Exodus 4:10-14 » A Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, prosím, Pane! Ja nie som výmluvný človek ani pred týmto ani odvtedy, odkedy hovoríš so svojím služobníkom, lebo ja som ťažkých úst a ťažkého jazyka. Na to mu riekol Hospodin: Ktože dal ústa človekovi alebo kto môže učiniť nemým alebo hluchým alebo vidiacim alebo slepým? Či azda nie ja Hospodin? A tak teraz iď, a ja budem s tvojimi ústami a vyučím ťa, čo máš hovoriť. A Mojžiš povedal: Pozri, prosím, Pane; pošli, prosím, toho, koho máš poslať. Vtedy sa zanietil hnev Hospodinov na Mojžiša, a riekol: Či nie je Áron, Levita, tvoj brat? Viem, že on istotne bude hovoriť a tiež hľa, ide ti vústrety a keď ťa uvidí, bude sa radovať vo svojom srdci.Ľutoval vari Boh Mojžiša za všetky jeho slabosti a povedal, „Úbohý, malý Mojžiš, určite sa ti niečo stalo, spadol si zo svojej úrovne?“ Ó, priatelia. „No, áno, ty si bol predsa veľkým človekom, intelektuálnym človekom a nič ťa nemohlo zadržať. Brat, ty si mal všetky tituly doktora filozofie, doktora teológie, a tak ďalej. A teraz prichádzaš a vyznávaš, že si ničím, že nie si schopný urobiť vôbec nič. Si jednoducho veľmi slabý.“ Nie. Boh ho neľutoval, Boh sa nad ním vôbec nezľutoval. Boh ho vtedy vyliečil zo všetkých tých jeho hlúpostí. Nebolo mu ho ľúto. Napriek tomu zisťujeme, pokiaľ si to zapisujete, je to v 2. Mojžišovej 4:14, „Hnev Boží bol rozpálený proti nemu.“ Boh ho neľutoval pre jeho slabosti. Hovoríš, „Ó, Pane, cítim sa tak zle. Nemyslím, že to môžem urobiť.“ A Boh ťa nebude ľutovať. Pripadá ti to, akoby ťa stále trochu odstrkoval. Rozumieš? Iste. Boh ťa neľutuje, hnevá sa na teba. A práve v tej chvíli si pretvorený tak, aby ťa mohol použiť. Áno. Mojžiš bol vyliečený a Boh ho mohol použiť. Dostal kúru; dostal sa mimo svojej ľudskej schopnosti. Potom už nemal nič, na čom by mohol spoliehať a práve vtedy bol pripravený na službu. Boh povedal, „Štyridsať rokov som ťa mal tu na púšti so ženou Cipporou, hašterili a hádali ste sa tu na púšti a mohol si sa presvedčiť, čo to je ľudská slabosť, či tam zotrvávaš ako veľké knieža – 'Ahoj, doktor Mojžiš, dobrý deň, velebný pán.' Áno. Mojžiš, ty si budúce knieža. Všetci na teba myslíme. A teraz si tu na púšti so stádom oviec a výbušnou ženou.“ Rozumiete? To ho pripravovalo. Áno. Mojžiš bol v hroznom stave, a On povedal, „Teraz ťa môžem použiť – keď si uvedomuješ, že si nula. Takže, poď sem a postav sa tu ku tomu horiacemu kríku; chcem ťa poslať tam na juh.“ Ó, priatelia, Bože, daj nám viac z tohoto druhu, daj nám trochu viac takýchto slabochov. Takých práve potrebujeme; niekoľko slabochov.
W. M. Branham, Dokonalá sila skrze dokonalú slabosť, 61-1119
Dnes čítaj: 2. Mojžišova 4; 2. Paralipomenon 19; Izaiáš 42:1-12; Marek 6:1-29.