A privolajúc si svojich dvanástich učeníkov dal im právo a moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu. A mená tých dvanástich apoštolov sú tieto: prvý Šimon, zvaný Peter, a Andrej, jeho brat, a Jakob Zebedeov a Ján, jeho brat. Filip, Bartolomej, Tomáš, colný Matúš, Jakob Alfeov, Lebeus, ktorému bolo dané prímeno Taddeus, Šimon Kananitský a Judáš Iškariotský, ktorý ho i zradil. (Matúš 10:1-4)
Kým počúvate, jedno z najvýznamnejších miest Písma, na ktoré môžem pomyslieť, je, keď Ježiš povedal, „Otče (pomyslite o tom), Otče, posväcujem Sám Seba za nich.“ Pomysli o tom. „Otče, posväcujem Sám Seba za nich.“ Čo robil? Dával príklad; bol baránok. Čo urobil? Mal právo mať domov; bol Muž. Mal právo sa oženiť; bol Mužom. Mal právo nosiť pekné oblečenie; bol človek. Ale On posvätil Seba Samého; On sa toho vzdal. Mohol by prísť dole obklopený slávou, dobre stavaný, so skupinou anjelov. Istotne. Ale On posvätil Seba Samého.
Dokonca ani nemohol byť narodený niekde v nejakej peknej čistej posteli, narodil sa vo válove, v maštali plnej hnoja, v požičanom válove. Posvätil Samého Seba. Prečo? Bol Baránkom. Vidíte, priatelia, vraciame sa, aby sme zhromaždili náboženstvá v jednej línii, a tak ďalej, a všetky tieto veci a odchádzame preč od tých skutočných vecí. Pokor sa, zostávaj pokorný: „Pane, posväť ma.“
Ježiš pripravoval niektorých mužov, dvanástich, ktorí mali ísť do celého sveta hlásať Evanjelium. Tak On žil posväteným životom, vzdal sa kvôli nim všetkého svetského potešenia. Mali by sme sa vzdať nášho svetského obliekania, našich svetských zábav a takýchto vecí kvôli ľuďom, ktorých sa snažíme priviesť k Bohu, kvôli tomu vonkajšiemu svetu. Dovoľme tej Holubici prísť dnes večer. Posväť sám seba, aby prišla tá Holubica skutočnej viery a zaujala Svoj príbytok.
W. M. Branham, Baránok a Holubica, 60-0805
Paralelné miesta Písma: Marek 6:7, Lukáš 9:1-2