Raz John Wesley, čítal som o ňom článok, ktorý hovoril, že šiel dolu po cestičke. A on protestoval proti Anglikánskej cirkvi, proti ich hriechu a veciam, ktoré robili. Nazývali ho šialencom. „A všetci, ktorí žijú bohabojne v Kristu Ježišovi, budú prenasledovaní.“ Budete opovrhnutí a odmietnutí. „A ak domáceho pána nazývali Belzebúbom, čím väčšmi Jeho učeníkov.“ A bol tam jeden z cirkevných hodnostárov Anglikánskej cirkvi, veľký, vysoký muž, videl prichádzať Johna a on bol nízkym mužom. Tak tento mohutný chlapík sa mu postavil do cesty. Pán Wesley pristúpil celkom blízko k nemu. A nemohol ho obísť; povedal, „Prepáčte, pane. Odstúpite sa nabok, aby som mohol prejsť?“ Tento muž povedal, „Hlupákom sa nikdy sa neustupujem.“ Pán Wesley zdvorilo sklonil hlavu, obišiel ho a povedal, „Ja to robím vždy.“ Tak myslím, že tým je to vyjasnené. On to robí vždy. No, tieto rozdiely tu vždy boli už od Kaina a Ábela, Kain a Ábel, prvé živé bytosti, ktoré niesli život na zemi. Adam a Eva priniesli dva, jeden z jedného druhu a jeden z druhého. To boli Kain a Ábel. To boli Ezau a Jákob. V každej línii, vždy to tam bolo, dva duchy v cirkvách zápasiace jeden proti druhému. Máme toho veľa. A vždy to prichádza na miesto, kde musí byť čas rozdelenia. Abrahám a Lot začali hľadať mesto, ktorého Staviteľom a Tvorcom bol Boh. Lot mal telesný charakter. A nakoniec to prišlo na miesto, kde sa mali Abrahám a Lot rozdeliť, predtým, ako mal Abrahám obdržať zasľúbenie. Mali sa rozdeliť, jeden od druhého. A tak je to aj dnes večer; musíš sa oddeliť od vecí tohto sveta. Musíš kráčať s Kresťanmi. Som skutočným veriacim v to, že Kresťania majú mať obecenstvo s Kresťanmi. Tak veru. Nemôžete kráčať spolu, kým sa nezhodnete. A musíte najprv súhlasiť s Kristom. A každý človek, ktorý súhlasí s Kristom, bude potom súhlasiť s tebou.A keď vás budú prenasledovať v tomto meste, utečte do iného; lebo ameň vám hovorím, že nedokončíte miest Izraelových, dokiaľ neprijde Syn človeka. Učeník nie je nad svojho učiteľa ani sluha nad svojho pána; dosť je učeníkovi, aby bol ako jeho učiteľ, a sluha, aby bol ako jeho pán. Ak domáceho pána nazvali Belzebúbom, čím väčšmi jeho domácich! (Matúš 10:23-25)
W. M. Branham, Počuť, rozpoznať a konať, 60-0607