20. január
A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. (Ján 3:14-15)
Ježiš, keď bol tu na zemi, On povedal, keď sa tu rozprával s Nikodémom, povedal, „Ako Mojžiš vyvýšil hada na púšti, tak musí byť vyvýšený Syn človeka." Tak musí... Prečo? Tak isto, kvôli tomu istému, za tým istým účelom, aby sa dosiahlo to isté. Veľakrát toto zmätie ľudí, keď vidia hada, ktorý reprezentuje Ježiša. Ten had v tomto prípade reprezentoval Ježiša. Všimli ste si, že ten had bol mŕtvy? Nebol v ňom žiaden život. Ježiš zomrel. Ako Kain, keď zabil Ábela, Ábel zomrel na oltári so svojou obeťou. Potom, keď Ábel obetoval svoju obeť a zabil svoju obeť za svoj hriech, potom zomrel na tom istom oltári so svojou obeťou. Aby ste sa mohli znovu narodiť, musíte zomrieť na oltári so svojou obeťou, byť jednoducho taký mŕtvy, ako bol On - a ste znovuzrodení. Ten had nemal v sebe žiaden život.
Poviete, „Prečo bol medený?" Meď reprezentuje súd, božský súd. Všimli ste si v Biblii v Starom Zákone, že oltár, na ktorom boli pálené obete, bol urobený z medi? Meď hovorí o súde. Ako Eliáš vo svojich dňoch vyšiel, aby sa pozrel na oblohu, aby videl, či príde nejaký dážď, keď sa pomodlil a povedal, „Nebesia vyzerajú ako meď." Čo to bolo? Božský súd nad neveriacimi ľuďmi, nad neveriacim národom, ktorý opustil Boha. To bol božský súd - medený! A samotný ten had, jeho forma, on reprezentoval hriech, nad ktorým bol už vykonaný súd, lebo ten had bol odsúdený v záhrade Eden, a to bol ten odsúdený had.
A my, keď sa pozrieme na Krista, vidíte ten trest. Ten Jediný, Sám Boh sa stal telom. Boh prichádza na zem a berie na Neho hriech všetkých nás a súd a hnev všemohúceho Boha bol vyliaty na Jeho telo a ono tam bolo rozkmásané na kríži. To je skutočný súd. On Sám prešiel lisom Božieho hnevu. Sám išiel tou cestou. Sám zomrel, neprišiel Mu na pomoc žiaden anjel, človek, Jeho cirkev, Jeho matka, Jeho bratia, Jeho Otec, opustený od Boha, ľudí i od prírody. On Sám zomrel, aby nám ukázal, že ani samotná príroda nám nemôže pomôcť v hodine smrti. Žiaden priateľ, žiaden kňaz, žiaden pápež, žiaden pastor. To je smrť. Ale bol Jeden, ktorý to zniesol za nás.
V tom hadovi nebol žiaden život. Bol definitívne mŕtvy - úplne vykryštalizovaný. To bola tá požadovaná cena - trest. On zomrel, že sa až zem zahanbila. On zomrel, že sa až hviezdy zahanbili. On trpel, že až slnko prestalo svietiť, On trpel, že až mesiac nedal svetla, On trpel, že až všetky čiastky zeme boli také čierne a tmavé ako o polnoci, taká tma, že ju bolo možno nahmatať. Nebolo ničoho. Nikto nikdy takto netrpel, ani nemohol. Nieto smrteľníka, ktorý by cez to mohol prejsť. Ale On to vytrpel. Boh položil na Neho neprávosť všetkých nás a zniesol na Neho Svoje súdy a On Sám prešiel lisom Božieho hnevu a nikto Mu nepomohol. Nebolo nikoho, kto by Mu pomohol. Boh uložil trest. Všetko sa nachádzalo pod trestom a nič Mu nemohlo pomôcť, pretože my sme všetci vinní. Nemohol Mu prísť pomôcť žiaden najvyšší kňaz. Nikto Mu nemohol pomôcť, žiaden pápež, žiaden anjel. Všetci stáli opodiaľ a pozorovali to. To bol najdôležitejší moment v histórii sveta. On zomrel až tak, že v ňom nezostalo ani kvapky života, stal sa ako ten medený had, jednoducho vykryštalizovaný ornament visiaci na kríži.
W. M. Branham, Musíte sa znova narodiť, 61-1231M