A stalo sa, že išiel raz v sobotu pomimo cez siatiny, a jeho učeníci začali konať cestu trhajúc klasy. A farizeovia mu povedali: Vidz, čo robia v sobotu, čo sa nesmie. A povedal im: Či ste nikdy nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný, on sám i tí, ktorí boli s ním? Ako vošiel do domu Božieho za Abiatára, najvyššieho kňaza, a jedol chleby predloženia, ktoré nesmie nikto jesť iba kňazi, a dal i tým, ktorí boli s ním? A povedal im: Sobota je učinená pre človeka a nie človek pre sobotu, takže Syn človeka je pánom i soboty. (Marek 2:23-28)
On je Ten istý včera, dnes i naveky. To je úplné zjavenie Božie. Ak Boh niekedy niečo povie, On to nikdy nemôže zmeniť. On to vždy zveličuje, ale nemení. Zákon bol zveličený, nie zmenený. Zveličený!
"Ktokoľvek spácha cudzoložstvo, bude vinný smrti." "Ale ktokoľvek," teraz je to zveličené, "by pozrel na ženu žiadostivý po nej!" On to prikázanie vôbec nezmenil. On ho zveličil. "Pamätaj ne deň sabatu, aby si ho svätil," jeden deň v týždni. Teraz to On zveličil, ten odpočinok prichádza zo zotrvávania v Duchu Božom. "Predpis na predpis a riadok za riadkom, trochu tu a trochu tam. Držte sa pevne toho, čo je dobré. Pretože koktavými rtami a inými jazykmi budem hovoriť ku tomuto ľudu. A to je ten odpočinok. To je občerstvenie z prítomnosti Pánovej." A aj tak to oni nechceli počúvať, potriasali hlavami a odchádzali preč do svojich denominácií. Och-joj. "Toto je občerstvenie," vidíte, zveličený deň sabatu. Vy, Sabatisti i všetci ostatní. Ó! On to nezmenil. On to zveličil.W. M. Branham, Kristus je zjavené tajomstvo Božie, 63-0728