tonight... It's all right, isn't it? Our--our precious brother is--is one unselfish man, is--is Brother Neville. And if any of you was here last Sunday and heard that marvelous message that he brought on, "The Cruse of Oil," it was out--one of the most outstanding message I ever heard, was what Brother Neville brought by the Holy Spirit last Sunday to this little herd of sheep that God has gathered together. And if it be all right, pleasing to the Lord, and with Brother Neville and the church, I want to speak again tonight, and start a series of--of say Monday night, I mean Sunday night, and Wednesday night and next Sunday, a series that what I studied...
20 I wouldn't have not had to have stayed over there to the hospital, but they was so good to me. They give me the room for about one-third the price, and so I just took my Bibles, my books, and wound up the bed, and set all a-hunkered up there, and got all of my Bibles and things laying around, and I really had a time until they brought that castor oil in. My good time ceased right there; I--I was finished then. But, Brother Pat, I was really sick. That stuff I just can't stand. And... But I was having a good time up for the first three or four days.
I was having a good time, and I was studying on the Book of Ephesians. Oh, that setting together of the church, and I think it's a beautiful thing.
22 And--and if you... Now, if you have a church that you go to, you go right ahead and stand at your post of duty, but if you do not have a church, and you'd like to come back tonight, and Wednesday night, and Sunday night, I'd like to take tonight, the 1st Book of Ephesus, and the--Wednesday night the 2nd chapter of Ephesus, and next Sunday, the 3rd chapter of Ephesus to set the church in order. You know what I mean, it's--it's placing, positionally, and I think it's an up-build to the church.
Now, I'm not... I'm--I'm just speaking this to the comers of the Branham Tabernacle. And if any of you dear brethren... I know some of you, I think, has got meetings. Our little brothers up at Sellersburg and--and different ones have meetings. Now, look, them's revival meetings. You attend those. They are servants of Christ, young men who are standing in the breach that's come out. When even their own church denied the truth and things like that, they walked right away from it, and God called them to the ministry.
25 Yes, sir, I--I admire a man... I can't even think of the man's name. But he's a young fellow: fine, handsome-looking fellow and a lovely wife and children.
And--and Brother Junie Jackson's been having some meetings down here, which is another wonderful, remarkable trophy of God's amazing grace.
And when they're having revivals in your churches, you go right on to them, because that's your--that's the thing to do 'cause you don't know--might be a sinner come to the altar, and you might be influenced to lead that person to Christ, which will be your great reward across the other side. This is just teaching and setting the church in order here at the Tabernacle, helping along as we go.
27 Now, I didn't bring my watch, so somebody will have to watch for me. Doc's done showed me he has one, so... My brother... So now... [Brother Branham has a conversation with his brother, Edgar "Doc" Branham--Ed.] You won't charge me too much it? All right. Well now, that's all right. Well now, I just--I don't believe the thing's right to begin with, so... Now, oh, oh, sh, sh, sh. Did you? Now, that's... This clock just moved up a whole lot better then, Doc. Said he held ten pennies back on his birthday to make me feel better. 'Cause there's two or three between he and I. So you can see where I am down the road. But oh, that doesn't matter one speck to me.
28 Now, I won't speak very long. Now, if there's strangers in our gates, we sure want to welcome you with all of our hearts. You are so welcome here at this little tabernacle. We haven't got much of a building. It's in a program now to build us, not a big place, but just a... This one's just pretty dilapidated, and we're going to try to build us a nice little comfortable church here soon as we--the Lord will permit us to do it. And a lot of you all are making efforts toward this, and we sure do appreciate that.
29 Now, I want you to turn with me this morning in reading to I Samuel the 8th chapter and begin about the... Let's begin about the 19th verse, the 19th and 20th verses, maybe, for a little text for a context. And now, as you get it, and before... We want--we'll read it, and then we want to go to prayer; and would there be any requests this morning, and say, "Just remember me?"
31 In our last meet--two weeks ago, or three, when I had the meeting... Say, by the way, while you're turning, the meeting starts in the Chautauqua the sixth now. We're expecting a great time, Middletown, Ohio. You that's got your vacations coming up, come on--and a big camp right on the river where all the--all the preaching you ever heard. They're all up and down the river, preachers every morning, all through the day and night. So they all congregate together. It's a big campgrounds, far bigger than Silver Hills--many times--and then a big place there where we can put between eight and ten thousand people, and it's always packed out. We have great times in--in Ohio.
32 And old Brother Kidd, that I went to pray for the other morning... You all remember me telling you three weeks ago; the doctor gave him twenty-four hours to live; he's up and walking around. He quoted a Scripture; a song he couldn't sing. And when I went in and looked at him the other morning and that little shawl over him (I left here about three or four hours 'fore day so I could get to him, they said he'd die that day: cancer in the prostate.)
33 And his precious little old wife washed for fifty cents a day. And that's before daybreak until after night for fifty cents to keep her husband on the field as a preacher. Preached a two-weeks revival and took up an offering and got eighty cents. But I seen them setting there the other morning, them two little old couples--a little couple, rather, setting there, and his little shawl over his shoulder; and one of his converts, ninety-two years old just as brilliant and bright, and Pentecost to the core, and setting there, you know...
And I said, "You know, what you old people setting out here for?"
"Just waiting for the boat to come." That's all.
Their work, all they have achieved; purpose they have achieved, and they're ready now to go to their reward. And I said to Brother Cheive that--to Brother Kiddson--Kidd that morning, "You will be at the Chautauqua meeting."
He called me yesterday, said, "I'm all--I'll be there, Brother Branham. I'll be..." Well just fine.
37 Many of the meeting from my new ministry coming in... A brother, Baptist brother standing here, his daughter, teen-age, had been kind of a little wayward, and I told him, "I give you your daughter for the Lord Jesus," the other morning, and when he went home she's saved, and the other one here this morning to be baptized, and going on.
And a man, Mr. Sothmann, a friend of mine from Canada, his mother-in-law in a dying condition, said, "You'll find your mother-in-law when you get there, well, on her road to recovery, all right." That's just the way it was. And just--people just coming in. It's just in its infancy now, moving. But oh, we're expecting the exceedingly, abundantly above all. We're in the evil and last days, but in a glorious hour.
39 Now, have you got your Bible for the reading? 8th chapter of Samuel. And I promised Gene to stay back there at the record, the rest of this... We were just beginning to, in our meeting.
Nevertheless the people refused to obey the voice of Samuel, and they said, Nay; but we will have a king over us;
That we may be like the nation... all nations; and that our king may judge us, and go out before us, and fight our battles.
Samuel heard all these words of the people, and rehearsed them in the ears of the Lord.
And the Lord said to Samuel, Hearken unto their voice, and make them a king. And Samuel said unto the men of Israel, Go ye every man to his city.
Now, if I should try to choose from this this morning what I would call a text for the next few minutes, I would like to choose the text of: "The Rejected King."
41 It was a time that as, in all times, that people has never wanted God to lead them. They want their own way of leadership. And this story this morning... And when you go to your home, it would be good for you to read it all the way through. It was during the time of the--the days of Samuel, the man of God, the prophet. And he'd been a just man and a good man: honorable, reputable, true, and honest with the people, never deceiving them, and telling them nothing but straight, THUS SAITH THE LORD.
42 But the people had come to a place where they wanted to change this program. They had looked upon the Philistines, and the Amalekites, Amorites, Hittites, and the other nations of the world, and they had seen that they had kings that ruled them, and governed them, and guided them, and fought their battles, and so forth. And this seemed to be that Israel wanted to pattern themselves like these kings and like these people.
But it has never been, in any age, God's intention for His people to act like the people of the world, or to be governed or controlled like the people of the world. God's people is, always has been, a--a peculiar people, a different people, a called-out, a separated, an altogether different in their action, in their ways, in their manner of living, than what the peoples of the world has. Their appetites for things and all that their makeup is, has been always contrary to the things that the people of the world desire.
44 And the people of Israel came to Samuel and said, "Now, you're getting old, and your sons do not walk in your way. (Because they wasn't true like Samuel; they were bribers and takers of money.)" And they said, "Samuel, your boys is not like you, so we want you to go out and to find us a king, and anoint him, and make us a people like the rest of the peoples of the world."
And Samuel tried to tell them that that would not work. He said, "If you do that, the first thing you know, you'll find that he will call all your sons from your home and make soldiers out of them to run before his chariots and bear armors and spears. Not only that, but he will call your daughters to make bakers of bread and take them away from you to feed the army." And said, "Besides all that, he will take a certain taxes off of you of your grain, and all your income. He will tax all of that to make certain government debts and so forth that'll have to be paid." He said, "I think you are altogether making a mistake."
But when the people said, "But we still want to be like the rest of the people."...
46 There's something about men and women that they long to be like one another. And there's only been one Man ever lived on earth that was our Example, and that was the One that died for us all, our Lord and Saviour, Jesus Christ. He was the perfect example of what we should be: always about the Father's business and doing that which is right.
47 And no matter how much that Samuel tried to persuade the people, continually they went after him day and night, "We want a king. We want a man. We want a man that we can say, "This is our guide." And that has never been the will of God. It never was the will of God, or never will be the will of God for man to rule over one another. God rules over man. God is our Ruler, our King. And it's a very very much of a parallel of today, because that man seems to have that same idea. They don't seem to be able to grasp that God still rules man, instead of man ruling man.
So they chose themselves a man named Saul, which was the son of Kish. And he was a reputable man, an honorable man. But he suited the people just right, because he was a great, tall, noble stature of a man. The Scriptures said he was head and shoulders above any man in Israel. He was kingly looking, and he was handsome in the face. He was a brilliant and an extraordinary man.
51 Now, that's the kind of man that the people like to choose today. The people does not seem to be satisfied with the way that God placed His church to be governed and controlled by the Holy Spirit. They want somebody, some man, some denomination, some certain people to govern the church that they're not able to throw themselves completely into God's hand to be spiritual to be led by the Holy Spirit. They want somebody to do their religion for them, somebody that will tell them just how to do it and all about it. So this man seemed to suit the place exactly, because he was a very intellectual man.
And it's a whole lot like today. We like to choose such people too, to control our churches, to control the church of God. Nothing that I have to say against it, but just merely to make a point, that it is not, it was not, and it will never be the will of God for such to be. God is to rule His people, to govern each individual.
54 Then we find that this son of Kish, great man, and--and his stature, and his... He seemed to suit the people that his robe upon him would look great and the crown on his head, way and above all the other people as he walked, would be a--a real asset to the kingdom of Israel. For the other kings would--of the other nations would think, "Look what a man."
How they could point their finger and say, "Looky here what a great king we got. Look what a great man that's over us."
And sad to say, but how true it is today with the church. They love to say, "Our pastor is not a narrow-minded man; he is a great man. He is a graduate from Hartford or some great school of theology. He has four degrees out of so-and-such a place, and he's a very good mixer amongst the people." All that may be all right and have its place, but God's way for His church is to be led by the Holy Ghost and by His Spirit. But they like to say that, "We have this great denomination that we belong to. We have started back in the early pioneer days when we were in the minority, just a very few people and small. And now we have grown until the place that we are among the largest denominations there is. We have the best schools and the best educated ministers. We have the best-dressed crowds, and the most intellectual people of the city attends our denomination. And we give to charity, and we do good deeds and all such"; and nothing at all, God forbid that I should speak one word against that, for that is all good; but still it isn't the will of God that man should rule over man.
57 God sent, on the day of Pentecost, the Holy Ghost to rule in man's hearts and rule in his lives. It was not meant for man to rule over man, but we love to say that.
It's a very outstanding thing when we can say we belong to such a great organization: "Are you a Christian?"--that's how I fell upon this text. When I was at the hospital, and I would ask one, "Are you a Christian?"
"I belong to such-and-such."
"Are you a Christian?"
"I belong to such-and-such."
And the little nurse came in to the bedside where I was reading the Bible, and she was a new nurse on the floor, and she said, "How do you do?" She said, "I believe that you're Rev. Branham here for a--a physical checkup."
I said, "I am."
And she said, "May I rub your back, a--a make you feel a little better, with the alcohol?"
And I said, "You may do it."
And while she was rubbing on my back, she said, "What denomination of church do you belong to?"
And I said, "Oh, I belong to the oldest denomination that there is."
And she said, "What denomination is that?"
I said, "It's the one that was organized before the world was ever organized."
"Oh," she said, "what... I don't believe I know just that..." She said, "I belong to a certain church. Is it that organization?"
I said, "No, ma'am. That was only about two hundred years ago, that organization. But this organization started when the morning stars sang together and the sons of God shouted for joy, "When they seen the coming of a Saviour to redeem mankind."
67 And she just stopped rubbing my back, and I was stooped a little over this way so the lady could rub (And she was from near Corydon down here.) and we got to talking, and she said, "Sir, I've always believed that if God ever was God, He's still God today just like He was in the old days." She said, "Though my church flatly denies that, but I believe that it is the truth."
And I said, "You're not far from the Kingdom of God, young woman."
She said, "If He ever was a Healer, isn't He still a Healer?"
I said, "He most certainly is, my sister."
69 But man wants to rule, and rule over man; and man wants man to rule over him. He doesn't want to have God to rule.
So this son of Kish (Saul, by name) was just an answer to what they had wanted. The great stately man and the... Oh, he could just lead them to their battles and so forth. But still it wasn't God's way of doing things. God wanted His faithful old prophet to direct them and speak His words to them.
71 Now, today, in our great church age that we live in, we--I think and believe this with all my heart, that we have exactly gone vice versa from what God ordained us to do. The last words of our Saviour was in Mark 16, said:
Go ye into all the world, and preach the Gospel to every, creature.
He that believeth and is baptized shall be saved; he that believeth not shall be damned.
And these signs shall follow them that believe; In my name they shall cast out devils; they shall speak with the new tongue;
And if they should take up serpents; or drink deadly things, it would not harm them; and if they lay their hands on the sick, they shall recover.
72 There is not a man; there's no son of Kish, or no one else can produce that outside of the leadership of the Holy Spirit. But we have made schools; we have made seminaries, and made organizations to--to satisfy and to look like the rest of the world.
Now, the Holy Spirit used to be the Leader in this nation. This nation used to be governed when back in--when they wrote up the Declaration of Independence, and there was an extra chair setting there. There is not one speck of doubt in my mind but what the Son of God set at that table when this nation was founded upon the principles of freedom of religion, and freedom to all, and upon the basis of God's eternal Word. But we have corrupted that. Politics, we have voted man in there under buying and selling and promises of falsehood until our nation, and our politics, and our democracy is so polluted until it's--it's interwoven with Communism and all kinds of isms.
75 And many times we call into the sessions for prayer when leagues of nations meet in there or to have discussions. And in one certain great time recently, there was not even one time called for prayer. How are we ever going to settle differences without prayer? How can we ever expect in all the world to ever do anything without the leadership of the Holy Spirit?
But let me say this with love and respects to our nation, and to its flag, and to the republic for which it stands: we have rejected our Leader the Holy Spirit, and through corrupt politics have brought in men of perversed mind. And if you don't watch, they're going to make one of the most fatal mistakes they've ever made right now: is because that the people are desiring man to rule.
77 What we need in the capital of this United States as a President, what we need in Congress, what we need in our halls of justice, is men who have consecrated their lives to God, and are filled with the Holy Ghost, and are led by His Divine direction. But instead of that, we choose men of intellectual, men who have forms of godliness and deny the power of God, men who are atheists and sometimes even worse than that we've brought into our political realms of our nation, not only that but in our churches.
Our churches have become corrupt upon the basis that we, in choosing our shepherds to lead us, we have gone to the seminaries and have selected men that's great intellectual giants, men who are very brilliant in mind, men who have scholarships, and are great mixers amongst the people, and are great men in the neighborhood (which I have nothing to say against), men who are kind in their ways of walk, careful in their ways of life, and how they conduct themselves among other men and among people; great men in their fields... Which I do not speak evil of; God forbid that my spirit would ever be that evil. But still, that isn't what God chose for us. It's the leadership of the Holy Spirit: Christ in the heart of man.
79 Many of those intellectual men that stands in our pulpit deny the real existence of the Holy Ghost. Many of them deny the existence of Divine healing and the power of the Spirit.
80 I was reading an article yesterday (I believe it was), a series of newspaper clippings from Jack Coe, the late Jack Coe, one of my converts to the Lord Jesus, who was a mighty man of valor in his day, and was called to question down in Florida, because of asking a young child to remove its braces from its legs and to walk across the platform. And upon doing so, the child walked across the platform normally and fell when it got to its mother, all being a setup of the enemy of Christ.
This young woman and her husband brought our gallant brother into the courts of the land. And when every church ought to have stood by Brother Jack, when every churchman that mentions the Name of Jesus Christ should've stood by his side gallantly, every man that calls on the Name of the Lord Jesus should've fell to their knees in prayer; but instead of that, across the headlines of the papers, one of our great denominations said they joined hands with the atheists to condemn and prison Brother Jack Coe. Could you imagine a church calling themselves the Name of Christ, would join hands with an atheist to condemn a godly man, who was trying with all of his heart to stand for the Bible? But they did it.
82 And then Brother Gordon Lindsay was at the rescue, and when the unbelieving judge said, "This man is a fraud, because he taken the braces from that child and sent him across the platform, and said he was healed, and he lied, and he did something contrary to the doctor's orders; therefore, he has a defraud case against him."
And Mr. Coe raised up, and he said, "Sir, I defy that statement. God healed the boy."
And the judge said, "I will ask any man in this court if that statement could be true that God could heal that boy on one end of the platform, and let him be sick on the other end. If that statement can be proved by the Bible, then I say Mr. Coe has a right for his statement."
And a minister raised his hand and he said, "Your Honor, sir, may I state it?"
And the judge said, "State on."
86 And the minister stood to his feet and said, "One night on a rocking sea, when a little ship was about to go to the bottom; all hopes of being saved was gone. They saw Jesus, the Son of God, come walking on water. And one of the apostles by the name of Peter, said, 'If that be You, Lord, bid me come to You on the water.'"
And He said, "The Lord said to the apostle, Peter, 'Come on.' And he stepped out of the boat, sir, walking just as good as Jesus was walking on the water. But when he got scared, he begin to sink before he got to Jesus."
The judge said, "The case is dismissed."
87 We need Holy Spirit leadership, not intellectual men. Saul, the son of Kish, was then made captain over the people. And he taken two thousand men, and Jonathan taken a thousand, and Jonathan went down to a garrison and smote a bunch of Amorites, Ammonites rather. And when--when he had smote them, Saul sounded a trumpet and said, "You see what Saul has done." He begin to get puffed up.
Just as soon as a man gets to be some great Doctor of Divinity, or gets a little something behind his name, he becomes more or less a know-it-all. God's men are humble men. God's people are humble people.
When you see someone who says they have received the Holy Spirit and begins to separate themselves, seemingly not having the faith, going about trying to be something that they're not, just remember, they haven't received the Lord Jesus.
90 Then we find that the enemy set in, and he was going to come into a little bunch of God's people and was going to pluck out the right eye of every man. That's what the enemy always tries to do, is pluck out both eyes if he can, so that the people cannot see what they're doing. That's what Satan tries to do today to every Christian: pluck out his spiritual sight, that he can only follow the intellectual sense of things and not the sense of the Holy Spirit leading him.
So then when they did that, when the great defeat come, then Saul cut up two great ox and sent them to all the people. And I wished you would notice here. When Saul sent the pieces of the ox to all Israel and said, "Let every man that will not follow Samuel and Saul, let him, this ox be as this." Do you see how deceitful he tried to represent Himself with the man of God? How--how unchristian it was. The fear of the people was because of Samuel. But Saul got them all to follow him, because that the people feared Samuel. "Let them come after Samuel and Saul."
93 And how many times today have we heard it: "We are the great church"; "We are the Church of Christ"; "We are the Church of God"; "We are the--the so-and-so." It makes the people get a fear and think that that really is where God's a-working. And they don't want the leadership of the Holy Spirit; they'd rather follow men like that, because they like to live their own individual life. They like to believe what they want to believe.
Do you see the Holy Spirit is our Judge? God never give us a pope, or a bishop, or anybody to be a judge. The Holy Spirit, the Person of God in the form of the Holy Spirit is our Judge and our Guide.
95 Now, why is that? Please pardon this rude and most rude expression. I do not mean it to be mean; I say it from love. But the Holy Spirit says it's wrong for our women to cut their hair, and it's wrong for our women to wear little shorts and slacks and to make up their lips and face with paint; the Holy Spirit says it's wrong. But we want men to tell us that it's all right.
"As long as we follow me and Samuel..." They like to live through six days any way they want to, and go to church on Sunday morning--and are fine intellectual, college graduate with plenty of degrees can speak to them a little sermon that will--a few jokes in it that would tickle their ears and cause them to be entertained like some movie or television program, and say a little prayer over them, and send them home with kind of a--a self-satisfied security that they've done their religion.
That is not the will of the Holy Spirit. The Holy Spirit wants you to live godly every day in the week and every night, separating yourselves from the things of the world. But the church don't want that. They want some man who can--who can interpret the Bible the way that they want to hear It. They won't listen to the voice of the Holy Spirit speaking through the Bible.
99 Many of them want to say the days of miracles has passed. That's what tickles the people. They want to say there's no baptism of the Holy Spirit. The people don't want to act any different than what the rest of the world acts. They don't want to get on the street and to have their face washed, and--and men with clean countenance and not cigarettes in their mouth, and--and cigars, and pipes, and--and the things that men do; and women wants their hair cut up real short, and--and little dresses on, and showing their forms and things that they want. They--they want men who will tell them that's all right.
100 Then the other night here come a man to tell me that because that I'd preached against such, that a great denomination, about five of them, said, "We'll drop Brother Branham and have nothing else to do with him. You'll either call those tapes back and apologize for them or we'll drop you."
I said, "I'll stand with God's Word though it takes everything that's in my life. I'll remain with the Word and I..."
Said, "Well, shouldn't you not call back such-and-such a tape?"
I said, "I have never preached anything in my life that I was ashamed of. I'll call back no tapes or no records. I'll remain with what the Holy Spirit says; that I'll live by and die by." I'm not trying to say about myself now, but I'm just trying to give you an illustration of what's going on so you will see and understand. It's people wants to be led by man.
103 They didn't want Samuel. Then before they anointed Samuel king--or Saul king (Pardon me.), Samuel came to them again. And I'm going to speak just in language like he would've said it today. You may read it.
He said, "What is the matter with God being your King?"
"Well, we don't see God."
"Well, I am His representative." Samuel said, "Have I ever told you anything wrong? Have I ever prophesied anything that didn't come to pass just as I said it would do? Have not I told you the Word of the Lord? And I will ask you this: Have I ever come to you and begged any of your money? Have I ever took anything from you? Have I ever brought you anything but straight THUS SAITH THE LORD? And God has vindicated it every time that it was the truth, and He sent a thunderstorm and rains." You know the Scripture you--right there to prove that Samuel was God's mouthpiece.
And as Samuel perfectly represented today, the Holy Spirit. The Holy Spirit is God's Mouthpiece, that speaks just exactly what the Bible said, that believes just what the Bible said and won't vary from it one bit. But they wanted somebody who could tell them different.
106 And the people could not say that Samuel's prophecy wasn't perfect. They answered and said, "Samuel, all that you have spoke in the Name of the Lord, the Lord has brought it to pass just as you said. There is not one flaw. You never did come to us and beg us for our money. You have supported yourself. You've never asked us to do any great outstanding thing for you. You've trusted in your God, and He has delivered you from all things. And your words are true; everything you spoke in the Name of the Lord has been just as you said; but still we want a king."
107 Can you see the discrepancy? Can you--you see the--the cunningness of the devil can work on a human being? Instead of yielding himself, or herself, to the Holy Spirit and listen to what THUS SAITH THE LORD is for a pure life, a undefiled character, for a different life, a peculiar people, a holy nation, a odd acting people, they had rather coincide with the world, and act like the world, and go to some church that says, "That's all right; just act like that and go on."
Can you see what it is? They say, "There's no such a thing as healing. Oh, the baptism of the Holy Spirit was a framework to the church." In other words, then God taken men, took the Holy Spirit out of the church and let the denomination build it up. Never, never. There's no such a thing. The Holy Spirit, the Word of Truth, was to guide you until Jesus comes. But that's the way it--it went.
109 Saul come into power. He grea--he got a great following. Oh, he had beautiful armors; he had singers; he had shields; and he had spears. Oh, he outshined all the rest of the nations. And he brought them into a democracy that was beyond anything that anybody had ever heard of.
And that's exactly what our denominations and churches has done today. We have the biggest church buildings in the world. We have the prettiest dressed people in the world. We have the highest scholarships that can be brought. Like Saul's trained men who could take that spear, and they could move it and maneuver it, till nations feared them. They were a trained people and all.
But one day, there come a time that there was a challenger come out. And it so excited the--the whole Israelite army till they stood trembling in their shoes. Goliath made them a challenge: "If your God is what you say he is, you are the best trained." And he challenged them. And they didn't know what to do. Their fine polished armors wouldn't work. Their spears wouldn't work. There was something they hadn't heard of before was taking place.
112 And with all reverence, and godly respects, and honor, and dignity, and love, and Christian fellowship, I say this: I read the other day in a African paper where that our son of Kish, our challenger of evangelism, when a Mohammedan challenged him: Billy Graham... Said, "If your god is God, let Him heal the sick like He said He'd do." And the son of Kish, with the rest of the army, quietened themselves and left the country defeated. It's a disgrace. Our God is God.
We have our good churches; we have our fine evangelism; we have our paid singers; we have the best choirs, the highest spires in the country; we have the finest men, some of the most money. We have the intellectual; we have theology down to the point; we can preach it; we can tell it; we can evangelize, and bring people in, and make millions each year of converts into the church. Our paid singers, our intellectual evangelism doesn't know how to meet a challenge like that. They know nothing of it. They know nothing of His healing power, of the baptism of the Holy Ghost, of a power that can take a shadow of a man dying with a cancer and set him free. They know nothing of it. They haven't been trained in that field, as Saul and his man-made group was.
114 But let me say to the people of God and to you children, that you might know that God never leaves you without a witness. Not knowing to Saul: Saul knowed nothing about it; God had a little David back over behind the hill somewhere that wasn't feeding sheep on ecclesiastical weeds. He was leading them beside still waters and in green pastures. He was mindful of his father's sheep, and if something run in, an enemy, to grab one of his father's sheep, he knowed the power of God to deliver that sheep.
God's still got a David somewhere that knows what it means to deliver one of God's sheep by the power of God. He still knows all about it. He had trusted... He didn't know nothing about Saul's armor, and neither did he want any of it. He didn't want any of their denominations; he didn't want the old armor upon him. He said, "I don't know nothing about it. But let me go in the power that I know of."
117 He had fed his father's sheep. He had took care of the pastures. He'd given them the right kind of food, and they live and thrive. "Man shall not live by bread alone, but by every word that proceedeth out of the mouth of God man shall live." The true shepherd feeds them Jesus Christ, the same yesterday, today, and forever. And if the enemy grabs one in sickness, he knows the power of God.
Look at, little David stood there, said, "That guy is a warrior from his birth. And from his youth he's knowed nothing but a spear and a armor. He's well trained. He's a theologian. And you know nothing about it?"
He said, "That is true, sir. I don't know nothing about his theological training, but there's one thing I do know: that when an enemy come in to take one of my father's sheep, I went with the power of God. I delivered him. I brought him safely back to good health again. I brought him back to the shady green pastures and the still waters. And the God that delivered the lion into my hands, and I slew him when he took one of the--the lambs, and He let me slay the bear; so will the God of heaven go with me to slay this uncircumcised Philistine." We need leadership of the Holy Spirit.
121 I don't know my days. No one does. The other morning I was laying in my bed. And I was--had been asleep, and I dreamed that Joseph was sick, and I'd picked him up to pray for him. And when I woke up I was very upset. I said, "Well, maybe Joseph is going to be sick." And I looked going before me in a little dark shadow, rather, of a brownish color, and it seemed like it was me. And I watched it and coming behind it was someone white, and it was Him. I looked over to my wife to see if she was awake that I could show her, if she could see the vision, but she was sleeping. I said, "Oh, I'm sorry, Lord, but that's been my life. You've had to drive me to everything that I done. Every time anything would happen, I'd think it was You doing it, and I realize it was Satan trying to keep me away from it." I said, "If You could only lead me." And as I looked I seen the prettiest face I ever saw on a Man. He was in front of me looking back. He raised His hand and got a hold of mine and started moving this a-way. The vision left me.
124 Last Sunday morning I was--had wakened up early. That was on Saturday, this vision. On S... I've always wearied. I've always thought of dying that me, being fifty, it's--my time is not--didn't think was too long. And I wondered what I would be in this theophany, celestial body. Would it be that I'd see my precious friends and say a little white fog going by and say, "There goes Brother Neville," or he couldn't say, "Hello, Brother Branham." And when Jesus come, then I'd be man again. I often thought that.
I was dreaming that I was out west and I--coming down through a little sagebrush place, and my wife was with me, and we'd been trout fishing, and I stopped and--and opened up the gate, and the skies were so pretty. They didn't look like they do over the valley here. They were blue and the pretty white clouds. And I said to wife; I said, "We ought to have been out here a long time ago, honey."
She said, "For the children's sake, we should've been, Billy."
I said, "That's right..."
126 And I woke up; I thought, "I'm dreaming so much. I wonder why." And I looked down and she was laying by me. And I raised up on my pillow, as many of you people have done, put my head upon the--the headboard of the bed, and put my hands behind me. I was laying there like this, and I said, "Well, I just wonder what it will be the other side. I am already fifty, and I haven't done nothing yet. If I could only do something to help the Lord. For I know I won't be mortal. Half of my time is gone, at least, or more than half. If I live to be as old as my people, still half my time is gone. And I looked around and I was laying there fixing to get up. It was about seven o'clock. I said, "I believe I'll go down to church this morning if I am hoarse. I'd like to hear Brother Neville preach." So I--I said, "Are you awake, honey?" And she was sleeping very soundly.
And I don't want you to miss this. It has changed me. I can't be the same Brother Branham that I was.
130 And I looked, and I heard something kept saying, "You're just starting. Press the battle. Just keep pressing."
I shook my head a minute and then I thought, "Well, I probably just thinking like this, you know, a person can get some imaginations." and I said, "I just probably imagined that."
It said, "Press the battle. Keep going. Keep going."
And I said, "Maybe I said it."
And I put my lips within my teeth, and put my hand over my mouth, and there it come again; said, "Just keep pressing. If you only knew what was at the end of the road." And it seemed like I could hear Graham Snelling, or somebody that sing that song like this; they sings it here, Anna Mae and all of you all:
I am homesick and blue, and I want to see Jesus;
I would like to hear those sweet harbor bells chime;
It would brighten my path and would vanish all fears;
Lord, let me look past the curtain of time.
You've heard it sang here at the church.
And I heard something say, "Would you like to see just beyond the curtain?"
I said, "It would help me so much." And I looked, and in just a moment, I--one breath, I'd come into a little place that's slanted. I looked back, and there I was laying on the bed. And I said, "This is a strange thing."
137 Now, I would not want you to repeat this. This is before my church, or my sheep that I am pastoring. Whether it was I was in this body or out, whether it was a translation... It wasn't like any vision I ever had. I could look there, and I could look here. And when I hit that little place, I never seen so many people come running, screaming, "Oh, our precious brother." And I looked, and young women, maybe in their early twenties (eighteen to twenty), they were throwing their arms around me and screaming, "Our precious brother."
Here come young men in the brilliance of young manhood, and their eyes glistening and looking like stars on a darkened night, their teeth as white as pearl, and they were screaming, and grabbing me, and screaming, "Oh, our precious brother." And I stopped and I looked, and I was young. I looked back at my old body laying there with my hands behind my head. I said, "I don't understand this." And these young women throwing their arms around me...
142 Now, I do realize this is a mixed audience, and I say this with the sweetness and with the mellowness of the Spirit. Men cannot put your arm around women without a human sensation. But it wasn't there. There was no yesterday nor tomorrow. They didn't get tired. They were... I never seen such pretty women in all my life. They had hair way down to their waistline, long skirts to their feet, and they were just a hugging me. It wasn't a hug like even my own sister setting there would hug me. They were not kissing me, and I was not kissing them. It was something that I--I have not got the--the vocabulary; I haven't got the words to say. Perfection wouldn't touch it. Superb wouldn't even touch it nowhere. It was something that I never... You just have to be there.
143 And I looked this a way and that way, and they were coming by the thousands. And I said, "I--I don't understand this." I said, "Why, they..."
And here come Hope; that was my first wife. She run and never said, "My husband." She said, "My precious brother." And when she hugged me, there was another woman standing there that'd hugged me, and then Hope hugged this woman, and each one...
And I thought, "Oh, wh--this has to be something different; it--it can't be. There's something..." I thought, "Oh, would I ever want to go back to that old carcass again?" I looked around there and I thought, "What is this?" And I looked real good, and I--I said, "I--I can't understand this." But Hope seemed to be like a--oh a guest of honor. She was no different but just like a guest of honor.
146 And I heard a voice then that spoke to me that was in the room, said, "This is what you preached was the Holy Ghost. This is perfect love. And nothing can enter here without it." I am more determined than ever in my life that it takes perfect love to enter there. There was no jealousy. There was no tiredness. There was no death. Sickness could never in there. Mortality could never make you old, and the--they could not cry. It was just one joy, "Oh, my precious brother."
And they took me up and set me up on a great big high place. And I thought, "I am not dreaming. I'm looking back at my--my body laying down there on the bed." And they set me up there, and I said, "Oh, I shouldn't set up here."
And here come women and men from both sides just in the bloom of youth, screaming. And one woman was standing there, and she screamed, "Oh, my precious brother. Oh, we are so happy to see you here."
I said, "I don't understand this."
And then that voice that was speaking from above me, said, "You know it is written in the Bible that the prophets were gathered with their people."
And I said, "Yes, I remember that in the Scriptures."
Said, "Why, this is when you will gather with your people."
I said, "Then they'll be real, and I can feel them."
"Oh, yes."
I said, "But I... There's millions. There's not that many Branhams."
And that voice said, "They're not Branhams; them's your converts. That's the ones that you've led to the Lord." And said, "Some of them women there that you think are so beautiful were better than ninety years old when you led them to the Lord. No wonder they're screaming, 'Our precious brother.'"
And they screamed all at once, "If you hadn't have went, we wouldn't be here."
156 I looked around and I thought, "Well, I don't get it." I said, "Oh, where is Jesus? I want to see Him so bad."
They said, "Now, He's just a little higher, right up that way." Said, "Someday He will come to you." You see? Said, "You were sent for a leader. And God will come, and when He does, He'll judge you according to what you taught them, first; whether they go in or not. We'll go in according to your teaching."
I said, "Oh, I'm so glad. Did Paul, does he have to stand like this? Does Peter have to stand like this?"
"Yes."
I said, "Then I've preached every word that they preached. I never divvied from it one side to the other. Where they baptized in the Name of Jesus Christ, I did too. Where they taught the baptism of the Holy Ghost, I did too. Whatever they taught, I did too."
And them people screamed and said, "We know that, and we know we're going with you someday back to earth." Said, "Jesus will come, and you'll be judged according to the Word that you preached us. And then, if you are accepted at that time, which you will be," and said, "then you will present us to Him as your trophies of your ministry." Said, "You will guide us to Him, and all together we'll go back to the earth to live forever."
I said, "Do I have to return back now?"
"Yes, but keep pressing on."
160 I looked, and I could see the people, just as far as I could see, still coming, wanting to hug me, screaming, "Our precious brother."
Just then a voice said, "All that you ever loved, and all that ever loved you, God has given you here." And I looked and here come my old dog come walking up. Here come my horse and laid his head up over my shoulder and nickered.
Said, "All that you ever loved and all that ever loved you, God has given them into your hands through your ministry."
And I felt myself move from that beautiful place. And I looked around. I said, "Are you awake, honey?" She was still asleep and I thought, "O God, oh, help me, O God. Never let me compromise with one word. Let me stay right straight on that Word and preach It. I don't care what comes or goes, what anybody does, how many Sauls of... sons of Kish rise, how many this, that, or the other, let me, Lord, press to that place.
164 All fear of death... I say this with my Bible before me this morning. I've got a little boy there four years old, to be raised. I've got a nine year old girl and a teen-ager that I'm thankful for, that's turned the way of the Lord. God, let me live to bring them up in the admonition of God. Above that, the whole world seems to scream to me. Ninety year old women and men and all kinds, "If you hadn't have went, we wouldn't been here." And, God, let me press the battle. But if it comes to dying, I am no more... It would be a joy; it would be a pleasure to enter from this corruption and disgrace.
If I could make up yonder, one hundred billion miles high, a square block, and that's perfect love. Each step this way, it narrows until we get down to where we are now. It would be just merely a shadow of corruption. That little something that we can sense and feel that there's something somewhere, we don't know what it is.
Oh, my precious friend, my beloved, my darlings of the Gospel, my begotten children unto God, listen to me, your pastor. You... I wish there was some way I could explain it to you. There's no words. I couldn't find it. It's not found anywhere. But just beyond this last breath is the most glorious thing that you ever... There is no way to explain it. There's no way; I just can't do it. But whatever you do, friends, lay aside everything else till you get perfect love. Get to a spot that you can love everybody, every enemy, everything else. That one visit there to me has made me a different man. I can never, never, never be the same Brother Branham that I was.
169 Whether the planes are rocking, whether lightning's a-flashing, whether the spies has a gun on me, whatever it is, it doesn't matter. I'm going to press the battle by the grace of God while I preach the Gospel to every creature and every person that I can, persuading them to that beautiful land yonder. It may seem hard; it may take a lot of strength.
I don't know how much longer. We don't know. Physically speaking the--from my examination the other day, said, "You've got twenty-five years of hard, good life. You're solid." That helped me. But, oh, that wasn't it. That isn't it. It's something within here. This corruption has got to put on incorruption; this mortal's got to put on immortality.
171 Sons of Kish may rise. I have... All the good things they do, I have nothing evil to say against it: giving to the poor and to charity. And you remember, why, Samuel told Saul, "You'll also prophesy." And many of those men are great mighty preachers, can preach the Word like archangels, but still it wasn't God's will. God was to be their King. And brother, sister, you let the Holy Spirit lead you. Let us bow our heads just a moment.
I'm so homesick and blue, and I want to see Jesus,
I would like to hear those sweet harbor bells chime.
It would brighten my path and would vanish all fear;
Lord, let us look a past the curtain of time.
Lord, let me look a past the curtain of sorrows and fear;
Let me view that sunny bright clime.
It would strengthen our faith and would vanish all fear;
Lord, let them look a past the curtain of time.
172 I am sure, Lord, if this little church this morning could just look a past the curtain: not an affliction among them, nor never could be, not a sickness, nothing but perfection, and it's just one breath between here and there, from old age to youth, from time to eternity, from a weary of tomorrow and a sorrow of yesterday till a present time of eternity in perfection.
I pray, God, that You will bless every person here. If there be those here, Lord, who does not know You in that way of love... And truly, Father, nothing could enter that holy place without that type of love, the new birth to be borned again. The Holy Spirit, God is love. And we know that that is true. No matter if we move mountains by our faith, if we did great things, still without that there we could never climb that great ladder yonder. But with that, it'll lift us beyond this earthly cares.
I pray, Father, that You will bless the people here, and may that every person that has heard me this morning tell this truth, that You be my Witness, Lord, as Samuel of old, "Have I ever told them anything in Your Name but what was true?" They're the judges. And I tell them now, Lord, that You taken me to that land. And Thou knowest that it's true.
And now, Father, if there be some that doesn't know You, may this be the hour that they say, "Lord, place within me the will to be Thy will." Grant it, Father.
176 And--and now you with your heads bowed, would you raise your hands and say, "Pray for me, Brother Branham. God will within me."
Now, while you're right where you are, just real sweetly, why don't you just say to Father, "God, within my heart, today I renounce all things of the world; I renounce everything to love You and serve You all my life. And I will, from this day henceforth, follow You in every Scripture of Your Bible." If you have not been baptized in the Christian baptism, "I will, Lord. If I have not yet received the Holy Ghost..." you'll know when you received It. It'll give to you; It'll give to you the assurance and love that you need. Oh, you might've done different--had sensations, like you might've shouted or spoke with tongues, which is fine, but if that Divine Love isn't there... Believe me now.
Say, "Lord, place within my heart and in my soul the reaching of Your Spirit, that I might love, and honor, and have that Divine Love in my heart today that would take me to that land when my final breath leaves me." While we pray, you pray yourself now. In your own way, you pray. Ask God to do that for you.
I love you. I love you. You precious gray-headed men setting here, who's worked hard and fed little children. You poor old mamas who stroked the tears from their eyes, let me assure you this, sister dear, it isn't that way across the other breath yonder. I believe that it is absolutely in the room. It's just a dimension that we live into; this is just a corruption that we live in now. "Will in me, Lord, Thy will to be." You pray while we pray together.
181 Reverently, Lord, upon the basis of Thy Word and Thy Holy Spirit, we are so glad that we know where our birth comes from. We are glad that we were born, not of the will of man, nor of the will of flesh, but of the will of God. And we pray today, Father, that these who are now asking for pardoning grace, that Your Spirit will do that work, Lord. There's no way for me to do it. I'm just a man, another son of Kish. But we need You, the Holy Spirit. God, let me be as Samuel, one who tells the truth of the Word. And you have vindicated It so far, and I believe that You will continue as long as I stay true to You.
May they all now receive Eternal Life, Father. May this day never depart from them. In the hour when they come to leave this world, may this, what I have just said to them, open to a reality. And as we set here mortal today, looking at our watch, thinking of our dinner, of work tomorrow, of the cares and toils of life, they'll not be then. They'll all fade away. There will be no cares: one great joy of eternity. Give them that type of Life, Father, everyone. And may... I ask you this, Father, that every person that's here this morning, that's heard me say this vision, may I meet every one of them on the other side. Though there may be men here that would disagree with me, and women too, but Father, never let that stand in our way. May we meet them over there and they run too, and we grab each other, screaming, "Our precious brother." Let it be like it was shown there, Lord, to everyone. All that I loved and all that loved me. I pray that it'll be that way, Lord. And I love them all. Let them appear, Father. I offer them Eternal Life now. May they do their part to accept it. For I ask it in Jesus' Name. Amen.
186 We have just a few moments to pray for the sick. I see we got a little sick girl here and a lady in the chair. Now, to my most precious brethren, sisters, please do not misunderstand me. I--I don't know what happened. I don't know what happened. But God, when I die, let me go back there. Just let me go to that place, is where I want to be, wherever it was. I'm not trying to be a Paul that was caught up in the third heavens. I'm not saying that. I believe that He was just trying to encourage me, trying to give me a little something to push me on in my new ministry coming up.
188 Would it seem irreverent if I read something here just a minute? Would it be all right? One of the nations leading magazines... Billy Graham: "Dr. Billy Graham Invited To The Islams." On the front page of the "Afrikaans Times," February 15, 1960. The writer of the article, who was a Moslem (Mohammedan) thinks that miracles should follow the preaching of the Gospel of Christ, the same, yesterday, today, and forever. We quote:
It is this Christ promised His followers when He said, "He that believeth on Me, the works that I do shall he do also; even greater than these shall he do." Has the church ever done the works that... the--the attributes of Christ in the Bible; can it today? Can any of the church distinguished...?... perform even half the miracles performed by Christ? Not to say greater works. Can you as an individual renown, advocate of the Christian rise to the--raise the dead to physical life? Can you walk on the seas? Can you heal the sick and give sight to the blind? Is not this according to the above-mentioned error set forth of the Mohammedan? Or set... Or the test by Christ which follows as the statements of somewhere in your belief?
190 Much to the Moslem article is plainly one misstatement after another. They discredit this Moslem, but he was right. But here's what they had to say.
"The best answer to which to read the Bible and to know the Koran. The Koran suffers that the--by--suffered by the comparison. The claim of Mohammedism is outstanding and out-pacing Christianity, is pure b-o-m-b-a-s-t-i-c (bombastic I suppose) imagination. The writer nevertheless has touched a vital point regarding miracles belonging to the church. But here again we doubt the writer's sincerity. For who could point out and could dispute the miracles done by Reverend William Branham before the Moslems in South Africa, when ten thousand received it, Christ the Saviour, under the ministry of William Branham at Durban, South Africa, and elsewhere throughout the world, or to T. L. Osborn in East Africa. Of course we stand one hundred percent for Billy Graham. We've talked the point of question is of no value--this point of question is of no value."
192 But in the midst of every bit of it, he told me--said we was fanatics; we didn't know what we were doing. They had to witness in their own paper that God did do it anyhow. God's just as much God today as He ever was. You might not think that they don't believe it; they don't see it. It isn't hid; it isn't done in a corner. And hundreds of thousands of people setting there watched that. When they seen that crippled afflicted boy come there, the Holy Spirit tell him about his life and things, and what took place, and there, and see ten thousand Moslems lay themselves on the ground flat, and accept Jesus Christ as personal Saviour...
We still got T. L. Osborns, and so forth, that still feed sheep food. I guess Brother Osborn hasn't had--been down amongst the Moslems yet. They claim they're so predominant. But we still have a God Who can deliver the sheep from the lion; can deliver the sheep from the bear.
194 And it done me good to know that they'd have to write it and recognize it. When they think they don't. They walk away and turn their back and said, "All them days are past." The Moslems said, "Are--they, the whole Bible then is past. You're all wrong. You're worshipping a man. A man that died, and his name was Jesus, and He died long years ago, and there's no such a thing as Him being a-resurrected." But they couldn't say that at the Durban meeting.
There He stood doing the same thing that He did, it proved to them. Now, even the--the denominations has to come back... The very person that wrote and told me that I'd have to with-trace my teaching on the Bible was the one that had to write that in their paper. God will make them praise Him anyhow there regardless. That's right. He will make them praise Him anyhow.
197 We got a little sick girl setting here. That your child? What's her trouble, sister? Ma'am? Brain hemorrhage, [Brother Branham has conversation with mother of afflicted child--Ed.] Oh, yeah... Four years in August? Oh, he's from Marengo or somewhere down there? Paoli. Is this the girl...?... There's only one thing, mother, can...?...shall save the girl. That's God. You know that. Oh, I'm so glad of that. Have you been down and prayed for her, Brother Neville? Since Brother Neville went down and prayed for her she's gotten better. Still have shepherds that know sheep food.
199 What's your trouble, sister dear, setting in the chair there? Yours. Cancer, well, if I just ask you something, maybe right here. How many in here has been healed by--of cancer, raise up your hand? Look here, sister.
God is the Healer. We know that. If I told you, I could go down there and take that hemorrhage off of the girl and make her well, I'd tell you wrong. Or I could take the cancer off the woman... But I know one thing: there was a bear, a cancer, a tumor, a blindness, and even death grabbed some of God's sheep one day. And I went forth with the power of God; I slew him and brought that sheep back. That's right. And we go forth today, not with any great something so-and-so. I go forth with a plain little slingshot of prayer. It'll bring her back. You believe that, don't you, sister? You believe too, don't you, sister?
203 How many of you believe with your heart now? Now, you bow your heads while I go to pray. [Brother Branham leaves the platform to pray for the sick--Ed.]
Dear Father, a beautiful young woman lays here that can never walk no more or get around, except You help her. The enemy has caught her; she's beyond the reach of any doctors. The enemy has jerked her so far out yonder in space till the doctor couldn't even do a thing. But she's not out of Your reach, Lord. She's right where You can put Your hand on her. On the basis of the Word of God I lay my hands upon the--the young woman and condemn this brain hemorrhage; in the Name Jesus Christ, call her back to a normal woman again. She'll live to the glory of God. May she be well, walk in and out of this church like others who have come, similar to this. Give praise to God. So be it through Jesus Christ...
205 As the frosting of her hair, just a few more rounds and she would be in that land yonder where I saw not old no more, but young, but her loved ones set here weeping, and they love her. A great enemy has grabbed her and jerked her out of the reach of the doctor, a fearful lion of cancer. God, I come after her. I come to bring her back. I slay the lion of this cancer in the Name of the undefeated Christ to Who I'm an ambassador to. May it leave her, and may she be well and live many years yet to the honor and glory of God, through Jesus Christ our Lord.
Our heavenly Father, as just not in great armor, not with a polished spear, language and vocabulary of some orator, but with a common little slingshot of faith I come for this soul and this body, that the enemy of cancer has grabbed her beyond the reach of the doctors, but I come for her this morning, Lord, bringing her back to shady green pastures and still waters. In the Name of the triumphing Jesus to which I am His ambassador with unfailing faith I believe that she shall be brought back by the power of this prayer. And may so be it, in the Name of Jesus...?...
I believe there is a baptismal service just now?
Would you raise your head just a moment. The pastor has just told me these people were very, very sick. They'll be all right. Just don't... It's okay. God's promise never fails. We go after them.
211 They've got a baptismal service this... There's some people that must go. We're going to have service again tonight. Is there anyone here that could not come tonight, would want us to offer prayer for you now, that cannot be here tonight? Would you come right here then? You that cannot come tonight, I'll have more time; form a prayer line tonight. They got to baptize these people.
You got a little boy there... All right. Yes, brother. Thank you very much. Is it all right if I read it after a bit, or... Thank you, sir.
Now, if you just give us just a minute or two longer, we--then we'll have the--the service for the--for the baptismal. I know you want to see it. And those who are wishing baptism this morning, well, you--the ladies go over here to change their garments, and the men go over on this side. And then, while I'm praying for these sick people, then you may be making ready for the baptismal service. And those now that...
215 Now, tonight I'll try to run a--a little prayer line tonight, right away, as soon as I come in. And we're going to start in the first Book of Ephesians tonight. And we'll be very happy now to have you in if you have no church to go to. But if you have your own pastor and church, then you--you attend your precious church to where you support. If you, that have to go, and are going to leave at this time, God bless you. Be with us again when you can. We'd be happy to have you.
Are you to be prayed for too brother? What is your trouble? High blood pressure. Now, the rest of you while you bow your head a minute, we want to pray.
Father, I thank Thee today for the little shepherd's sling, the prayer that brought the lion to his knees, and the little lamb was jerked away from him, and took back to its mama and daddy. I pray for our brother. I ask that You'll bring him safely in too, Lord. May the blood pressure and troubles of his body cease. I go after him, Lord, bring him back. In the Name of Jesus Christ, so be it. Amen. God bless you, brother.
220 Going down I see another little blind boy. One more thing I'd like to say. I was having, very sick, was vomiting, and I thought... I don't want you to miss this if you can. I thought, "God, what would I give if I could hear somebody stop outside."
My wife would say, "Billy, there's an old gentleman here to see you." And here come in a little bald-headed fellow with the gray whiskers hanging around his face.
He'd walk in and say, "You're Brother Branham?"
I'd say, "Yes, sir, I am."
"My name is Simon." Put his hand over on me and look at me a minute, say, "You're a believer, Brother Branham?"
"Yes."
"It'll be all right." Simon Peter of the Bible... How I would appreciate that. He wouldn't have to say much, just put his hand on me. It'd be all right.
And then what come to me: "By God's help and by God's grace, there's tens of thousands of people believe the same thing if I come to them." And I thought, "Lord, let me get to every one I can then. Let me just--just..." I thought if Simon or just Paul, some of them just come in and say, "You Brother Branham?"
"Yes."
Put their hands over on me and look at me and say, "All right, Brother Branham," just walk out. I'd get well. I'd be all right, Sure. I said... "Boy, my courage would pick up right then." I'd say, "I'm going to be all right." Yes, sir. And there's people believe that same thing today. And that's what I'm coming down here to do: lay hands on you, ask God.
230 I want to go to this little boy, sister, just a minute, this little blind boy. How long has he been blind, sister? Ever since birth. Hi, little boy. Oh, you're a mighty fine little boy. Now, just a minute.
O gracious God, beyond the reach of doctors, at the birth of this little boy, being born blind, and he can't see, this beautiful, lovely, little boy... And the enemy, before the little fellow had a chance in life, jerked him beyond the reach of the doctors. But I'm coming out after him this morning, Lord. This simple little slingshot of prayer. Let me bring him back, God. And I meet the enemy, the devil, in the Name of Jesus Christ, and I claim this boy for God. I claim his sight for God, giving him back this what Satan robbed him from. May he have it in the Name of Jesus Christ, it will be. Now, so be it.
Now, sister, dear, now don't you have one speck of doubt that this little boy is going to be all right. I want you bring him back here at the church and show the people that he can see...?... give him his sight in the Name of Jesus Christ...?...
233 Yes...?... Lord Jesus...?... this little one that we have offered so much prayer for, but this morning I come again in the Name of Jesus Christ, packing this little slingshot that You gave me; You've helped me with this, Lord, by Your power to take the... out of the mouth of...?... out of the mouth of death itself, raised up the dead after they'd been pronounced dead, and laying stiff and cold. I come after this enemy, in the Name of Jesus Christ. So bring her back to good health again. Grant it; so be it done for the glory of God.
And you're to be prayed for... You are a believer? Lord, I bring her in the reach of this little sling. In the Name of Jesus Christ may it leave her and never come back. Amen...?...
Well, that same little slingshot that went and got for your heart, and for your daughter, and...?... Dear heavenly Father, I come after the enemy, using this little sling that You give me, for You said if you get the people to believe and be sincere when you pray, that little rock will go to the killing point. May it go now, as I send it to her request. In the Name of Jesus Christ may it be so. Amen.
237 All right, sister. Now, we're... Nerves is beyond the reach of doctors. They could give you something to kind of quieten you, but it'd make you worse after...?... Now look, we're going out after it this morning. We're going out, bring you back. [Blank.spot.on.tape--Ed.]
Lord Jesus. [Blank.spot.on.tape--Ed.] I... [Blank.spot.on.tape--Ed.] five [Blank.spot.on.tape--Ed.] little stones, f-a-i-t-h, in the slingshot of prayer, and I'm bringing back my sister from the clutches of that nervous...?... yonder...?... I'm bringing her back to peace and shady green pastures and still waters; and I do this in the Name of Jesus Christ. Amen...?...
All right. It isn't muscular dystrophy. Father God, this little girl, we're so glad that it wasn't muscular dystrophy; but regardless of what it is, it's still in Your reach, Lord, and I come with a little sling with faith in this sling...?... And I press this stone with all the strength that I can throw it, in the Name of Jesus Christ may it hit the mark. May our little sister be well. I do this in the Name of Jesus Christ...?...
240 As this young mother and her little offspring, a little one that she wants to meet over yonder on the other side, in that glorious land that I just spoke of. And they... The mother won't live to raise the little fellow. And neither can the little fellow live long without Your help, but I'm coming with this sling, with all of the strength in that aim that I can take at the enemy. In the Name of Jesus Christ, I sling this at him. They shall be well for the glory of God, in the Name of Jesus. Amen...?...
Oh, well that's so nice. I'm glad. Well, that ministry then was a great ministry of pointing to them...?... She is going to be worse...?... Our heavenly Father, Satan has jerked this little mother beyond the reach of the doctors yonder. They can only sling a drug out that way, Lord, that'll only tear around and around and hardly make her know where she's at, and then when she gets through, she's worse. But I'm coming with this slingshot of faith with a stone directed with direct aim, to zero in on the target. In the Name of Jesus Christ, I take this nervousness from her for the glory of God.
243 Dear God, Brother George laying yonder dying not long ago, I seen what faith did for him. Now he's got rheumatism, Lord. He realizes they could give him some cortisone or something that would be, kinda ease the pain but it won't take the thing away; so we aim this prayer in the Name of Jesus Christ, may the rheumatism go. May he go home and be well. Thank you brother...?...
How do you do. Oh, my. Deafening. Can you hear at all? Just beyond the reach of mortal ken. You're a believer in the Lord Jesus? I see a beautiful woman over there...?... You'll be young again forever. I know you want to live now to His glory. Going fast to the--the other...?... Your son... Can't you find him? Oh, he can't be...?... grief strickened, I see.
Sister dear, I want you to get where you feel good. Did she hear the vision this morning? All right, you tell her. Well, she's going to tell you what happens just beyond your breath here that precious boy is waiting for you. You'll be young like him...?... just...?...
Dear heavenly Father, life's race has been run. There's not much more left, and her precious boy just across the river. If he could only look back he'd say, "Just a few days..." She's waiting for the boat, Lord, that'll take her through the fog, to that glorious Land. You bless her, Father and comfort her heart. May that be a great reunion, just across the river.