A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali. Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach, vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi. Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom. A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu. A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu a keď sa rozpomínali, že Boh je ich skalou a silný Boh najvyšší ich vykupiteľom, hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom, a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve, on súc milosrdný odpúšťal [Doslovne: pokrýval] ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti. Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa. (Žalm 78:29-39)Tak potom, v tomto čase nastalo v Izraelovi veľké odpadnutie. Keď nastal tento čas, potom ľudia začali odpadávať z jednej strany na druhú. Potom oni začali hovoriť, "Prajeme si, aby sme boli tam dole v Egypte. Naša duša si zošklivila tento ničomný chlieb," (inými slovami, keby som to teraz zobral historicky) to bolo to, čo oni hovorili. Teraz v modernom čase, by to bolo, "Och, každú stredu večer, modlitebné zhromaždenie. Každú nedeľu ráno, znovu do zhromaždenia. Čo počúvame? To isté - kazateľ sa postaví a káže, piesne; ideme domov." Vidíte, potom to robíte len z povinnosti. Neprinášate Bohu chválu. Kto prináša Bohu chválu, ten Ho tam ide chváliť, vypovedať sa pred Bohom, chváliť Boha za Jeho dobrotu; každé Slovo, on na Tom visí. Tak ako milostný vzťah. Ak ste chodili s dievčaťom, pretože ste vedeli, že je to povinnosť, alebo ste chodili s chlapcom, keď ste boli mladé ("Mama chce, aby som chodila s týmto chlapcom, ale ja ho nemôžem ani zniesť."), nemáš z neho nič, keď ťa prichádza navštíviť. Alebo ak je to tak isto ohľadne dievčaťa ku chlapcovi alebo chlapca ku dievčaťu. Ideš s ňou a ona ťa nudí; Mama chce, aby si s ňou chodil, pretože ona je také dievča, aké sa mame páči. Vidíte, to vás nudí, to nie je láska. Ale vy sa nestaráte, nechcete sa ísť upraviť, nechcete ísť za ňou. A to je... No, to je strašné. A keď vás on prichádza navštíviť, ó, prajete si len, aby už čím skôr išiel domov. To je to isté, keď hovoríte, "Prečo tak dlho káže? Čo všetko toto, a tak ďalej?" Vidíte, nie ste zamilovaní. Ale keď sa skutočne držíte každého Slova, ako vás Duch varoval dnes ráno, vidíte... "Držte sa každého Slova," to môže byť to, o čom vám On hovoril - držať sa! To je večný Život, každé Slovo Božie. To je radosť chodiť do zhromaždenia, za každých okolností. Či je horúco, zima, ľahostajne, či ľudia bedákajú, vzdychajú, čokoľvek robia, stále je to radosť počuť Slovo Pánovo. Potom ste zamilovaný do Krista, vidíte, radi chodíte do zhromaždenia.
W. M. Branham, Stále prítomná Voda zo Skaly, 61-0723