A ty, Betleheme, zem Júdova, nijako nie si najmenším medzi vojvodami Júdovými, lebo z teba mi vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud, Izraela. (Matúš 2:6)
Dávidovo prirodzené semeno bol Šalamún a on odpadol presne tak, ako to aj urobilo ostatné Abrahámovo semeno. Ono odpadlo. Takisto Šalamún odpadol. Mal príliš mnoho žien a prvé, čo zistíte, ony odviedli jeho srdce preč od Boha. A takým spôsobom išiel a odpadol, zomrel tak, odpadol. Izrael zomrel takisto, odpadol.
Ale zisťujeme, že toto duchovné Semeno, ktoré bolo zasľúbené cez prirodzené semeno, ako rodová línia ľudí prichádzajúca cez Abraháma, ale ako kráľovský majestát cez duchovné zasľúbenie Dávida. A Dávid sa narodil v Betleheme. A bol pomazaný v Betleheme. A zisťujeme, že keď sa narodilo jeho skutočné kráľovské Semeno, Dedič jeho trónu, v tomto istom meste, v malom Betleheme. "Ty si najmenším zo všetkých kniežat Júdových, ale z teba mi vyjde Vodca, ktorý bude panovať nad Mojím ľudom."
V tomto malom meste, v malej maštali, v mestskej maštali, ktorá bola dole vedľa útesu, tam vzadu v tom útese bola jaskyňa a odtiaľ cez tie malé dvere vyšlo Knieža Pokoja, narodil sa v maštali, v malej debni so slamou, ktorá tam bola niekde položená; tie chlievy boli naplnené hnojom, a tak ďalej, ale odtiaľ vyšlo to veľkolepé Knieža, Semeno ženy, odtiaľ vyšiel Spasiteľ sveta, odtiaľ vyšiel Sám Jehova vo forme Človeka, vyšiel z tej malej skromnej maštale v Betleheme. Nie v nejakom kráľovskom paláci, narodený kráľovsky; ale On prišiel tam z toho skromného miesta, tam pri hromade hnoja, a bol zabalený do látok. Ako hovorí tradícia, bolo to vzaté z jarma vola, s čím orali.
Chudobní ľudia. Jozef a Mária, obaja naozaj chudobní a tu boli v tejto malej maštali. Akým pokorným Boh činí Samého Seba. A potom sa snažíme zo seba robiť niečo veľké. Či nemôžete vidieť, ako Boh pokoruje Samého Seba a berie veci, ktoré nie sú, aby mohol priviesť do uskutočnenia Svoje veľkolepé zasľúbenia. Ako ten malý Jehova leží v maštali, zabalený v látke vzatej z jarma, z šije jarma, kde bol vôl. A zabalili do toho Knieža Pokoja. Ó. Kým sme potom my? Čo si zaslúžime? Ak Boh môže Samého Seba takto pokoriť, nemali by sme byť schopní pokoriť samých seba, aby sme sa stali Jeho služobníkom, ak On učinil takéto veci?
W. M. Branham, Prečo malý Betlehem?, 63-1214