Vtedy spieval Mojžiš i synovia Izraelovi Hospodinovi túto pieseň a riekli takto: Spievať budem Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazdcom hodil do mora. Mojou silou a mojou piesňou je Hospodin, a stal sa mi spasením. Toto je môj silný Boh, a budem ho vychvaľovať; je Bohom môjho otca, preto ho budem vyvyšovať. Hospodin je udatný bojovník; Hospodin je jeho meno. Vozy faraonove i jeho vojsko vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci povozní sa potopili v Červenom mori. Priepasti ich prikryli; sostúpili do hlbín ako kameň. Tvoja pravica, Hospodine, zvelebená je silou. Tvoja pravica, Hospodine, zdrtila nepriateľa. Vo veľkej svojej velebnosti hodil si na zem tých, ktorí povstávali proti tebe. Vypustil si svoj rozpálený hnev, ktorý ich strávil ako strnište. Od dychu tvojich nozdier nakopili sa vody, tekuté vody stáli jako múr; zdesením stuhnúc, srazili sa jako mlieko priepasti v srdci mora. Nepriateľ povedal: Budem honiť a dostihnem, rozdelím korisť; nasýti sa ňou moja duša; vytasím svoj meč, zahladí ich moja ruka. Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách. Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy! Vystrel si svoju pravicu; pohltila ich zem. Vo svojej milosti viedol si ľud, ktorý si vykúpil. Pozvoľne ho vedieš vo svojej sile k príbytku svojej svätosti. Počujú to národy, budú sa nepokojiť od strachu, bolesť pochytí obyvateľov Filištee. (Exodus 15:1-14)
Keď prešli cez ten prúd, dostali sa na druhú stranu. Boh to jednoducho zatvoril; tam boli tí otrokári. Dokážete si predstaviť, ako sa tí židia cítili? Obzreli sa dozadu a tam boli práve tí, ktorí ich bičovali, údermi zjazvili chrbty a takto ich ťahali; boli mŕtvi, plávali v mori.
Brat, keď prejdeš cez Červené more Krvi Ježiša Krista, každý odporný špinavý zlozvyk, ktorý ťa viedol do vecí, ktoré si nechcel robiť, nájdeš to mŕtve v Krvi Ježiša Krista (Haleluja. Tak je to.), ako to pláva preč s prúdom.
Niet divu, že Mojžiš vošiel do Ducha. No, hovoríte o tom, že máme nejaký druh nového náboženstva, pozrite sa na toto. Miriam, prorokyňa, ona sa tam pozrela; schytila tamburínu a začala na ňu udierať a tancovať; a pokračovala a tancovala po brehu mora, udierala na tú tamburínu. A dcéry Izraela ju nasledovali, tancovali a spievali a udierali na túto tamburínu. A Mojžiš zodvihol ruky a tak veľmi zostal uchytený v Duchu Svätom, že začal spievať v Duchu. Haleluja. Je to tak. Je to tak.
Ten istý Duch Svätý, ktorý bol na Mojžišovi, je dnes večer v tejto budove. Haleluja. Ten istý, ktorý spôsobil, že Miriam tancovala, je dnes večer tu. Boh je Boh a nemení sa. Tak veru.
Potom poviete, "Pozrite sa na tú bandu fanatikov."
Ale potom tam nebolo nikoho, kto by si robil žarty; oni všetci zahynuli. Mali to všetko pre seba. Ó, to bude onedlho sláva.
W. M. Branham, Izrael a Cirkev #3, 53-0327