Lukáš 22:19-20 » A vezmúc chlieb poďakoval a lámal a dával im a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa za vás dáva, to čiňte na moju pamiatku. Taktiež i kalich, keď bolo po večeri, povediac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi, ktorá sa za vás vylieva.Chcel by som to povedať počas Večere Pánovej. Nuž, je to veľký kameň úrazu, dôvod, prečo sa dnešná Katolícka cirkev a Protestantská cirkev nemôžu spolu zjednotiť, je to práve táto vec. Katolík to prijíma ako omšu a dúfa, že vďaka istým zásluhám, legalistickým, ktoré vykonal, a dodržaním týchto nariadení mu budú jeho hriechy odpustené. Protestant prijíma Večeru Pánovu s vďakyvzdávaním, že jeho hriechy sú odpustené, pretože poslúchol prikázania. Nuž, katolík tvrdí, že chlieb je doslovným telom, a používa miesto Písma z Korinťanom – tu z 1. epištoly Korinťanom 11. Ježiš povedal, „Vezmite a jedzte, toto je moje telo.“ Protestant tvrdí, že to reprezentuje telo. Katolík tvrdí, že to je telo a kňazovi bola daná Božia moc, aby premenil oblátku v doslovné Kristovo telo. Teda, pokiaľ si všimnete, Kristovo telo ešte nebolo obetované, keď On povedal, „To je moje telo.“ On rozlámal chlieb a povedal, „Vezmite, jedzte, toto je moje telo.“ Jeho telo ešte nebolo zlomené. A tak ich vlastné miesto Písma, ich vlastná vec, ktorú používajú, prináša odsúdenie na ich vlastnú doktrínu. Rozumiete? Ježiš vzal chlieb, rozlámal ho a podal im ho hovoriac, „To je moje telo; vezmite a jedzte.“ A pritom tam stál vo svojom tele. Ono ešte nebolo zlámané. Však Písma nemôžu klamať, zostávajú jasné po celú dobu. A tak my v to veríme. A veríme, keď sa spolu schádzame, On povedal, „Čakajte jedni na druhých.“ Inými slovami, „Počkajte jeden na druhého.“ Slovo „očakávať“ znamená „čakať.“ Čakajte jedni na druhých. V súčasnej dobe sme si zvykli, že berieme toto miesto Písma týmto spôsobom: Keď prijímame Večeru Pánovu, jednoducho skloníme hlavy a zhromaždenie sa modlí za nás pastorov a my pastori sa modlíme za zhromaždenie. A týmto spôsobom vlastne očakávame jedni na druhých, vzájomne si slúžime modlitbou. Vy sa modlíte, „Bože, odpusť môjmu pastorovi. Ak je niečo nedobré v jeho živote, čo urobil, odpusť mu. Odpusť všetkým. Oni to nechceli urobiť. A to robíme my - pastori sa modlia za zhromaždených, „Bože, to je malé stádočko, ktoré si nám dal, aby sme nad ním bdeli. Ak je niečo nedobré v ich životoch, vezmi to od nich, Otče, aby sme mohli stáť všetci spolu a mať obecenstvo okolo stola Pánovho vediac, že tu prichádzame dodržiavať príkaz Boha a prijímame Večeru Pánovu.“ Myslím, že to je milý čas spoločnosti.
W. M. Branham, Ustanovenie, 62-1104E
Dnes čítaj: 3. Mojžišova 22; Job 9:16-35; Jeremiáš 13:15-27; Lukáš 22:1-20.