A Ježiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú sa; ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať, lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým. Nuž a Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú. (Lukáš 20:34-38)
Premýšľal som o tom (Minulý večer som o tom hovoril na zhromaždení.), ako Božie deti raz boli otrokmi, nemali nič na jedenie a žili len v takých biednych podmienkach. A dole z pustatiny prišiel prorok a povedal im o krajine, ktorá oplývala mliekom a medom. A teraz, oni nikdy v tom kraji neboli. Nič o tom nevedeli, ale nasledovali ho. Nakoniec prišli do Kádeš-Barney. A tam, Józue, ten veľký bojovník (znamená to Jehova-Spasiteľ), prešiel cez Jordán a priniesol naspäť dôkaz, že tam bola tá krajina, v ktorej mohol človek žiť v pokoji, starať sa o svoju rodinu, svoje deti a byť národom a Boh ich bude žehnať. A ako priniesol naspäť dôkaz o tom, že Boh ľuďom neklamal, že tam bola tá krajina. A bola to dobrá krajina. Oplývala mliekom a medom. Priniesli naspäť strapec hrozna, ktorý museli niesť dvaja muži. Potom, po chvíli tí ľudia museli zomrieť. Samozrejme, potom, ako žil a vychoval svoje deti, musel čeliť cintorínu. Nakoniec sa táto veľkolepá krajina stala... Všetky tie kopčeky (alebo mnohé z tých kopčekov, tak by som to mal povedať) sa stali cintorínmi a tí požehnaní ležali na týchto hroboch.
Potom tam raz prišiel iný veľký Bojovník: Ježiš z Nazareta, Jehova, ktorý sa stal telom prebývajúcim medzi nami. Zostúpil dole a povedal nám, že "V dome Môjho Otca je mnoho príbytkov." Hoci máte krajinu, môžete sa postarať o svoje domovy a vychovávať svoje deti, pestovať svoje plodiny. Ale existuje krajina, kde človek nezomiera, kde nemusíš zostarnúť a zomrieť. A On bol pre nás Józuom a prišiel ku Svojej Kádeš-Barnei, súdnej stolici, Kádeš-Barnea bola súdnou stolicou. A tam, pre Neho bola Kádeš-Barneou Golgota, kde vyniesol všetky naše hriechy. A potom prekročil to, čo nazývame Jordán (smrť), a na to Veľkonočné ráno prišiel naspäť a priniesol nám dôkaz o tom, že človek môže žiť po smrti. Potom tiež priniesol strapec hrozna a povedal im, aby čakali tam hore až na deň Letníc. Oni všetci z toho ochutnali a dostali dôkaz, že človek môže znova žiť a my žijeme znova.
Zostali sme vzkriesení z vecí smrti do nového Života a teraz sme spolu posadení v nebeských miestach už v Kristu Ježišovi, už vo večnosti, pretože sme sa stali časťou Jeho Života, večného Života. A večný Život je Boží Život - Boží, pretože sme synovia a dcéry Božie. Všetko, čo má začiatok, má koniec. A tak, to sú tie veci, ktoré nemali žiaden začiatok, ktoré nemajú žiadneho konca, a to bol jedine Boh. Tak sa stávame časťou Jeho Života. Premýšľajte o tom. Boh na deň Letníc, ten Ohnivý Stĺp sa rozdelil a jazyky Ohňa sa usadili na každom z nich, Boh rozdeľujúci Samého Seba, rozdeľujúci Samého Seba medzi Svojich ľudí. Stali sme sa Božím vlastným Životom v nás. Potom sme mŕtvi svetským veciam a zostali sme vzkriesení s Kristom a sedíme v nebeských miestach, dívame sa naspäť, odkiaľ sme prišli. To stačí na to, aby sme o tom premýšľali. A to vypúšťa tlak, odstraňuje to preč tlak, keď rozpoznávame pozíciu, ktorú teraz máme v Kristovi skrze prijatie Ducha Svätého - Božieho vlastného Života (grécke slovo "Zoe" znamená Boží vlastný Život), ktorý prebýva vo vás. A už viac nemôžeš zomrieť práve tak, ako Boh nemôže zomrieť. Sme veční s Tým večným (Amen.), očakávame na ten slávny čas vykúpenia tela. A teraz sme už mŕtvi a naše životy sú skryté v Bohu skrze Krista a zapečatené Duchom Svätým. Diabol je úplne mimo celého obrazu. A keď takto sedíme spolu v nebeských miestach s Kristom, v Ňom, potom môžeme istotne vypustiť tlak.
W. M. Branham, Vypustiť tlak, 62-0622B