Moje dieťatká, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou. A po tom známe, že sme z pravdy a upokojíme pred ním svoje srdcia, že keď nás obviňuje naše srdce, že Boh je väčší, ako je naše srdce, a vie všetko. Milovaní, keď nás neobviňuje naše srdce, máme smelú dôveru k Bohu a všetko, čokoľvek prosíme, berieme od neho, lebo zachovávame jeho prikázania a činíme to, čo je ľúbe pred ním. (1. Jána 3:18-22)
No, chcem, aby každý jeden z vás robil toto. Ak by som pre teba mohol urobiť jednu vec, aby som ti nejako pomohol, a neurobil by som to, bol by som krutou osobou.
A u Boha by to bolo tak isto. Ak by som ja bol krutý kvôli tomu, že by som ti nepomohol, ak by som mohol (a ja som len človek, a vy by ste ma považovali za krutého, čo by som bol), o koľko viac by ste tak mysleli o Bohu, ktorý je všemocný, všadeprítomný, vševedúci. Ako by ste mohli prejsť bez toho, že by ste Ho nazývali krutým, ak by to neurobil? Ale On to urobil. On vás požiadal urobiť len jednu vec: veriť tomu. To je jediný zákon.
Ak by to postavil takto, „Ak zaplatíš toľko a toľko peňazí.“ Pozrite, kde by ste stáli, nemáte toľko. Čo ak by On povedal, „Ak urobíš určitú vec.“ Možno by si nedokázal urobiť tú určitú vec.
Ale existuje jedna vec, ktorá je v dosahu každého: Viera. Len tomu ver. „Modlitba viery zachráni chorého. Boh ich pozdvihne.“
Ak pohania, budhovia, a tak ďalej, a neveriaci, úplní pohania, ktorí uctievajú modly, to dokážu prijať a byť uzdravení zo slepoty, hluchoty a z paralyzovania...
V Južnej Afrike, tá jedna modlitba nad zhromaždením a dvadsaťpäťtisíc ľudí bolo uzdravených. Sedem kamiónov naplnených barlami a invalidnými vozíkmi a vecami, na ktorých ich priniesli ich milovaní. A bolo to pozbierané zo zeme po jednej modlitbe. Sedem plných kamiónov, aby vyčistili to miesto na ďalšie zhromaždenie.
Ó, Bože. A my biedni, vzdelaní pohania, tak plní pochybnosti a strachu, prečo to robíte? Ó, nedokážete sa uvoľniť, pretrhnúť dnes ráno tú líniu? Povedzte, „Ó, existuje prameň naplnený Krvou, moje uši sú otvorené, moje srdce je otvorené, príď, Pane Ježišu, a urob to pre mňa skutočným.“ A Boh to udelí.
W. M. Branham, Znamenie šelmy, 56-0715