Roku, ktorého zomrel kráľ Uziáš, videl som Pána sedieť na vysokom tróne a povznesenom, a podolok jeho rúcha naplňoval chrám. Serafíni stáli nad ním. Každý mal šesť krídel; dvoma zakrýval svoju tvár, dvoma zakrýval svoje nohy a dvoma lietal. A volali jeden druhému a hovorili: Svätý, svätý, svätý Hospodin Zástupov, celá zem je plná jeho slávy. A pohli sa základy prahov od hlasu volajúceho, a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mne, lebo zahyniem, pretože som človek nečistých rtov a bývam prostred ľudu nečistých rtov; beda mne, lebo moje oči videli Kráľa Hospodina Zástupov! Tu priletel ku mne jeden zo serafínov majúc v ruke žeravý uhoľ, ktorý vzal kliešťami s oltára. A dotknul sa mojich úst a riekol: Hľa, tento uhoľ sa dotknul tvojich rtov, a tak odišla tvoja neprávosť, a tvoj hriech je prikrytý. Potom som počul hlas Pánov, ktorý hovoril: Koho pošlem, a kto nám pojde? Vtedy som povedal: Hľa, tu som, pošli ma. (Izaiáš 6:1-8)
Pozrime sa na to videnie, ktoré videl prorok, a rozoberme si ho. Dve krídla prikrývali ich tváre. Rozmýšľajte o tom, dokonca svätí Anjeli museli zakryť svoje bezhriešne tváre stojac v prítomnosti Božej. Boli im dané krídla, aby prikryli svoju tvár v prítomnosti svätého Boha! Ako sa tam vy alebo ja postavíme, keď tí Serafíni museli použiť krídla, Bohom zaopatrenú cestu na zakrytie svojich tvárí, aby stáli v Jeho prítomnosti a spievali, „Svätý, svätý, svätý je Pán Boh Všemohúci?“ Úcta, v Jeho prítomnosti!
Nuž, my nemáme žiadnej úcty k Bohu. Každý si len myslí, že je tak bezpečný, až oni – oni si nevážia Boha tak, ako by mali. Prečo? Prečo to robia? Preto, že si nie sú vedomí Jeho prítomnosti. To je ten dôvod, že sa ľudia tak správajú. Oni To nerozpoznávajú. Oni nemôžu, oni nemôžu pochopiť, že sú v prítomnosti Božej. Ich mysle sa stali také zvrátené a zaneprázdnené vecami tohoto sveta, až tak, že tomu ani nevenujú žiadnu pozornosť. Oni chodia do zboru, samozrejme. Ale uvedomte si, že ste v prítomnosti Božej! Nie iba v zbore; kdekoľvek sa nachádzate, ste v prítomnosti Božej.
Keby si to oni mohli uvedomiť, tak, ako to Dávid povedal, „Vždy si predstavujem Pána pred sebou, a preto nebudem pohnutý.“ Pokiaľ bol pred ním Pán, nemohol byť pohnutý.
A títo nebeskí spaľovači obetí prikrývali krídlami svoje tváre a volali, „Svätý, svätý, svätý,“ stojac v prítomnosti Božej, čo sa stane hriešnym ľuďom, ktorí nectia Boha?
Povieš, „Dobre, brat Branham, ty si práve povedal, že oni boli zaopatrení dvomi krídlami.“
A ty si tiež niečím zaopatrený, Krvou Ježiša Krista. To je tvoje prikrytie. To, ty nestojíš ako Serafín, ty nestojíš ako Cherubín, ty nestojíš ako Anjel. Ale stojíš ako vykúpený syn alebo dcéra Božia, skrze túto Krv. Nemusíš mať tie krídla, ktoré mali oni. To je špeciálne prikrytie pre nich v Tej prítomnosti. Ale ty máš Krv Ježiša Krista na pokrytie, aby si tam mohol stáť. No, ak máš tú Krv, potom ctíš Boha, miluješ Boha, rešpektuješ Boha. A Boh je Slovo.
W. M. Branham, Vplyv, 64-0315