Všimol som si hore v Michigane, že vy, ľudia, sa tu hore môžete veľa chváliť, lebo máte veľa ovocia. My dostávame hrozno z Michiganu. Dostávame čerešne z Michiganu, veľkú fazuľu a všetky ostatné druhy. Krásne. Myslím si, že nie je miesto na svete, kde to rastie lepšie, než v Michigane. A teraz, mali by ste rozumieť, čo vaše ovocné stromy sú. Vedeli ste niekedy, že ten malý čerešňový strom alebo malý jablkový strom, keď ho zasadíte, nie je vyšší ako pol palca, a pritom každý košík jabĺk, ktorý kedy z toho stromu zozbierate, je už rovno vtedy v ňom. Ak nie je, odkiaľ prichádza? Kto to tam zavesil? Už je v ňom. Jediná vec, ktorú ten malý strom robí, vy ho len zasadíte a zalievate. A on musí piť a piť, až kým nedostane toľko veľa, že sa začne tlačiť hore, pije viac, ako je jeho pridelená časť. A zväčšuje sa. A vytláča von vetvy, vytláča púčiky, potom vytláča listy, potom kvety, a potom jablká. Potom ich vytláča znovu a znovu, ďalej pije, pije a pije, kým to jednoducho nevytlačí von. A to je to, čo robí Kresťan. Keď si zasadený v Ježišovi Kristovi, potom všetko, čo na zemskej ceste potrebuješ, je vo vnútri v tebe, keď dostaneš Svätého Ducha. A jediná vec, ktorú musíte urobiť, je piť a piť a vytláčať a vytláčať von. Len pite, až kým nebudete už viac môcť. Ak máte potrebu na Božské uzdravenie, choďte do Božieho Slova a pite z neho, kým to nevyrastie. Ak potrebujete viac od Boha, len ďalej pite a vytláčajte. A Kristus je nevyčerpateľným prameňom života. A ak si zasadený v Ňom, jediná vec, ktorú musíš robiť, je piť z Jeho dobroty a vytláčať akúkoľvek potrebu, ktorú na tejto zemskej ceste máš. Všetko je to pitie, odpočinok a pokoj. To nie je to, o čo bojujete a snažíte sa a poťahujete, vy maríte práve ten účel, ktorý reprezentujete, keď to tak robíte. Boh nie je Ten, ktorého musíte prosiť a ktorému musíte plakať a prosiť a postiť a hladovať a všetko také, aby ste sa ku Nemu dostali. Určite nie. Ja neznevažujem pôst. Ale tu, nie tak veľmi dávno, jeden muž napísal knihu o pôste. Ó, ženy išli na to stretnutie, a muži, ktorí išli na tieto pôsty, zošaleli. Oni do toho išli iba preto, že tá kniha povedala, že sa treba postiť štyridsať dní. Niektorí z nich s falošnými taniermi a vypadali im zuby. A ich oči zapadli dozadu. A ženy, ktoré mali byť matkami, ich maličké, rozumiete, ony sa úplne mentálne narušili a boli odvezené do ústavov. Veľa, veľa z nich prišlo v takom stave. Ja verím v postenie sa. Určite. Ale keď sa postíte, vy nie ste hladní. Ježiš, keď už skončil s pôstom, Biblia hovorí, že On bol vtedy hladný. Boh na vás dáva pôst. Vy si to nedávate na seba sami. Ten muž zachytil tie ženy, ten, ktorý napísal knihu, povedal, prilož tam fotku tej ženy, ona vyzerala o dvadsať rokov mladšia, povedal, po tom pôste. Mali by ste ju videť vtedy, iba o rok neskôr, ako vtedy vyzerala. Vidíte? Určite. Nerobíte to. Vy nerobíte veci zo skutkov. To je z milosti. Boh vo zvrchovanej milosti.A keď sa postíte, nebuďte jako tí pokrytci zamračení, lebo znetvarujú svoju tvár, aby bolo viditeľné ľuďom, že sa postia. Ameň vám hovorím, že už majú svoju odplatu. Ale ty, keď sa postíš, pomaž svoju hlavu a svoju tvár umy, aby nebolo viditeľné ľuďom, že sa postíš, ale tvojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. (Matúš 6:16-18)
W. M. Branham, Vnútorná opona, 56-0121