Pomysli o tom. Aký veľký je Boh a v akej jednoduchosti koná. Istotne, ak to nevzdelaný môže rozumieť, vzdelaný by mal. Ak mohli otroci v zablatených šachtách Egypta porozumieť, že to bol prorok Boží a tá hodina sa priblížila, o čo viac to mali vedieť v paláci faraóna. Ale to je ten druh, ktorý nepoznajú. Spôsob, ktorý vždy minuli. A tento Mojžiš sa pozeral cez okno na prechádzajúce deti Izraela. Pre faraóna to boli otroci a psy; pre Mojžiša to boli vyvolení Boží. Biblia povedala, že Mojžiš si vyvolil, urobil vlastné rozhodnutie, trpieť hanbu Krista, považujúc to za väčšie bohatstvo ako pôžitok hriechu, lebo hľadel dopredu na odplatu. Mojžiš vedel, že oni neboli otroci žijúci v hlinených príbytkoch; boli ľudom zasľúbenia. Sám v sebe vedel, kým bol. Nemohol im to povedať; mali to rozpoznať sami. On sám vedel, akú prácu má na vykonanie. Vedel, že Boh ho za týmto účelom vzbudil, ale nemohol im to povedať. A tak dlho, ako boli voči tomu zaslepení, nikdy sa neodhalil otvorene, kým ho nerozpoznali. Potom uvideli to znamenie a vedeli to. Povedal, „Dám Izraelu znamenie. Vezmi túto palicu; premeň ju na hada. Ak to nebudú počúvať, potom vlož svoju ruku na svoju hruď, vytiahni ju; uzdrav sa z lepry, potom ti uveria. A potom, ak nebudú chcieť počuť, vezmi vodu z Nílu, vylej ju na suché miesto a všetka voda sa zmení na krv.“ To bol národný znak. Tí, ktorí boli hotoví to prijať, to uveria, keď uvidia znak pohybujúci sa od Boha. Ale národ má mať niečo odlišné. Tak On im všetkým dáva znamenie. Boh použil človeka, pokorného človeka, proroka, aby bol znakom konca tejto národnej situácie tam dole. Bože, pošli nám jedného; vzbuď nám ešte jedného. A ak sa Boží ľud bude za to modliť, On ho vzbudí. To je na ľuďoch, toto bremeno. Majú sa prebudiť. Majú si to uvedomiť. Majú rozpoznať deň, v ktorom žijeme, a ktorá situácia je okolo nás, predtým, ako sa kedy prebudia. Ak ideš tak, ako si vždy žil, „Na budúci rok postavím nový dom. Budem mať lepšie auto ako Jonesovci. Budem mať to a to...“ Ó, tak veľa toho, to je v poriadku, ale, brat, musíš si uvedomiť, že všetky tieto veci zaniknú. Ježiš povedal, „Nebojte sa toho, kto môže zabiť telo (Ruské atómové bomby)... Nebojte sa toho, kto môže za pár minút zmeniť toto telo na sopečný prach, ale bojte sa toho, kto môže i dušu i telo zatratiť v pekle.“ To je to.Teda nebojte sa ich! Lebo nič nie je skryté, čo by nemalo byť odkryté, ani tajné, čo by sa nemalo zvedieť. Čo vám hovorím vo tme, povedzte na svetle, a to, čo počujete v ucho, hlásajte na domoch. A nebojte sa tých, ktorí vraždia telo a ktorí nemôžu zavraždiť dušu; ale sa radšej bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zatratiť v pekle. (Matúš 10:26-28)
W. M. Branham, Pravé znamenie, ktoré je prehliadnuté, 61-1112A