A prosil ho ktorýsi z farizeov, žeby jedol s ním. A vošiel do domu farizea a položil sa za stôl. (Lukáš 7:36)
Ó, môžem si predstaviť toho farizeja, veľký človek, bol veľkým mužom vo svojom meste, ako sa niekoľko dní predtým prechádza po svojich pekných egyptských kobercoch a jeho skvelá navoňaná jedáleň, trel si svoje veľké bacuľaté ruky, bol ako roláda, taký tučný, povedal, „Prečo ma to nenapadlo skôr? Ha-ha-ha-ha. No iste, to je to, čo chcem. To je to. Poviem vám čo, pre moju veľkú zábavu, ktorú sa chystám mať, mal som o tom myšlienku už pred dlhým časom. Ha-ha-ha. Poznáte toho chlapíka, Ježiša z Nazaretu, všetci chudobní ľudia ho majú na jazyku. A poviem vám čo, keby som Ho mal tu na mojom bankete. Mal by som tých zvedavcov všade okolo, stáli by tu a dívali by sa na Neho. To je všetko, čo musím urobiť, a viete čo? Budem najpopulárnejšou osobou v meste. Pridám ku svojej popularite. Ó, mal som na to pomyslieť skôr.“
Tak on poslal nejakého chlapca, aby Ho našiel. „Čo myslíte, že doktor Jones povie? Ten farizej Jones nenávidí Ježiša z Nazaretu. Verí, že On je diabol. A či to nebude dobré pre právnika Toho-a-toho, keď ich tu budem mať? Určite na to stretnutie prídu všetky celebrity z mesta, určite. Pretože vedia, že ich môžem dobre nakŕmiť.“ Určite to bol bohatý farizej. Mal mnoho, mohol robiť, čokoľvek chcel. Dostal všetky kusy mäsa, hore v chráme. Mal prsty vo všetkých kusoch mäsa. Mal tiež prsty vo všetkých veciach a obetiach, vo všetkom, čo sa donášalo. Mal množstvo. No, to, čo bolo potrebné na usporiadanie takej hostiny, by kŕmilo bežnú palestínsku rodinu dva roky. Ale, ó, on bol v meste veľký človek. Doktor Šimon farizej, pozrite, aký chlapík. Môžem ho vidieť chodiť tam a späť a vravieť, „Určite, och joj, musím hneď teraz poslať svoje pozvanie. No, viete čo, všetci ľudia ma uvidia, zoberiem ho von, kde je chladnejšie, von okolo verandy. Mám tam miesto, hroznový altánok, kde visia dolu nádherné hrozná a ony sú teraz najdozretejšie a tá aróma z tých hrozien je tak nádherná. A budem to tam všetko mať a zoberiem tam môj špeciálny veľký stôl a položím ho tam. A budem tam mať doktora Jonesa a doktora Takého-a-takého a doktora Takého-a-takého a celé mesto bude vedieť, že som veľký človek, že moje vzdelanie mi učinilo dobre, a že som veľký človek. Ja, ja, ja, ja, ja, ja,“ To je všetko, čo môžete počuť. „Učinil som to, budem lepší, učiním to.“ Ja, ja, ja a žiadne miesto pre Krista. Nie je to obraz dneška? Učiním tak-a-tak. Pripojím sa do zboru, učiním to, učiním tamto. Bože, zmiluj sa nad nami. Tam on bol, ó, bol skvelý chlapík a bude ešte lepší, len aby tam mali Ježiša pre zábavu. On Mu neveril, že je prorok, aj keď Ježiš bol. A neveril Mu, že je Syn Boží, aj keď bol. Ale si myslel, „Ak sa mi podarí mať tu toho chlapíka, budeme mať všetci zábavu.“ Tak on pre Neho poslal. Ježiš nikdy, nikdy neporušil sľub. Dni ubehli, veľa vecí sa prihodilo. A prišiel čas na to stretnutie alebo na jeho večeru, aby bola pripravená, a Ježiš povedal Svojim učeníkom, „Poďme teraz, rovno cez Palestínu, do južnej Palestíny, zoberme sa, pretože nechceme prísť neskoro.“ Ježiš nikdy neporušil sľub. On vždy dodržal Svoj sľub. Bez ohľadu na to, čo to je, On to dodrží.W. M. Branham, Pýcha, 55-0807A