Tu je niečo, čo nás poteší. Tu je niečo, čo povzbudzuje. Zo slabosti a skromnosti si Boh vyberá ľudí, aby z toho vybudoval Svoje Kráľovstvo. Ak sa niekedy dostaneme do neba, ak niekedy budeme stáť v Prítomnosti Božej s Jeho Cirkvou, budeme stáť v skupine ľudí, ktorí boli slabí a odmietnutí a vylúčení od sveta, a ktorí neboli "vševedovia." Nie je to divné, že nás Boh pripodobnil ku ovciam? Ovca je najbezmocnejšia vec, ktorá existuje. Nie je nič tak nedostatočné v obrane ako ovca. Zajac môže utiecť; veverička sa môže dostať na strom; pes môže uhryznúť; lev môže zarevať; kôň môže kopnúť; vták môže odletieť; ale ovca zostáva bezmocná. Takým spôsobom nás Boh chce. Uvedomenie si, že sme úplne nedostatoční, potom Boh berie tú osobu a začína formovať Samého Seba do tej osoby: spôsobuje, že jeho ruky robia to, čo by Boh robil rukami; spôsobuje, že jeho ústa hovoria to, čo by hovorili Božie ústa; pretože nie sú jeho; oni sú Božie. On začína budovať charakter, začína brať túto slabosť a buduje Samého Seba.Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce. Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce. A nájomník uteká, pretože je nájomník a nedbá o ovce. Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú. (Ján 10:11-14)
W. M. Branham, Dokonalá sila skrze dokonalú slabosť, 61-1119