Lebo keď dával Boh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba a povedal: Požehnám, áno, požehnám ťa a veľmi ťa rozmnožím. A tak trpezlive vyčkajúc dosiahol zasľúbenie. Lebo ľudia prisahajú na väčšieho, a každému sporu medzi nimi urobí koniec na stvrdenie složená prísaha. A preto, že Boh chcel svrchovane ukázať dedičom zasľúbenia nezmeniteľnosť svojej rady, vložil do toho prísahu, aby sme dvoma nezmeniteľnými vecami, zasľúbením Božím a jeho prísahou, v ktorých je nemožné Bohu oklamať, mali silné potešenie, my, ktorí sme unikli, uchopiť nádej, ktorá leží pred nami, ktorú máme sťa kotvu duše, bezpečnú a pevnú, a ktorá vchádza do vnútra za oponu, kde jako predbehúň vošiel za nás Ježiš stanúc sa veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho až na veky. (Hebrejom 6:13-20)
Potom Kristus bol Abrahámovým Semenom, a keď sme mŕtvi v Kristovi a sme pokrstení do Jeho Tela, sme Abrahámovým Semenom a sme dedičmi zasľúbenia. Potom, ako je to... Ako môžete ešte odpadnúť, keď vám Boh dal zasľúbenie? Ako by ste mohli kedy odpadnúť a odísť preč, že by ste museli ísť za to do pekla?
Teraz poviete, „Dobre, nemôžeme odpadnúť?“ Samozrejme! A keď odpadnete, dostanete za to príučku, nebojte sa. Abrahám ju dostal, aj tí ostatní ju dostali, aj vy ju dostanete. Nemyslite si, že vám to dáva právo hrešiť; to nie. Budete platiť za všetko, čo urobíte. Budete žať to, čo sejete. Urobíte jeden malý hriech a budete žať plné koryto. Je to tak. Ale, brat, to neznamená, že si zatratený. Je to presne tak. Abrahám žal presne to, čo sial. Je to tak. Ale stále bol spasený.
Zmluva, ktorú Boh uzavrel s Izraelom: oni stratili svoje dedičstvo, oni stratili zasľúbenú zem a odišli dole do Egypta, ale nestratili svoju zmluvu. Boh povedal, „Budem pamätať na Svoju zmluvu s Abrahámom. Budem pamätať na ňu a prídem dole a vyslobodím svoj ľud. Mojžiš, choď tam a povedz faraónovi, že som povedal, 'Prepusti Môj ľud.' Pamätám, že som uzavrel zmluvu s Abrahámom a s jeho semenom.“
To isté je s nami. Tak keď ste mŕtvi a váš život je skrytý v Bohu skrze Krista, nie je nič na svete, čo by sa vás mohlo dotknúť. No, môžete ísť a urobiť zle, ale keď ste skutočne, naozaj dieťa Božie a vidíte, že ste urobili chybu, povstanete a znovu sa snažíte. Je to tak a nebudete tam ležať.
Ale ak ste zbabelí, ak ste kúkoľ, ak nie je pre vás „povstanie“, budete vravieť, „Ó, dobre, aj tak na tom nič nebolo.“
Kráľovstvo Božie je podobné človekovi, ktorý zobral sieť a išiel na more a hodil sieť. Keď ju vytiahol, mal korytnačky, žaby, hady, jašterice, hviezdice a ryby. Tak sa to deje pri kázaní Evanjelia.
W. M. Branham, List Židom, 6. kapitola #2, 57-0908E